Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinské údery na ruské územie prostredníctvom Západom dodaných rakiet by viedli k svetovej jadrovej vojne. Reagoval tak na štvrtkové uznesenie Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti legitímnym vojenským cieľom v Rusku.

"Rusko odpovie tvrdo a použije silnejšie zbrane," uviedol Volodin, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina. Podľa Volodina sa zdá, že Západ zabudol na obrovské obete, ktoré Sovietsky zväz vynaložil v druhej svetovej vojne.

Varoval tiež, že Európania by si mali uvedomiť, že ruskej medzikontinentálnej balistickej rakete RS-28 Sarmat, v kódovaní Severoatlantickej aliancie nazývanej Satan II, by trvalo len tri minúty a 20 sekúnd, kým by zasiahla Štrasburg.

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta Putina už skôr varovali, že ak Západ pre Ukrajinu uvoľní obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Ruskí predstavitelia sa nukleárnym úderom voči Európe vyhrážajú pravidelne od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tieto vyhrážky sa objavujú najmä počas diskusií o dodávkach nových západných zbraňových systémov Ukrajine.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom v Rusku. Slovenskí europoslanci majú na túto výzvu rôzne pohľady.

Ľuboš Blaha (nezaradený/Smer-SSD), ktorý je členom Výboru EP pre zahraničné veci, zdôraznil, že hlasoval proti "vojnovej rezolúcii", ktorá eskaluje konflikt s Ruskom a "ženie nás do jadrovej vojny".

"Je neuveriteľné, aká koncentrácia vojnových štváčov je v Európskom parlamente - každý, kto za takéto rezolúcie hlasuje, má na rukách krv," tvrdí. Dodal, že slovenská politická strana, ktorú zastupuje, podporuje mierové riešenia, odmieta posielať zbrane na Ukrajinu a odsudzuje pokusy používať západné zbrane na ruskom území, čo by bolo "priame zapojenie sa kolektívneho Západu do totálnej vojny proti Rusku".

"Výsledkom môže byť tretia svetová vojna a zánik planéty. Naopak, s Ruskom treba viesť dialóg, a preto oceňujeme všetky mierové iniciatívy, vrátane tej Orbánovej," odkázal poslanec.

Lucia Yar (Progresívne Slovensko) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) uviedla, že podpora EÚ pre Ukrajinu, finančná aj vojenská, musí pokračovať dovtedy, kým to Ukrajinci budú potrebovať.

"Obrana Ukrajiny je obranou Európy. Nestačí však posielať pomoc a zároveň brzdiť Ukrajinu v používaní obranných systémov, ktoré jej dodávame. Nemôžeme dovoliť, aby naša pomoc bola len polovičatá," spresnila. Dodala, že treba jasne pomenovať, že EÚ má s Ukrajincami spoločného nepriateľa, ktorým je ruský prezident Vladimír Putin a jeho režim.

Upozornila tiež, že v niektorých členských štátoch vrátane Slovenska verejná podpora Ukrajiny klesá, pričom sa to deje nielen v dôsledku sympatií či poddajnosti niektorých politikov voči Putinovi, ale aj vplyvom hybridných operácií Ruska v EÚ.

"Preto musíme výrazne pridať v podpore Ukrajiny, reálnom plnení sľúbených dodávok, ako aj v oblasti strategickej komunikácie. Komisia musí jasne a zreteľne občanom vysvetľovať, prečo je podpora silnej Ukrajiny dôležitá pre mier a bezpečnosť v celej Európe," povedala poslankyňa.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj jej stranícka kolegyňa Ľubica Karvašová. Pripomenula, že Ukrajina bude témou každej plenárnej schôdze EP, lebo väčšina europoslancov si uvedomuje dôležitosť tejto témy pre bezpečnosť a budúcnosť Únie.

"Zodpovední politici si nevyberajú krízy, ktorým budú čeliť, ale čelia tým, ktoré majú na stole a hľadajú na ne riešenie," vysvetlila po tom, ako sa pridala k výzve o pokračujúcej finančnej aj vojenskej podpore pre Ukrajinu "tak dlho, ako to bude potrebné".

Poslankyňa Miriam Lexmann (EPP/KDH) zdôraznila, že Rusko zámerne pácha rozsiahle a systematické zločiny na okupovaných územiach na Ukrajine a útočí na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru, čo spôsobilo, že milióny Ukrajincov zostávajú aj naďalej vysídlení v rámci Ukrajiny alebo mimo nej.

"Neľudské správanie sa ruských síl a zástupcov Kremľa predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Od 24. augusta Rusko spustilo svoje najmasívnejšie letecké útoky proti Ukrajine za použitia veľkého množstva balistických rakiet a bezpilotných lietadiel. Tieto útoky sa zameriavajú na kritickú civilnú infraštruktúru, ako sú nemocnice, školy, univerzity a obydlia v snahe zlomiť odolnosť ukrajinského ľudu," opísala situáciu Lexmann, ktorá tiež uznesenie podporila.

 

Zdroj: bleskovky.sk / trend.sk / InfoVojna