Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov minulý týždeň prvýkrát telefonicky hovoril s novým predsedom Zboru náčelníkov štábov armády USA (JCS) Charlesom Q. Brownom. Rozhovor sa uskutočnil 27. novembra, ale ruská strana požiadala Washington, aby ho vopred neoznamovala. Informuje o tom správa agentúry Reuters odvolávajúcej sa na stredajšiu tlačovú správu JCS.
Tlačová služba JCS obsah rozhovoru nekomentovala, uviedla len, že sa "diskutovalo o mnohých otázkach globálnej a regionálnej bezpečnosti vrátane prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine". Dodala, že o telefonát požiadalo ruské ministerstvo obrany.
Zdroje denníka The New York Times tvrdia, že počas rozhovoru Gerasimov Brownovi povedal, že rozhodnutie ruskej armády použiť balistickú strelu Orešnik v bojových operáciách padlo ešte predtým, ako Spojené štáty povolili používať Ukrajine svoje rakety ATACMS pri útokoch na ruské územie.
Ruské sily prvýkrát nasadili údajne novú raketu Orešnik (Lieska) 21. novembra pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Ruský prezident Vladimir Putin následne povedal, že išlo o reakciu na krok USA vo veci nasadenia rakiet ATACMS.
Podľa zdrojov televízie CNN Gerasimov informoval Browna aj o vojenských cvičeniach ruskej armády v Stredozemnom mori. Ruské ministerstvo obrany 3. decembra oznámilo, že v rámci týchto cvičení boli odpálené hypersonické protilodné rakety Zirkón.
V rozhovore s Brownom však Gerasimov ich odpálenie priamo nespomenul.
Brown podľa zdrojov CNN vyjadril v rozhovore obavy USA z nasadenia severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine a použitia rakety Orešnik.
Agentúra Reuters poznamenala, že rozhovor Gerasimova a Browna bol mimoriadne zriedkavým kontaktom medzi najvyššími vojenskými predstaviteľmi Ruska a USA. Brown nastúpil do funkcie predsedu Zboru náčelníkov štábov v decembri 2023.
Bidenov poradca tvrdí, že USA by vo vojne s Čínou došli zbrane
Spojeným štátom by vo vojne s Čínou mohla rýchlo dôjsť munícia, varoval v stredu poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan a zároveň vyzval na udržateľnejšiu výrobu obranných prostriedkov.
Sullivan apeloval na budúcu administratívu Donalda Trumpa, aby zachovala rozvoj domáceho obranného priemyslu, ktorý podnietila vojna Ruska proti Ukrajine.
"Chráň nás Boh, aby sme sa dostali do rozsiahlej vojny s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR). Ale každá vojna s krajinou, ako je ČĽR, s armádou, akú má ČĽR, by znamenala veľmi rýchle vyčerpanie zásob munície," povedal Sullivan v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) vo Washingtone.
"Veľkou časťou odpovede na otázku zdravej obrannej priemyselnej základne je schopnosť regenerácie, nárastu a budovania počas konfliktu - nielen budovania pred konfliktom alebo prípravy naň," zdôraznil.
Sullivan vyzval Kongres a Trumpovu administratívu, aby pokračovali v práci na Bidenovom návrhu týkajúcom sa vytvorenia revolvingového fondu munície. Fond, ktorý bol navrhnutý vo výške 500 miliónov dolárov ročne, by Pentagónu umožnil obstarávať kritickú muníciu aj v čase, keď v dôsledku vojen - napríklad na Ukrajine - dochádza.
Sullivan tiež poukázal na potrebu čeliť spolupráci medzi protivníkmi Spojených štátov - Čínou, Ruskom, Severnou Kóreou a Iránom.
Trumpov tím dal jasne najavo, že "nie je nadšený" miliardami dolárov v amerických zbraniach pre Ukrajinu, a hovorí o vynútení rýchleho urovnania sporu s Ruskom. Trumpovi poradcovia uviedli, že zdroje Spojených štátov by bolo lepšie využiť na boj proti Číne.
Trumpov vyslanec pre Blízky východ sa usiluje o prímerie v Pásme Gazy
Vyslanec zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff sa stretol s lídrami Kataru a Izraela, aby odštartoval diplomatické úsilie Trumpa dosiahnuť dohodu o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov ešte pred januárovou inauguráciou prezidenta USA. Informovali o tom agentúra Reuters a denník The Washington Post (WP).
Witkoff sa separátne stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a premiérom Kataru Tamímom bin Hamad bin Chalífom Ál Tháním ešte v novembri.
Tieto stretnutia boli podľa WP prvým náznakom toho, že Trump vyslal svojich pracovníkov, aby splnili jeho dlhodobý cieľ uzavrieť prímerie medzi Izraelom a palestínskych hnutím Hamas a dohodu o rukojemníkoch ešte pred jeho nástupom do funkcie 20. januára, čo však mnohí považujú za nemožné.
Stretnutie s katarským premiérom je údajne signálom, že Katar sa opäť stal kľúčovým sprostredkovateľom po tom, čo minulý mesiac pozastavil túto úlohu, píše Reuters s odvolaním na zdroj oboznámený so stretnutiami Witkoffa s lídrami Kataru a Izraela. Zdroj tvrdí, že vyjednávači Hamasu sa onedlho pravdepodobne vrátia do katarskej Dauhy na ďalšie rozhovory o prímerí.
Vojna v Pásme Gazy začala po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Hamas pri útoku zajal 251 osôb, z ktorých približne 100 sa ešte stále nachádza v palestínskej enkláve. Trump v pondelok vyhlásil, že na Blízkom východe nastane peklo, ak palestínski militanti neprepustia rukojemníkov ešte pred jeho nadchádzajúcou inauguráciou. Prisľúbil tiež potrestanie všetkých zodpovedných.
Reuters dodáva, že Witkoff sa stretol aj s rodinami rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. "Hovoril s nimi o snahách Trumpovho tímu dosiahnuť dohodu pred inauguráciou," uviedol nemenovaný izraelský predstaviteľ.
EÚ rokuje o prímerí na Ukrajine
V Európe začali diskutovať o prímerí na Ukrajine a rozmiestnení tamojších jednotiek v rámci prímeria s Ruskou federáciou. Informuje agentúra Agence France-Presse (AFP).
„Začali sa počiatočné diskusie o tom, či by bolo možné nasadiť európske jednotky na zabezpečenie prípadného prímeria,“ napísala agentúra s odvolaním sa na západných diplomatov.
AFP tiež objasňuje, že Európa hľadá nápad, ktorý by mohol byť predložený Spojeným štátom.
Zdroj: spravy.rtvs.sk / topky.sk (1), (2) / sk.news-front.su / InfoVojna
