Dvaja civilisti prišli v noci na nedeľu o život pri útoku ukrajinských ozbrojených síl na pozície v samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) na východe Ukrajiny. Informuje o tom agentúra TASS s odvolaním sa na predstaviteľa miestnych Ľudových milícií Ivana Filiponenka.
Podľa neho sa ukrajinská armáda pokúsila o útok v oblasti dediny Pionerskoje, v dôsledku ktorého bolo zničených päť obytných budov a zahynuli dvaja civilisti. Uviedol tiež, že "nepriateľ utrpel straty a ustúpil".
Ide o prvé oznámenie predstaviteľov LĽR o smrti civilistov od najnovšej eskalácie konfliktu v Donbase. Túto informáciu zatiaľ nebolo možné overiť s nezávislých zdrojov, poznamenal server Meduza.io.
Proruskí separatisti v dvoch samozvaných republikách v Donbase obviňujú Ukrajinu z prípravy rozsiahlej ofenzívy. V tejto súvislosti bola 18. februára vyhlásená hromadná evakuácia žien a detí do susedného Ruska a o deň neskôr aj všeobecná mobilizácia.
Kyjev tvrdí, že žiadnu ofenzívu neplánuje a vyhlásenia separatistov označuje za provokáciu.
Ozbrojené sily Ukrajiny spustili za posledný deň paľbu na územie republiky 82-krát
Oficiálny predstaviteľ Ľudovej milície DĽR plukovník Eduard Basurin oznámil, že situácia na frontovej línii je naďalej kritická.
Ozbrojené formácie Ukrajiny nepretržite intenzívne ostreľujú civilnú infraštruktúru a životne dôležité objekty republiky. Kyjev pritom na všetkých politických platformách deklaruje mierové zámery.
„Za posledný deň ukrajinská strana spustila paľbu 82-krát na územie Doneckej ľudovej republiky. Z toho 65-krát s použitím 122 mm delostrelectva, 120-krát z 82 mm mínometov, pričom na územie republiky dopadlo 780 nábojov a mín. Používali sa aj rôzne typy granátometov a ručných zbraní. Celkovo bolo na území DĽR vypálených viac ako 1120 nábojov, mín a granátov. Pod ostreľovaním bolo 32 miest a obcí,“ povedal Basurin.
Okrem ostreľovania, s cieľom zvýšiť paniku medzi civilným obyvateľstvom a podkopať situáciu v republike, Kyjev naďalej používa teroristické metódy vojny a posiela diverzantov organizovať teroristické činy v životne dôležitých zariadeniach.
Od začiatku eskalácie ĽM DĽR zaznamenala päť diverzií, pričom jednu spáchali nacisti z „Pravého sektora“. Podľa našich spravodajských informácií nepriateľ plánuje nové teroristické útoky, a to tak proti civilnej infraštruktúre, ako aj civilistom. Vyzývame našich spoluobčanov k ostražitosti.
„Oficiálne vyhlasujem, že ľudová milícia a všetky mocenské štruktúry Doneckej ľudovej republiky sú v nepretržitej službe a sú pripravené poskytnúť primeranú odpoveď na agresiu ukrajinských militantov,“ zdôraznil Basurin.
Ukronacisti ostreľovali chemickú továreň v Donecku
Ukrajinskí militanti pokračujú v ostrom ostreľovaní územia Doneckej ľudovej republiky.
V noci z 19. na 20. februára vypálili ukrajinskí agresori smerom na obec Avdejecka 12 mín kalibru 120 mm a 20 granátov z AGS na Dokučajevsk.
„O 04:25 — v smere Novotroitskoje — Dokučajevsk: vypálených 8 mín kalibru 120 mm, 04:37 —Slavnyj — Jelenovka: boli vystrelené 4 míny ráže 120 mm, 05:57 — Nikolaevka — Dokučajevsk: vypálených 6 mín kalibru 120 mm, 06:35 — Opytnoje — Spartak: 12 mín kalibru 120 mm,“ informovalo zastúpenie DĽR v Spoločnom centre pre kontrolu a koordináciu prímeria na svojom Telegram-kanáli.
Kyjevskí okupanti okrem toho ostreľovali štátny závod chemických produktov v Donecku (DKZHI), pričom naň vypálili 12 mín kalibru 120 mm.
Ministri zahraničných vecí G7 odsúdili porušenie prímeria na Ukrajine
Ministri zahraničných vecí zo skupiny siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta (G7) v sobotu vyhlásili, že nezaznamenali žiadne dôkazy o tom, že Rusko obmedzuje svoje vojenské aktivity v blízkosti ukrajinských hraníc, a deklarovali, že sú touto situáciou "veľmi znepokojení". Informovala o tom agentúra Reuters.
