Napriek tomu, že sa prápor Azov vzdal minulý mesiac počas bojov v Mariupole v železiarňach Azovstal, legenda o tejto jednotke sa ukázala ako trvalá. Ukrajinské velenie už oznámilo, že v Charkove a Kyjeve budú vytvorené nové jednotky špeciálnych operácií pluku Azov.
Zároveň sa uskutočnila čiastočné „omladenie obchodnej značky“ (rebranding). Stredoveký heraldický symbol - trojzubec (erb Ukrajiny) pozostávajúci z troch mečov - je teraz zobrazený na embléme "nového" Azova namiesto štylizovaného Wolfsangela ("vlčieho háku"), ktorý vyvolal toľko kritiky nielen zo strany Ruska, ale aj Západu a množstva Ukrajincov. Tento symbol používali na svojom o oblečení príslušníci nemeckej divíziie SS Das Reich a zobrazený bol aj v logu holandskej nacistickej strany Landstorm Nederland.
Azovci podobné obvinenia odmietajú a tvrdia, že symbol ich pluku nie je Wolfsangel, ale prvé písmená slovného spojenia "Národná idea", údajne napísané starou ukrajinskou abecedou, ktorá bola zmesou cyriliky a latinky. A nejde o prvé premenovanie Azov - svojho času "vlčí hák" v ich symbole nahradil okultný symbol "čierneho slnka", ktorý sa používal pri rituáloch SS a zdobil podlahu hradu vo Wewelsburgu, ktorý bol centrom ich kultu. Vtedy sa však azovci ani nepokúšali vysvetliť, ako má "čierne slnko" pomyselné ukrajinské korene.
Odmietnutie symbolu Vlčieho háku má zjavne umožniť povedať: "Áno, v Azove boli kedysi ultrapravicové elementy, ale to je už minulosť. Pluk ide dopredu s novými symbolmi a novými myšlienkami".
Tak to však nie je. Naopak, rebranding ukazuje, že Azov len posilnil svoju ideológiu, stal sa zrelším a odhodil mladícke pohoršenie spolu s nacistickou symbolikou, ktorá odkazuje na ideológiu, ktorú pluk ako organizácia nikdy v skutočnosti nezdieľal. Aby sme to pochopili, stačí sa pozrieť na Azov nielen ako na vojenské hnutie, ale aj ako na politický projekt.
Azov založili radikáli, ktorí prešli z ultranacionalistickej organizácie Patrioti Ukrajiny. Táto organizácia mala sídlo v Charkove, meste na severovýchode krajiny, kde vždy žilo prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo. Preto bola značka nacionalizmu Azova odlišná. Na rozdiel od ukrajinských nacionalistov sa nesústredili na otázky týkajúce sa ukrajinského jazyka, etnicity alebo náboženstva. Národ vnímali ako etatistický projekt v duchu talianskeho fašizmu. V skutočnosti hlavný ideológ Patriotov Ukrajiny, ukrajinský publicista 20. storočia Dmitrij Doncov (ktorého myšlienky mali veľký vplyv aj na nacistických spolupracovníkov Organizácie ukrajinských nacionalistov), nazval svoju ideológiu "integrálneho nacionalizmu" ukrajinskou verziou nacionalizmu vyvinutou v 20. rokoch 20. storočia, pričom sa opakovane odvolával na diela Benita Mussoliniho a Giovanniho Gentileho, hlavných autorov fašizmu.
Doncov zároveň stotožňoval pojmy národ a rasa. Ten rozdelil na rasy pánov a otrokov. Podľa Doncova sú Ukrajinci rasou pánov, zatiaľ čo Rusi sú rasou otrokov, ktorí sa snažia Ukrajincov zotročiť. Zrážka medzi Ukrajincami a Rusmi má absolútny, existenčný charakter a môže sa skončiť len zničením jednej zo strán, domnieval sa Doncov. Kľúčovú úlohu v tomto boji zohráva romantizmus, ktorý definuje ako ochotu obetovať sa, súdržnosť vôle viacerých jednotlivcov dosiahnuť moc a nasmerovanie všetkých snáh na jeden cieľ - vybudovanie ukrajinského národa. Práve tento romantizmus zabezpečuje príslušnosť jednotlivca ku kolektívnemu celku a usmerňuje národ na ceste expanzie.
Dontsov romantizmus vychádza z mýtu o "poslednej bitke" z germánsko-škandinávskeho pohanstva. V tomto scenári príde k zničeniu sveta a jeho následnému znovuzrodeniu. Uctievanie idey zastávanej v tomto mýte musí mať podobu náboženského fanatizmu. Len tak môže idea preniknúť do vnútornej svätyne ľudského charakteru a spôsobiť to, čo Doncov nazýva radikálnou revolúciou v ľudskej psychike.
