Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová sa počas aktuálnej návštevy Washingtonu nestretne s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Dôvodom sú "problémy s plánovaním termínov", oznámila v stredu jej kancelária. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, píše TASR.

Kallasová ešte v pondelok uviedla, že sa počas cesty do americkej metropoly 26. a 27. februára stretne s Rubiom a bude s ním hovoriť o snahách USA ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Hovorca Kallasovej podľa DPA potvrdil, že Rubio v stredu odvolal plánovanú schôdzku, čo nemecká tlačová agentúra označila za "ďalšiu diplomatickú urážku" EÚ zo strany americkej vlády. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

V Bruseli považujú za možné vysvetlenie to, že EÚ nedávno vo Valnom zhromaždení OSN nepodporila americký návrh rezolúcie o vojne na Ukrajine, ktorý bol ústretový voči Moskve, približuje DPA.

Kallasová predtým označila plány prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine ako "špinavú dohodu". Kritizovala napríklad, že Ukrajina by sa podľa Washingtonu mala vzdať ambícií na vstup do NATO a akceptovať, že časť jej územia zostane natrvalo pod kontrolou Ruska.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku podľa hovorcu napriek odrieknutiu schôdzky s Rubiom zostane vo Washingtone do štvrtka. Na programe má stretnutia s kongresmanmi a pracovníkmi delegácie EÚ.

Donald Trump pred dvoma týždňami telefonoval s Vladimirom Putinom a zhodli sa na okamžitom začatí rokovaní. Následne o možnostiach urovnania konfliktu hovorili v saudskoarabskom Rijáde ruskí a americkí predstavitelia, ale bez účasti Kyjeva alebo európskych predstaviteľov.

"S Putinom môžete diskutovať o čomkoľvek, ale ak ide o Európu alebo Ukrajinu, potom s touto dohodou musia súhlasiť aj Ukrajina a Európa," povedala v pondelok 24. februára Kallasová.

Témou stretnutia s Rubiom mali byť podľa agentúry Reuters vzťahy USA a EÚ, ako aj americko-ruské rozhovory o konci vojny na Ukrajine.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v "istom momente" súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

Trump v posledných dňoch vystupňoval kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Označil ho napríklad za diktátora a Ukrajinu obvinil, že začala vojnu proti Rusku. "Ak sa pozrieme na odkazy, ktoré prichádzajú zo Spojených štátov, potom je jasné, že ruský naratív je tam veľmi silne zastúpený," povedala Kallasová na margo vyjadrení americkej administratívy.

Kallasová sa minulý týždeň na okraj summitu ministrov zahraničných vecí členských krajín skupiny G20 v Johannesburgu vyjadrila aj k myšlienke vyslať mierové sily na Ukrajinu, o ktorej na neformálnych summitoch v Paríži zvolaných francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom hovorili európski vojnoví štváči.

Vysoká predstaviteľka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za predčasné. Ukrajina podľa nej potrebuje skôr konkrétne bezpečnostné záruky, že Rusko na ňu už nezaútočí. História podľa Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitosťou na "preskupenie a prezbrojenie".

"Z rozhovorov s Američanmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cieľov nevzdali. Chcú získať čo najviac a ešte k tomu pridať niečo navyše," upozornila Kallasová. Varovala, že "ak dáme agresorovi všetko, čo má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobiť tiež".

Niektoré nemenované krajiny sa však podľa jej slov teraz príliš sústreďujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíjať politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo.

"Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skutočnosti nechce mier," poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na podporu Ukrajiny, pretože čím je podľa nej "silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom".

Za zmienku v tejto súvislosti stojí rodinné pozadie šéfky európskej diplomacie. Kallasovej prededo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.

Kaja Kallas's great grandfather was a founder of the Estonian Defense League, an organization so fascist even wikipedia can't coherently white wash it https://t.co/nJr0YKRSIp pic.twitter.com/YwYh8EKptn

— ???? (@uncle_authority) March 28, 2023

Jej otec Siim Kallas v estónskej vláde okrem iného zastával posty ministra zahraničných vecí, ministra financií i premiéra. Neskôr bol ako Komisár EÚ pre dopravu podpredsedom Európskej komisie.

Zdroj: InfoVojna / topky.sk / cas.sk