"Vyzývame Rusko, aby zvolilo cestu diplomacie, uvoľnilo napätie, stiahlo vojenské sily z blízkosti ukrajinských hraníc a plne dodržiavalo medzinárodné záväzky," apelovali krajiny G7 v spoločnom vyhlásení zverejnenom britským ministerstvom zahraničných vecí.
Šéfovia diplomacií G7 označili za "veľmi znepokojujúci" aj zvyšujúci sa počet porušení prímeria na východe Ukrajiny. Odsúdili aj použitie ťažkých zbraní v tomto regióne, ako i ostreľovanie civilných oblastí, pričom poukázali na to, že ide o jasné porušenie minského protokolu - dohody z roku 2015, ktorá má viesť k mierovému riešeniu konfliktu.
Ministri G7 v tejto súvislosti vyzvali Rusko, aby využilo svoj vplyv na proruských separatistov na východe Ukrajiny a primalo ich, aby splnili svoje záväzky v záujme realizácie minského mierového plánu.
Ministri súčasne deklarovali, že majú obavy z konania proruských republík v Donbase a najmä z možnosti, že proruské sily pristúpia k "zinscenovaniu incidentov, ktoré by mohli byť zneužité ako zámienka na možnú vojenskú eskaláciu".
Zástupcovia krajín združených v G7 zároveň ocenili vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na bezpečnostnej konferencii v Mníchove, v ktorej zdôraznil svoju ochotu zohrávať konštruktívnu úlohu v mierovom procese.
Zelenskyj navrhol Putinovi stretnutie, aby odvrátil hroziacu inváziu na Ukrajinu: „Neviem, o čo ruskému prezidentovi ide“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol v sobotu stretnutie šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby tak odvrátil hrozbu ruskej invázie na Ukrajinu.
„Neviem, o čo ruskému prezidentovi ide. Z tohto dôvodu mu navrhujem, aby sme sa stretli,“ povedal v sobotu Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.
Vo svojom vystúpení tiež vyjadril presvedčenie, že podpora, ktorú Kyjev dostáva od zahraničných spojencov, je nedostatočná, hoci Ukrajina slúži ako štít voči ruskej armáde.
„Ukrajina už osem rokov slúži ako štít. Ukrajina už osem rokov zadržiava jednu s najväčších armád sveta,“ povedal Zelenskyj svetovým lídrom zhromaždeným na prestížnej konferencii v Mníchove.
Viac v článku TU.
Macron bude rokovať s Putinom; v sobotu hovoril so Zelenským
Francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvuje v nedeľu dopoludnia telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Ako v sobotu informoval Elyzejský palác, Macron chce "urobiť všetko pre to, aby zabránil najhoršiemu", pokiaľ ide o eskaláciu situácie na východe Ukrajiny a pri jej hraniciach s Ruskom.
Macron v sobotu absolvoval telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý ho ubezpečil, že Ukrajina "nebude reagovať na provokácie na styčnej línii v Donbase".
Predstavitelia Elyzejského paláca sa domnievajú, že "Rusko sústredilo dostatok síl na uskutočnenie invázie na Ukrajinu, ak (ju) bude chcieť". Paríž v tejto súvislosti upozornil, že "vojenský zásah proti Ukrajine by priniesol vojnu do stredu Európy".
"Musíme urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli konfrontácii, ktorá bude destabilizujúca pre bezpečnosť európskeho kontinentu, pre Rusko, pre európskych partnerov" a "dostane nás do inej geostrategickej konfigurácie, ak Rusko napadne Ukrajinu," pokračoval Elyzejský palác.
Podľa neho Západ nepozoruje "žiadne stiahnutie ruských síl" umiestnených pri hranici s Ukrajinou, aj keď ho Rusko o tom niekoľko dní presviedča svojimi vyhláseniami.
Sobotňajšia návšteva prezidenta Putina v Bielorusku, kde pokračujú spoločné rusko-bieloruské vojenské manévre, je "skôr signálom eskalácie ako deeskalácie", dodal Paríž.
Francúzsko tiež "nepochybuje", že kybernetické útoky, ktoré koncom týždňa zasiahli Ukrajinu, "pochádzali z Ruska".
Agentúra TASS dodala, že Putin a Macron spolu naposledy telefonovali 12. februára. Pred tým, 7. februára, absolvovali v Kremli mnohohodinové rokovanie. Od začiatku tohto roka do schôdzky v Moskve absolvovali Macron a Putin ďalšie tri telefonáty.
Putin vyplatí 114 eur utečencom, ktorí do Ruska prídu z Donbasu
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vláde, aby urýchlene vyplatila po 10.000 rubľov (114 eur) každému utečencovi, ktorý do Rostovskej oblasti na juhu Ruska príde z Donbasu, oblasti na východe Ukrajiny ovládanej proruskými silami.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov informoval, že platby sa uskutočnia z rezervného fondu ruskej vlády, uviedla v nedeľu agentúra Interfax.