U prívržencoch tejto idey by sa mala vyvolať agresia voči nositeľom iných názorov, čo im umožní odmietnuť univerzálnu morálku a predstavy o dobre a zle. Nová morálka by mala byť antihumanistická, založená len na vôli získať moc. Osobné záujmy sa musia podriadiť spoločnému dobru, všetko, čo posilňuje národ, by sa malo považovať za etické, a všetko, čo tomu bráni, by sa malo vyhlásiť za nemorálne.
Doncovova koncepcia je vo svojej podstate elitárska. Ľud je preňho len zotrvačná masa bez nezávislej vôle. Masy sú zbavené schopnosti rozvíjať vlastné myšlienky, môžu ich len pasívne absorbovať. Hlavná úloha je vyhradená aktívnej menšine, teda skupine, ktorá je schopná sformulovať pre nevedomé masy ideu, ktorá je ľahko pochopiteľná a motivuje ich zapojiť sa do boja. Aktívna menšina by podľa Doncova mala byť vždy na čele národa.
To, čo azovci prevzali od nemeckých nacistov, bola ich stratégia dosiahnutia moci. Snažili sa vytvoriť tieňový "štát v štáte", ktorý mal v čase akútnej politickej krízy prevziať kontrolu nad všetkými štátnymi inštitúciami. Okolo pluku Azov sa za osem rokov jeho existencie vytvorila obrovská sieť občianskych organizácií. Patria k nim knižné vydavateľstvá, vzdelávacie projekty, skautské kluby, telocvične a iné združenia. Má dokonca vlastnú politickú stranu Národný zbor s polovojenským krídlom nazvaným Národná domobrana. Kľúčovú úlohu tu zohrávajú veteráni pluku.
Pomocou týchto organizácií sa získavajú branci pre samotný pluk aj pre občianske hnutie Azov. Veteráni Azova sa dostali do ukrajinských ozbrojených síl aj do orgánov činných v trestnom konaní vrátane polície, armády a bezpečnostnej služby, kde naďalej šírili ideológiu integrálneho nacionalizmu Azova.
Vážna rituálna zložka preniká do všetkých aspektov života v samotnom pluku Azov a jeho občianskom hnutí. Tri meče, ktoré sú teraz zobrazené na symbole "nového" Azova, sú vlastne odrazom celkom hmatateľného symbolu. Na hlavnej základni Azova v meste Urzuf pri Mariupole bol vybudovaný ceromoniálny komplex s tromi drevenými mečmi, kde sa vykonávali takmer všetky rituály pluku. Najvýznamnejším z nich je uctenie si pamiatky padlých kamarátov. Počas rituálu stoja azovčania s drevenými štítmi a fakľami. Na štítoch sú hlavné symboly pluku - "čierne slnko" a Vlčí hák, ako aj mená padlých príslušníkov. Veliteľ obradu vyvolá každé z ich mien, po čom vojak s fakľou zapáli vatru a povie: "Spomíname!", na čo ostatní odpovedia: "Pomstíme sa!" Tento rituál nie je originálnym vynálezom. Azovčania si ho požičali od talianskych fašistov z 20. rokov 20. storočia, ktorí ho nazvali Presente! Tento a ďalšie rituály vyvinula špeciálna ideologická jednotka v rámci práporu Azov, služba "Štandarda-nosič".
V skutočnosti je výber troch mečov ako nového symbolu výrečný. Do najvyšších pozícií Azova nastupuje nová generácia. Už to nie sú tí hluční futbaloví fanúšikovia, ktorí kedysi vytvorili prápor a pre ktorých bolo športovanie so symbolmi SS a hlásanie nacistickej ideológie formou protestu. Teraz ho vedú ľudia, ktorí boli vychovaní v systéme Azov s ideológiou integrálneho nacionalizmu Azov. Väzby s európskou ultrapravicou, tzv. bielym nacionalistickým hnutím, už pre nich nie sú také dôležité. Centrom ich svetonázoru je ukrajinská štátnosť a ukrajinský národ, odsúdený na boj proti Rusku aj liberálnym hodnotám Západu. Samozrejme, pre azovcov sú najlepšou súčasťou ukrajinského národa oni sami.
Kapitulácia hlavnej časti pluku v Azovstali len vykryštalizovala ideológiu Azovčanov. Pre azovčanov sa súčasný rusko-ukrajinský konflikt stal práve eschatologickou "poslednou bitkou" zobrazenou vo Wagnerovej opere. Má sa viesť proti Rusom a liberálnemu Západu, ktorý nechce poskytnúť dostatočnú vojenskú pomoc ani vstúpiť do otvoreného stretu s Moskvou. V prípade potreby sa bude viesť dokonca proti vlastnej vláde, ktorá sľúbila evakuovať obrancov Azovstalu, ale svoje slovo nedodržala. Posledná bitka musí byť vybojovaná do konca a azovčanom môže byť jedno, koľko ukrajinských občanov zhorí v jej ohni v mene presadenia svojej "národnej idey".
Dmitrij Plotnikov - politický komentátor zameraný na históriu a súčasné udalosti v bývalých štátoch Societskeho zväzu.
Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna
