Rusko v auguste získalo ďalších 477 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo predstavuje najväčší mesačný prírastok od októbra 2022, vyplýva z údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktoré analyzovala agentúra AFP, píše TASR.
Ukrajinská armáda medzičasom začiatkom augusta za dva týždne dobyla vyše 1100 štvorcových kilometrov ruského územia po prekvapivom vpáde do pohraničnej Kurskej oblasti. Tento nový front sa za posledných 15 dní ustálil na územnom zisku medzi 1150 až 1300 štvorcovými kilometrami, vyplýva z údajov o deklarovaných a potvrdených pohyboch ukrajinských jednotiek.
Ruská armáda v auguste napredovala na Ukrajine rýchlosťou 15 štvorcových kilometrov za deň, a to najmä v Doneckej oblasti, pričom sa približovala predovšetkým k logistickému centru Pokrovsk.
Moskva zabrala také veľké územie ako v auguste 2024 naposledy v októbri 2022 v reakcii na rozsiahlu ukrajinskú protiofenzívu pri meste Charkov v čase, keď bola frontová línia oveľa pohyblivejšia.
Od začiatku roka 2024 Moskva získala 1730 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo je trikrát viac ako v roku 2023, keď jej zisky do značnej miery neutralizovali ukrajinské protiofenzívy.
Ukrajinská armáda dosiaľ v roku 2024 dokázala získať len počas ôsmich dní viac územia, ako stratila - a aj v týchto prípadoch išlo len o niekoľko štvorcových kilometrov.
Rusko k 1. septembru okupovalo 66.266 štvorcových kilometrov ukrajinského územia. Spolu s polostrovom Krym, ktoré anektovalo ešte v roku 2014, a časťami východnej Ukrajiny, ktoré proruskí separatisti ovládali ešte pred inváziou v roku 2022, teraz pokrývajú ruské územné zisky 18 percent územia Ukrajiny.
Americký think-tank ISW financovaný zbrojárskymi spoločnosťami dodáva korporátnym médiám na Západe monopolné informácie o konflikte na Ukrajine
Publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár koncom roka 2022 vo svojom článku v súvislosti s mediálnou propagandou Západu o konflikte na Ukrajine upozornil, že takmer všetky informácie, ktoré preberajú západné médiá, pochádzajú práve od amerického think-tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW):
"Založila ho vplyvná vojenská expertka Kimberly Kaganová, ktorá vášnivo podporovala všetky útočné invázie Spojených štátov, ako aj nárast počtu amerických vojakov v Iraku a rozšírenie vojenských operácií v Afganistane. Kritizovala aj podľa nej „príliš umiernený“ prístup Obamovej a Trumpovej administratívy, voči konfliktu v Sýrii, vyzývala na dodávky zbraní pre sýrskych rebelov a zasadzovala sa za prevrat, ktorý by vytvoril „štát priateľský k USA“. Patrí medzi najtvrdších jastrabov v Spojených štátoch. Keď 7. apríla 2017 Spojené štáty v rozpore s medzinárodným právom odpálili 59 riadených striel Tomahawk na sýrsku leteckú základňu Shayrat, Kaganová za to pochválila Donalda Trumpa, ale namietala, že údery by mali byť trvalým stavom, nie „jednohodinovým balíčkom“. Zároveň vyzvala na použitie „útočnej vojenskej sily“ proti sýrskej vláde. ISW založila práve preto, že ju znervózňovala „stagnácia vojen v Iraku a Afganistane“. Nie je preto bez zaujímavosti, že ISW financujú zbrojárske koncerny. Korporátni sponzori Inštitútu pre štúdium vojny zahŕňajú Raytheon, SAIC, Palantir, General Dynamics, CACI, Northrop Grumman, DynCorp a L-3 Communication. Ako uviedla televízna stanica CNBC, zvlášť Raytheon mal z eskalácie konfliktu v Iraku veľa čo získať, lebo táto spoločnosť vyrába veľa rakiet a radarových zariadení používaných pri náletoch," uviedol Chmelár.
Viac v článku TU.
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
