V nedeľňajších parlamentných voľbách vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Durínsko zaznamenala výrazné úspechy krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). V Durínsku AfD voľby s prehľadom vyhrala pred konzervatívnou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a v susednom Sasku má len minimálnu stratu za úradujúcimi stredopravými kresťanskými demokratmi (CDU).
Volebná účasť v Durínsku dosiahla 73,6 percenta voličov, v Sasku 74,4 percenta. Podľa predbežných výsledkov v Durínsku AfD získala 32,8 percenta hlasov, CDU 23,6 percenta, krajne ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) 15,8 percent a Ľavica (Die Linke) s 13,1 percent. To je významný pokles oproti 2019, keď Ľavica vyhrala so ziskom s 31 percent. Sociálni demokrati (SPD) kancelára Scholza získali 6,1 percenta hlasov a ich koaliční partneri na celonemeckej úrovni Zelení (3,2 precenta ) a slobodní demokrati (FDP - 1,1 percenta) sa do parlamentu nedostali.
V Sasku po sčítaní všetkých hlasov získala CDU 31,9 percenta hlasov, AfD 30,6 percenta, BSW 11,8 percenta a SPD 7,3 percenta, Zelení 5,1 percenta a Ľavica (4,5 percenta) bude v krajinskom parlamente len vďaka dvom priamym mandátom.
Nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD) výsledky regionálnych volieb označil za "trpký" výsledok pre svoju koalíciu a vyzval ostatné strany v oboch východonemeckých krajinách, aby vytvorili vlády bez "pravicových extrémistov".
"Výsledky pre AfD v Sasku a Durínsku sú znepokojujúce," uviedol Scholz pre agentúru Reuters. "Naša krajina si na to nemôže a nesmie zvykať, AfD poškodzuje Nemecko. Oslabuje ekonomiku, rozdeľuje spoločnosť a ničí povesť našej krajiny," dodal.
Ďalšie veľké politické strany kategoricky vylúčili akúkoľvek spoluprácu s AfD a naďalej ju považujú za extrémistickú a nebezpečnú pre demokratické tradície Nemecka.
Nacionalistická, protimigračná a k Rusku priateľská AfD strana však bude mať pravdepodobne dostatok kresiel v oboch spolkových krajinách na zablokovanie rozhodnutí vyžadujúcich si dvojtretinovú väčšinu, ako napr. menovanie sudcov alebo najvyšších bezpečnostných predstaviteľov.
Nedeľné výsledky by preto mohli prinútiť vládu, aby bola prísnejšie voči prisťahovalectvu a zintenzívnila diskusiu o podpore pre Ukrajina, čo boli hlavné témy v predvolebnej kampani.
Voľby v oboch spolkových krajinách sa konali iba týždeň po útoku v Solingene, pri ktorom prišli o život traja ľudia. Predpokladaným útočníkom bol žiadateľ o azyl zo Sýrie, čo v Nemecku opäť rozdúchlo debatu o prisťahovalectve.
AfD v Durínsku i Sasku bola krajinským úradom na ochranu ústavy klasifikovaná ako pravicovo extrémistická a je monitorovaná. Líder durínskej AfD Björn Höcke bol odsúdený za vedomé používanie nacistického sloganu na politických podujatiach.
Predpokladané zisky okolo 30 percent pre AfD pravdepodobne sťažia zostavovanie vlád a strane by mohli poskytnúť možnosť blokovať napríklad menovanie sudcov a zmeny ústavy.
Líder AfD v Durínsku Höcke chce zostavovať vládu
Líder krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) v spolkovej krajine Durínsko Björn Höcke označil predpokladané drvivé víťazstvo svojej strany v nedeľňajších parlamentných voľbách za "historické". V krátkom prejave k priaznivcom v Erfurte vyhlásil, že je pripravený viesť koaličnú vládu a koaličné rokovania plánuje pozvať aj ďalšie strany. Informovala o tom agentúra DPA.
"Sme pripravení prevziať vládnu zodpovednosť," povedal Höcke. Poznamenal, že za normálnych okolností je zaužívanou tradíciou dať prvú šancu na vytvorenie vlády práve najsilnejšej strane. Podľa prognóz verejnoprávnych televízií ARD a ZDF získala AfD v Durínsku 31,2 - 33,1 percenta hlasov a po jedenástich rokoch od svojho vzniku po prvý raz vyhrala krajinské voľby.
