Spojené štáty udelili Ukrajine povolenie využiť nimi dodané zbrane na útoky na územie Ruska, avšak výlučne v blízkosti mesta Charkov, uviedol vo štvrtok nemenovaný zdroj z USA. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, podľa ktorej ide o zvrat v postoji amerického prezidenta Joea Bidena; ten totiž doposiaľ rozhodne odmietal umožniť Ukrajine využívať americké zbrane na údery na územie Ruska.

Agentúra AFP uvádza, že Biden zrušil obmedzenia na využívanie Spojenými štátmi dodaných zbraní Ukrajinou na útoky na ciele v Rusku, ale len za účelom obrany Charkova a Charkovskej oblasti.

"Prezident nedávno nariadil svojmu tímu, aby zaistil, že bude Ukrajina schopná využiť zbrane dodané Spojenými štátmi za účelom opätovania paľby v Charkovskej oblasti tak, aby sa Ukrajina mohla brániť voči ruským jednotkám, ktoré na ňu útočia alebo sa pripravujú na nich útočiť," uviedol nemenovaný zdroj pod podmienkou anonymity.

Ruské jednotky spustili novú ofenzívu na severovýchode Ukrajiny, kde sa nachádza aj Charkovská oblasť, ešte 10. mája.

Charkov, ktorý na začiatku vojny odolal postupu ruskej armády, je v posledných týždňoch prakticky denne vystavený paľbe a náletom podnikaných ruskou armádou.

Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Olexandr Syrskyj vo štvrtok uviedol, že Rusko pri severnej časti Charkovskej oblasti zhromažďuje ďalšie jednotky, ich počet však podľa neho zatiaľ nestačí na začatie veľkého útoku v oblasti.

Americký prezident Joe Biden predtým tvrdil, že aby sa zabránilo "tretej svetovej vojne", americké zbrane poslané na Ukrajinu nemôžu byť namierené na územie, ktoré USA považujú za ruské. Zmena politiky umožňuje Kyjevu útočiť výlučne na vojenské ciele, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre Charkovskú oblasť, ktorá hraničí s ruskou Belgorodskou oblasťou a tento mesiac zažila intenzívne boje. Ruské jednotky dosiahli v tejto oblasti významné územné zisky.

"Toto je nová realita," povedal pre New York Times (NYT) vysokopostavený americký predstaviteľ, "a možno nová éra" v ukrajinskom konflikte. Biden je zrejme prvým americkým prezidentom, ktorý schválil útoky proti krajine s jadrovými zbraňami na jej území, poznamenali vo štvrtok noviny.

Článok NYT podrobne opisuje, ako Bidenov názor ovplyvnil tlak zo zahraničia a členov jeho administratívy. Zdroje uviedli, že americký vodca prvýkrát naznačil ochotu vykonať zmenu 15. mája, keď poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan predniesol oficiálne odporúčania v tejto zálžitosti. Konečné rozhodnutie bolo prijaté koncom minulého týždňa po tom, ako sa Biden stretol s "hlavnými predstaviteľmi" národnej bezpečnosti, aby prediskutovali riziká tohto kroku.

Niekoľko dní sa o tom nedozvedeli nižší úradníci. Hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová obhajovala predchádzajúcu politiku počas utorkového brífingu. V tom čase už americký minister obrany Lloyd Austing vydal príslušné príkazy, ale "nikto jej to nepovedal", uvádza americký denník.

Americkí predstavitelia pre NYT uviedli, že zmena politiky bola prísne obmedzená a motivovaná osobitosťami situácie na bojisku v Charkovskej oblasti. Avšak "prezidentove obmedzenia by mohli byť predmetom ďalšieho uvoľnenia", uviedol portál.

Rusko tvrdí, že ofenzívu v Charkovskej oblasti odštartovalo v reakcii na neustále ukrajinské ostreľovanie a nálety dronov na Belgorodskú oblasť vrátane jej provinčného hlavného mesta. Prezident Vladimir Putin povedal, že Západ túto časť vo svojich opisoch situácie vynecháva.

"Čo to spôsobilo? Oni [Ukrajinci] to urobili vlastnými rukami," povedal v utorok novinárom a dodal, že podobné vyostrenie konfliktu môže nasledovať po úderoch západných zbraní hlboko v Rusku.

"Táto neustála eskalácia môže viesť k vážnym následkom. Ak sa tieto dôsledky vyskytnú v Európe, ako budú USA konať vzhľadom na našu paritu v oblasti strategických zbraní?" Putin sa opýtal.

"V Európe, najmä v malých štátoch, by si mali byť vedomí toho, s čím sa zahrávajú. Mali by na to pamätať, ako krajiny s malými, husto osídlenými územiami... Mali by to mať na pamäti skôr, ako budú hovoriť o údere voči Rusku," dodal ruský líder.

