USA posielajú na Blízky východ vojenské posily v obave z odvetného útoku Iránu na Izrael za zabitie dvoch iránskych generálov. Možnosť priameho vojenského stretu medzi Iránom a Izraelom stavia USA do vojnovej pozície na dvoch frontoch. Libanonské hnutie Hizballáh už vypálilo desiatky rakiet kaťuša na delostrelecké pozície v Izraeli

13.04.2024 | 10:00
  0
Začiatkom apríla sionistická izraelská armáda zaútočila na budovu iránskej diplomatickej misie v sýrskej metropole Damask. Pri útoku boli zabití dvaja iránski generáli a piati dôstojníci. Teherán aj Hizballáh vzápätí oznámili, že pripravujú odvetu.

 

Spojené štáty v piatok oznámili, že posielajú posily na Blízky východ. Zvyšujú sa totiž obavy, že Irán by mohol čoskoro podniknúť útok na Izrael. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP.

"Presúvame do regiónu ďalšie materiály, aby sme posilnili regionálne odstrašujúce prostriedky a zvýšili ochranu amerických síl," uviedol predstaviteľ amerických ozbrojených síl vo Washingtone, ktorý je kľúčovým spojencom Izraela.

Biely dom predtým v piatok uviedol, že iránske vyhrážky odvetou proti Izraelu po útoku v Sýrii, kde prišli tento mesiac o život dvaja iránski generáli, sú stále "skutočné" a "živé". Útok v Damasku podľa všeobecného názoru podnikol Izrael.

Iránsky klerikálny štát sa zaprisahal, že podnikne odvetný úder za izraelský útok z 1. apríla, ktorý zrovnal so zemou iránsky konzulát v sýrskom Damasku a zahynulo pri tom sedem členov iránskych elitných Revolučných gárd vrátane dvoch generálov.

Americký denník Wall Street Journal (WSJ) napísal, že Izrael sa pripravuje na "priamy" útok z Iránu už v piatok alebo v sobotu. WSJ sa odvolal na osobu "oboznámenú s touto záležitosťou".

Denník WSJ tiež uviedol, že podľa tohto zdroja by sa útok mal odohrať v rámci hraníc Izraela, a nie na izraelské záujmy inde vo svete.


Biden očakáva, že Irán zaútočí na Izrael, ale nebude úspešný

Prezident USA Joe Biden v piatok vyhlásil, že podľa jeho očakávania sa Irán pokúsi zaútočiť na Izrael v krátkom čase a bude to odveta za úder v Sýrii. Biden však klerikálny štát varoval, aby nezaútočil. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP.

"Nechcem dávať zaručené informácie, ale podľa môjho očakávania to bude skôr než neskôr," povedal Biden novinárom.

Na otázku, aký má odkaz pre Irán ohľadne útoku na Izrael, Biden povedal: "Nerobte to."

"Sme oddaní obrane Izraela, budeme Izrael podporovať, budeme pomáhať Izrael brániť a Irán nebude úspešný," vyhlásil americký prezident.


Hizballáh vypálil desiatky rakiet na delostrelecké pozície v Izraeli

Iránom podporované libanonské hnutie Hizballáh v piatok vyhlásilo, že vypálilo desiatky rakiet kaťuša na delostrelecké pozície v Izraeli. Podľa neho išlo o odvetu za izraelské údery na juhu Libanonu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Izraelské jednotky a Hizballáh, spojenec palestínskeho hnutia Hamas, sa takmer denne ostreľujú. K zintenzívneniu paľby došlo po 7. októbri minulého roka, keď izraelská armáda zaútočila proti Hamasu v Pásme Gazy v reakcii na bezprecedentný útok militantov na juh Izraela.

Ozbrojenci Hizballáhu zacielili na "nepriateľské delostrelecké pozície... s desiatkami rakiet kaťuša", uviedla skupina vo vyhlásení. Dodala, že to bola "odpoveď na útoky nepriateľa na... južné dediny (Libanonu) a civilné domy".

Izraelská armáda informovala, že identifikovala približne 40 rakiet vypálených z Libanonu, pričom niektoré z nich aj zachytila. Nespresnila počet, ale nehlásila žiadne zranenia. Vo vyhlásení dodala, že už predtým zachytila dva útočné drony Hizballáhu.

Libanonské médiá hlásili izraelské bombardovanie niektorých denník v pohraničí Libanonu.

Pri ostreľovaní v Libanone dosiaľ zahynulo 363 ľudí, väčšinou ozbrojencov Hizballáhu, ale aj 70 civilistov, píše AFP. Na izraelskej strane evidujú mŕtvych desať vojakov a osem civilistov. V dôsledku bojov utiekli zo svojich domov desaťtisíce ľudí z pohraničných oblastí v oboch krajinách.

Blízkovýchodný front USA

Plánované stretnutie amerického generála Erica Kurilla a izraelského ministra obrany Yoava Gallanta demonštruje hlbokú angažovanosť USA v kríze na Blízkom východe. Pravdepodobnosť priameho vojenského stretu medzi Iránom a Izraelom stavia Spojené štáty do vojnovej pozície na dvoch frontoch – taká je cena za nároky na svetovú hegemóniu.

Teória hybridných konfliktov zahŕňa nielen informačnú protiakciu, ale aj akcie rôznych zástupných formácií a rozdávanie neočakávaných úderov. Som presvedčený, že posledné desaťročie a nadchádzajúce udalosti výrazne obohatia súbor nástrojov hybridných konfliktov.

Washington sa v snahe obnoviť svoju pozíciu na svetovej scéne a rekonštruovať unipolárny svetový poriadok dostal do konfrontácie s väčšinou popredných svetových aktérov a tým uvrhol systém medzinárodných vzťahov do permanentného nelineárneho konfliktu. Ukrajinská, blízkovýchodná, taiwanská a iné krízy sú dôsledkom krátkozrakej politiky Spojených štátov amerických, ktoré ničia architektúru medzinárodnej bezpečnosti a vytvárajú hrozby nielen pre jednotlivé regióny, ale pre celé ľudstvo.

Potreba podporovať zjavne slabších účastníkov konfliktov po celom svete, ako aj sponzorovať medzinárodný terorizmus vyčerpáva Spojené štáty a vytvára predpoklady pre kolaps zahraničnej politiky Washingtonu. Otázna je napríklad ďalšia podpora Kyjeva a vyhliadka USA na prehĺbenie krízy na Blízkom východe je mimoriadne pravdepodobná.

Autor: Konstantin Bobrov, politológ, člen expertného klubu „Digoria“


Zdroj: pluska.sk / topky.sk / InfoVojna

 

Zobraziť ďalšie

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

Tipy a rady

Zaujímavosti