Druhá Kresťanskodemokratická únia (CDU) získala približne 24 percent hlasov. Na treťom mieste skončila so ziskom 14,5 – 16 percent krajne ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá vznikla len 8. januára 2024. AfD už v predvolebnej kampani kalkulovala s účasťou vo vláde, keď vyvesila plagáty s fotografiou Höckeho, pod ktorou bol veľkými písmenami napísané "premiér“. Aj spolupredseda spolkovej AfD Tino Chrupalla považuje jej výsledok v Durínsku za jasný mandát na zostavenie vlády.
"V Durínsku máme jasný náskok viac ako desať percent, takže máme aj jasný mandát. Mimochodom, toto je demokracia," povedal pre verejnoprávnu televíziu ZDF. Voliči podľa neho chcú zmenu politiky v Durínsku aj v Sasku, kde sa v nedeľu tiež konali voľby a AfD je tam zatiaľ na druhom mieste tesne za konzervatívnou CDU.
"Ak chcete robiť politiku dôveryhodne (...) a brať do úvahy vôľu voličov, tak bez AfD už žiadna politika nebude," konštatoval Chrupalla. Napriek tomu je nepravdepodobné, že by AfD prevzala v Durínsku výkonnú moc, pretože ostatné strany s ňou vylúčili spoluprácu, keďže ju považujú za príliš extrémnu a nebezpečnú pre demokratické tradície Nemecka. Počíta sa s tým, že vládu v Durínsku bude nakoniec zostavovať predseda tamojšej CDU Mario Voigt. Ten by mohol na poste premiéra nahradiť Boda Ramelowa zo strany Ľavica, ktorá sa prepadla o takmer 20 percent a skončila až štvrtá. Voigt sa v predvolebnej kampani snažil o priamu konfrontáciu s Höckem. Hoci kategoricky odmieta spoluprácu s AfD, on i CDU v minulosti viackrát využili podporu AfD pri schvaľovaní vlastných návrhov zákonov.
Nadchádzajúce voľby v Európe budú ranou pre systémové strany a európsku byrokraciu
Voľby vo východonemeckých spolkových krajinách – Durínsku a Sasku – sa skončili úspechom „Alternatívy pre Nemecko“ a novovytvorenej strany Sarhy Wagenknechtovej, presadzujúce protivojnovú agendu, konštatuje vo svojom príspevku na Telegrame ruský politológ Malek Dudakov:
"V Durínsku je na prvom mieste AfD, v Sasku len mierne zaostáva za kresťanskými demokratmi. Vládnuce strany – sociálni demokrati, zelení a slobodní demokrati – prehrali katastrofálne. Vplyv na to má deprimujúci stav nemeckej ekonomiky s deindustrializáciou, ako aj únava z migračnej krízy a nespútaného militarizmu.
A onedlho budú voľby v Rakúsku, kde sú tiež na čele euroskeptici zo „Strany slobody“, ktorí sú proti prijímaniu migrantov, proti všemocnosti európskej byrokracie a vojne s Ruskom. No a pozície vládnej koalície v Nemecku sa ešte viac oslabili. V národných voľbách v roku 2025 sa jej určite nepodarí udržať si moc.
S rastúcou popularitou majú euroskeptici v úmysle torpédovať bruselskú agendu. Dúfajú, že v novembrových voľbách v USA vyhrá Trump. Trumpov tím je plný ľudí s väzbami na európsku pravicu. Vezmime si bývalého veľvyslanca USA v Nemecku Richarda Grenella, ktorý spolupracoval s AfD. Je na Trumpovom užšom zozname kandidátov na ministra zahraničia.
V tomto prípade bude pre euroskeptikov jednoduchšie podkopať situáciu v rámci Európskej únie. Trump má v úmysle vyhlásiť Bruselu novú obchodnú vojnu, čím podlomí už aj tak oslabenú ekonomiku EÚ. Európskej byrokracii, ktorá sa zúfalo snaží udržať status quo, určite nebude čo závidieť."
Zdroj: topky.sk / hnonline.sk / sk.news-front.su / InfoVojna