V Rostovskej oblasti na juhu Ruska platí od konca týždňa režim mimoriadnej situácie; Volgogradská a Voronežská oblasť sú od 19. februára kvôli evakuácii obyvateľov samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) v stave najvyššej pohotovosti.
Podľa Interfaxu je na prijatie utečencov z Donbasu pripravených 26 regiónov Ruska.
Samotní utečenci podľa spravodajského webu Znak.com novinárov informovali, že na hraniciach s Ruskou federáciou sa po začatí evakuácie tvorili dlhý kolóny áut.
"Tí, ktorí prekročia hranicu (do Ruska), nevedia, ako ďalej," uviedli a vysvetlili, že ubytovacie kapacity nestačia, je aj nedostatok jedla, chýbajú toalety i umyvárne. Medzi utečencami je veľa žien a malými deťmi.
Mnohým evakuovaným sa nedarí spojiť sa telefonicky s príbuznými v Rusku a nemajú ani možnosť vrátiť sa, lebo ruské pohraničné úrady ľudí späť na územie Ukrajiny nepúšťajú.
Spravodajský web Znak.com tvrdí, že mnohí ľudia vysídlení zo samozvaných proruských republík v Donbase sú "rozhorčení, že ich v noci vyviedli von, za kvílenia sirén, naložili do autobusov" a odviezli, pričom následne bola hranica pre vstup na okupované územie Ukrajiny uzavretá.
Ukrajinský novinár Denis Kazanskyj zverejnil na sieti Facebook video, v ktorom figurujú "obyvatelia Donbasu deportovaní do Ruska a pobúrení podmienkami presídlenia".
Správanie sa úradov k evakuovaným označil Kazanskyj za "výsmech ľuďom v mene propagandistického obrazu".
Ukrajinská ombudsmanka pre ochranu ľudských práv Ľudmyla Denisovová už v piatok uviedla, že proruské úrady z Donbasu odvádzajú starých ľudí a deti "prakticky násilím". Vyzvala ľudí, ktorí žijú na dočasne okupovaných územiach Ukrajiny, aby "nepodľahli provokáciám okupantov a zachovali pokoj".
Ozbrojené konflikty medzi ukrajinskými jednotkami a proruskými separatistami v Donbase prebiehajú od roku 2014, keď Rusko obsadilo a anektovalo polostrov Krym. Na území Doneckej a Luhanskej oblasti separatisti vyhlásili ľudové republiky - Ukrajina ich označuje termínom "dočasne okupované územia".
Vo štvrtok, 17. februára, sa situácia v Donbase prudko vyhrotila. Podľa veliteľstva ukrajinských síl bolo ostreľovaných 30 osád na územiach kontrolovaných Ukrajinou, zasiahnutá bola materská škola a niekoľko škôl, kde boli v tom čase deti. Zranili sa dvaja vojaci a päť civilistov.
Ostreľovanie pokračovalo aj ďalšie dni - vrátane nedele, pričom útoky na svoje pozície hlásili aj proruské sily.
V tejto situácii DĽR a LĽR oznámili evakuáciu časti obyvateľstva do Ruska. Vodca militantov LĽR Leonid Pasečnik obvinil ukrajinské sily, že vytvorili "pôsobivú údernú skupinu" a údajne plánujú "hlboký prielom" na územie Luhanskej oblasti.
Ukrajinskí novinári upozorňujú na to, že v roku 2008, niekoľko dní pred inváziou do Gruzínska, Rusko evakuovalo obyvateľstvo Južného Osetska - rovnako ako sa to deje na Donbase v roku 2022.
Do Ruska už prišlo viac ako 40-tisíc obyvateľov Donbasu
Poverený šéf ruského ministerstva pre mimoriadne situácie Alexander Čuprijan oznámil, že od začiatku evakuácie prišlo na územie Ruskej federácie viac ako 40.000 utečencov z Donbasu, uvádza agentúra „Regnum“.
„Na územie Ruskej federácie prišlo viac ako 40.000 obyvateľov Donbasu. Teraz sa umiestňujú najmä v Rostovskom regióne v 92 miestach prechodného ubytovania. Za posledných 24 hodín odišli tri vlaky (asi dvetisíc ľudí) do dvoch objektov — do Voronežskej a Kurskej oblasti. Riešime logistiku pohybu osôb. To je to, čím sa teraz zaoberáme,“ povedal Čuprijan.
Podľa povereného šéfa ministerstva pre mimoriadne situácie Ruska sú na všetkých miestach dočasného ubytovania podávané teplé jedlá, existuje mobilné pripojenie. S ľuďmi pracuje aj skupina psychológov. Evakuácia pokračuje plným prúdom.
Zdroj: ta3.com / info.sk / cas.sk / tvnoviny.sk / sk.news-front.info (1), (2), (3) / InfoVojna
