USA posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu, uvádza sa v spoločnom vyhlásení USA a Nemecka, ktoré bolo zverejnené pred začiatkom stredajších rokovaní na summite NATO vo Washingtone.
V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, „ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe“.
Strely s plochou dráhou letu, podobne ako nemecký zbraňový systém Taurus, sú schopné preniknúť hlboko do nepriateľského územia a zničiť dôležité ciele, ako veliteľské stanovištia, bunkre a radarové systémy. Zatiaľ čo rakety Tomahawk sa vypúšťajú z lodí alebo ponoriek, u rakiet Taurus sa používajú lietadlá.
Po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári posilnili USA pod vedením prezidenta Joea Bidena stavy vojakov v Nemecku a ďalších krajinách Európy. Biden opakovane uisťuje, že Spojené štáty si pevne stoja za svojimi záväzkami a budú brániť každý kúsok územia NATO.
To by sa však mohlo zmeniť v prípade opätovného víťazstva republikána Donalda Trumpa v novembrových voľbách. Počas svojho pôsobenia v Bielom dome (2017 – 2021) i v aktuálnej predvolebnej kampani opakovane kritizoval príliš nízke výdavky na obranu zo strany európskych spojencov a pohrozil, že USA nebudú garantovať ochranu krajinám NATO, ktoré si neplnia svoje finančné záväzky.
Šéf NATO víta plán umiestniť v Nemecku americké zbrane
Rozmiestnenie amerických striel dlhého doletu v Nemecku potvrdzuje záväzok Washingtonu k zachovaniu euroatlantickej bezpečnosti, vyhlásil vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa neho to tiež demonštruje skutočnosť, že Aliancie funguje na báze odstrašujúcich prostriedkov, informuje stanica BBC.
USA a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení vo Washingtone uviedli, že Spojené štáty posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe. Za týmto účelom budú v Nemecku od roku 2026 dočasne umiestnené riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.
V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a novo vyvíjané nadzvukové zbrane, "ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe".
Nemecký kancelár Olaf Scholz tento plán privítal s tým, že dokonale zapadá do bezpečnostnej stratégie vlády v Berlíne a označil to za krok zvýšenie odstrašenia voči Rusku.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ho, naopak, kritizoval a tvrdí, že rozhodnutie o umiestnení amerických striel v Nemecku naznačuje "postupné kroky smerom k studenej vojne". "Vracajú sa všetky atribúty studenej vojny s priamou konfrontáciou," varoval Peskov. Predmetný plán podľa neho navyše dal Rusku "dôvod, aby sa spojilo" a "splnilo všetky ciele" svojho vojenského ťaženia na Ukrajine.
AFP v tejto súvislosti pripomína, že v 80. rokoch minulého storočia - na vrchole studenej vojny - umiestnili USA balistické strely v Západnom Nemecku, čo vyvolalo rozsiahle demonštrácie, na ktoré prišli státisíce ľudí.
Kremeľ: Cieľom NATO je potlačiť Rusko, Moskva bude musieť konať
Moskva sleduje, ako sa vojenská infraštruktúra Severoatlantickej aliancie (NATO) približuje k ruským hraniciam, a bude musieť konať, aby Alianciu skrotila. Uviedol to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na rozhodnutie USA posilniť ochranu svojich európskych spojencov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Peskov tvrdí, že cieľom NATO je potlačiť Rusko. Činnosť Aliancie podľa neho predstavuje "vážnu hrozbu" pre ruskú národnú bezpečnosť.
Plán Spojených štátov dočasne umiestniť strely dlhého dosahu v Nemecku povedenie ku konfrontácii medzi Ruskom a Západom v štýle studenej vojny, uviedol vo štvrtok Kremeľ.
"Robíme stabilné kroky smerom k studenej vojne. Vracajú sa všetky atribúty studenej vojny s priamou konfrontáciou," povedal pre štátnu televíziu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Severoatlantická aliancia je v súčasnosti "plne zapojená do konfliktu na Ukrajine", vyhlásil Peskov podľa agentúry AFP. Dodal, že na potlačenie hrozby zo strany NATO plánuje Rusko "reakčné opatrenia".
Riabkov avizuje vojenskú reakciu ruskej armády
Rusko vypracuje vojenskú odpoveď na plánované rozmiestnenie amerických rakiet s dlhým dosahom v Nemecku. Vyhlásil to vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské štátne médiá.
"Bez nervov, bez emócií vypracujeme predovšetkým vojenskú odpoveď na novú hrozbu," cituje Riabkova agentúra TASS. Vysokopostavený ruský diplomat pritom tvrdil, že umiestnenie amerických rakiet v Nemecku je zamerané predovšetkým na poškodenie ruskej bezpečnosti.
Spojené štáty a Nemecko v stredu v spoločnom vyhlásení uviedli, že začnú od roku 2026 umiestňovať v Nemecku riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu, aby preukázali svoj záväzok voči NATO a európskej obrane. V dokumente sa tiež spomínajú protilietadlové rakety SM-6 a vyvíjané nadzvukové zbrane, "ktoré majú výrazne väčší dosah ako súčasné pozemné systémy v Európe".
Scholz: Americké zbrane sú v súlade so stratégiou nemeckej vlády
Nemecký kancelár Olaf Scholz privítal vo štvrtok plán umožniť rozmiestnenie amerických zbraní s dlhým dosahom v jeho krajine s tým, že dokonale zapadá do bezpečnostnej stratégie vlády v Berlíne. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
"Toto rozhodnutie sa rodilo dlhší čas a nie je žiadnym skutočným prekvapením pre nikoho, kto sa podieľa na bezpečnostnej a mierovej politike," povedal Scholz reportérom na summite Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Washingtone.
"Koniec koncov, perfektne sa (toto rozhodnutie) hodí k bezpečnostnej stratégii nemeckej vlády," dodal.
Erdogan: Možnosť priamej konfrontácie NATO a Ruska je znepokojujúca
Akákoľvek možnosť priamej konfrontácie medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou je znepokojujúca. Uviedol to vo štvrtok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, informovala agentúra AFP s odvolaním na tureckú tlačovú agentúru Anadolu.
"Možnosť priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom je nepochybne znepokojujúca... Je potrebné sa vedome vyhnúť všetkým krokom, ktoré by mohli viesť k takémuto výsledku," povedal Erdogan na summite NATO vo Washingtone.
Turecký prezident sa tak vyjadril deň po tom, ako spojenci NATO oznámili, že začali so sľúbenými dodávkami stíhačiek F-16 na Ukrajinu a zintenzívnili prísľuby Kyjevu o prípadnom členstve v Aliancii. Spojené štáty navyše oznámili, že posilnia ochranu partnerských krajín NATO v Európe tým, že od roku 2026 dočasne umiestnia v Nemecku riadené strely typu Tomahawk a ďalšie zbrane dlhého dosahu.
Turecko, člen NATO, sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 snaží udržiavať dobré vzťahy s Moskvou aj Kyjevom a nepridalo sa k západným sankciám voči Rusku.
Zdroj: defencenews.sk / pluska.sk (1), (2) / hnonline.sk (1), (2), (3) / info.sk (1), (2) / InfoVojna