Stoltenberg sa vyjadril k používaniu zbraní NATO na ruskom území

Členovia NATO sa tým, že Ukrajine umožnia používať nimi dodané zbrane aj na ruskom území, nestávajú súčasťou konfliktu. Pred začiatkom neformálneho rokovania ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Prahe to povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Konflikt podľa neho eskalovalo samo Rusko otvorením nového frontu, kde na Ukrajinu útočí zo svojho územia, informuje spravodajkyňa TASR.

Spojenci podľa Stoltenberga už od začiatku tejto vojny v roku 2022 akceptovali, že ich zbrane sa dajú používať na útoky proti legitímnym cieľom. Otázku použitia ich zbraní v Rusku preto nepovažuje za niečo nové. Zopakoval, že Kyjev má právo na sebaobranu a teda aj právo útočiť na legitímne ciele na ruskom území.

Mnoho spojencov už podľa neho jasne naznačilo, že to budú akceptovať. "To samozrejme vynucuje použitie v súlade s medzinárodným právom. Všetci predpokladáme, že to budú (Ukrajinci) robiť zodpovedným spôsobom," dodal šéf Aliancie.

Na otázku, či sa tým neobáva eskalácie konfliktu, reagoval, že Rusko samo eskalovalo konflikt napadnutím cudzej krajiny a minulý týždeň otvorilo nový front a útočí na Ukrajinu z Ruska. Pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin v deň invázie v prejave povedal, že každému, kto dá Ukrajine zbrane, hrozia dôsledky a hovorí to vždy, keď spojenci oznámia, že Kyjevu dodajú niečo ďalšie.

"Je to súčasť toho, čo Putin hovorí, aby zastavil spojencov NATO v ich podpore Ukrajiny. Ale ona má právo na sebaobranu. Tým sa členovia NATO nestávajú súčasťou konfliktu," povedal Stoltenberg.

V piatok v Prahe pokračuje dvojdňové stretnutie šéfov diplomacií krajín NATO. Na neformálnom rokovaní budú ministri v úzkom kruhu hovoriť o prípravách na júlový summit NATO vo Washingtone. Podľa Stoltenberga ich okrem iného čaká diskusia o posilnení podpory Ukrajine. Chce, aby Aliancia hrala väčšiu rolu v koordinácii dodávok zbraní a bezpečnostných systémov a tiež vo výcviku. Navrhol tiež viacročný finančný záväzok, ktorý umožní väčšiu predvídateľnosť poskytovanej podpory Ukrajine.

Česko podľa ministra zahraničných vecí Jana Lipavského plne súhlasí so Stoltebergom, že je potrebné pre Ukrajinu zabezpečiť predvídateľnosť. Česká muničná iniciatíva prišla podľa jeho slov vo chvíli, keď nastal nedostatok munície, podobne ako nemecká, keď bol nedostatok systémov protivzdušnej obrany a rakiet.

"Preto žiadam o vytvorenie stratégie a nie len o ad hoc riešenia, aby sme vyslali jasné posolstvo Putinovi, že jeho kalkul z hľadiska imperiálneho zásahu nebude fungovať," dodal s tým, že práve apel na vytvorenie spoločnej stratégie NATO proti Rusku bude jeho hlavným posolstvom na piatkovom rokovaní.

Nemecko povolí Ukrajine použiť ním dodané zbrane proti cieľom v Rusku

Nemecká vláda povolí Ukrajine použiť zbrane dodané Nemeckom aj na útoky proti vojenským cieľom v Rusku. Uviedol to v piatok hovorca vlády Steffen Hebestreit, píše TASR podľa agentúry DPA.

"Sme presvedčení, že Ukrajina má medzinárodne zakotvené právo brániť sa voči útokom," uviedol Hebestreit vo vyhlásení, z ktorého cituje týždenník Die Zeit. Môže na to použiť aj zbrane dodané na tento účel v súlade s medzinárodnými právnymi požiadavkami vrátane zbraní dodaných Nemeckom. Rozhodnutie Hebestreit zdôvodnil ruskými útokmi.

Hovorca konkrétne zbrane z Nemecka nešpecifikoval. Mohlo by ísť o samohybné húfnice Panzerhaubitze 2000 a samohybné raketomety Mars-II, ktoré majú dostatočný dosah, píše Die Zeit.

Západné krajiny sa v posledných týždňoch rozchádzajú v otázke, či by ukrajinská armáda mala dostať povolenie útočiť západnými zbraňami aj na ciele v Rusku. Niektorí spojenci Kyjeva argumentujú, že ide o súčasť legitímnej obrany proti ruskej invázii. Druhá časť sa obáva, že ich to zatiahne do konfliktu s Moskvou.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiada zrušenie obmedzení. Spojené štáty vo štvrtok Ukrajine povolenie útočiť na územie Ruska udelili, avšak výlučne v blízkosti mesta Charkov.

Zdroj: pluska (1), (2) / rt.com / cas.sk / InfoVojna