Peter Gažík bol šesť rokov generálnym riaditeľom O2 Slovakia, následne pôsobil takmer tri roky na čele telekomunikačného operátora Yettel Hungary, minulý rok v septembri sa stal generálnym riaditeľom TV Markíza.

S jeho príchodom do čela Markízy boli spojené zmeny, pre ktoré vznikli vážne konflikty medzi vedením redakcie a reportérmi a moderátormi Markízy. Redakcia vstúpila do štrajkovej pohotovosti, známy moderátor Michal Kovačič vo svojom poslednom vystúpení hovoril o orbanizácii slovenských médií.

Gažík v rozhovore pre Postoj tvrdí, že situácia eskalovala až celkom nečakaným vystúpením Michala Kovačiča, hoci manažment televízie sa predtým vyrovnal so sťažnosťami redaktorov, ktoré interne posudzovali novinári so skúsenosťami z veľkých západných médií.

Ako ďalej hovorí, vzhľadom na aktuálnu situáciu vznikne v najbližších dňoch pracovná skupina, ktorá bude zložená z členov redakcie a vedenia televízie.

 

Vyzerá to, že situácia v Markíze je momentálne zaseknutá. Na jednej strane novinári zo spravodajstva aj vás osobne dosť ostro kritizovali, ale dnes vravia, že keďže ste akceptovali ich požiadavky, ako má vyzerať spravodajstvo, môžu ďalej pracovať v televízii. Vy na to hovoríte, že splnenie požiadaviek bolo samozrejmosťou, lebo vychádzali z interných smerníc televízie, a súčasne tvrdíte, že kto sa nestotožní s faktom, že vysielateľ je zodpovedný za obsah vysielania, nemá tu čo hľadať. V tom celom cítiť vzájomnú nedôveru, až podozrievavosť. Aká je aktuálna atmosféra v televízii?

Nie som riaditeľom spravodajstva, ale celej inštitúcie, teda nie som účastník každodenného chodu redakcie. 

Samozrejme, ako manažment, ktorý sa snaží garantovať nezávislosť a nestrannosť vo fungovaní spravodajstva, by sme nemali reagovať na každú jednotlivosť a všetko, čo sa udeje. Markíza je jednou zo siedmich televízií v krajinách, v ktorých skupina CME pôsobí, ide o Česko, Slovensko, Chorvátsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko. 

Zároveň má PPF ešte podiely v nemeckej ProSieben a škandinávskej Viaplay, sme teda rešpektovaným hráčom na európskom mediálnom poli. A práve preto, aby sme problémy neriešili ad hoc, máme Redakčnú radu CME, čo je orgán, ktorý má dohliadať na aplikáciu vnútorných smerníc a riešiť problémy, ktoré sa vyskytnú v spravodajstve.

Tým asi chcete povedať, že práve tento orgán riešil napätie, ktoré vzniklo v redakcii začiatkom roka, keď vám redaktori zaslali list, v ktorom sa sťažovali na údajne neprofesionálne zásahy nového šéfa spravodajstva Michala Kratochvíla a opísali niekoľko konkrétnych situácií.

Áno, zo strany redakcie zaznievali sťažnosti niekedy začiatkom roka a Redakčná rada CME sa nimi začala zaoberať. Ide o orgán zložený z novinárov, ktorí majú desaťročia skúseností v západných mediálnych domoch a prinášajú práve to, po čom voláme, teda štandardy novinárskej práce.

Ako manažér som tento proces aplikoval, výstupy z rady sme reflektovali tak, aby sme mohli od začiatku marca normálne ďalej fungovať a vyhnúť sa okolnostiam, ktoré boli predmetom diskusie.

Odvtedy som situáciu vnímal ako stabilnú, keďže problémy zo začiatku roka sa uzatvorili v rámci Redakčnej rady CME, navyše sme viedli aj diskusie s odborovou organizáciou, ktorá na jednom zo stretnutí konštatovala, že relevancia protestného listu redaktorov zo začiatku roka už nie je aktuálna a vývoj v redakcii je uspokojivý. Nič nenasvedčovalo, že by mali pomery eskalovať.

Teda vlastne hovoríte, že po mesiacoch normálneho fungovania prišiel náhly výbuch koncom mája, keď Michal Kovačič po relácii Na telo povedal, že novinári Markízy čelia celé mesiace politickému tlaku a dochádza k orbanizácii?

Ako som povedal, bolo nejaké dianie na začiatku roka, to sme usporiadali tak, že sme využili vnútorné novinárske inštitúty, ktoré som ja ako manažér garantoval. Dosiahli sme nový stav, v ktorom nemal nikto dôvod spochybňovať nezávislosť redakcie, až prišla akcia na záver Na telo. 

To bolo absolútne zneužitie vysielacieho priestoru a hrubé porušenie pracovnej disciplíny, ktoré ako zamestnávateľ nemôžeme akceptovať.

Chápeme, že na základe nejakého vnútorného mechanizmu ste sa vyrovnali so sťažnosťami redaktorov, ale pre nás je dôležitejší ten väčší obraz. PPF prišla do Markízy na jeseň 2020, ďalšie tri roky sa na úrovni spravodajstva vlastne nič nedialo, problém nastal, keď ste nastúpili do funkcie riaditeľa TV Markíza práve v čase, keď vznikala štvrtá Ficova vláda, ktorá Markízu okamžite vyhlásila za nepriateľské médium. Vnútri spravodajstva sa následne začali diať zmeny, odišiel Henrich Krejča, prišiel Michal Kratochvíl a po pár týždňoch sťažnosti redaktorov na účelové zásahy. Ako inak sa dajú vysvetliť nové pomery v spravodajstve než tým, že PPF, ktorá podniká aj v ďalších sférach, chcela v nejakej miere vyhovieť novej moci?

Nemôžem hovoriť za PPF, ale ak sa pýtate, prečo sa prvé roky navonok nič nedialo, musím pripomenúť, že v uplynulých rokoch sa v PPF udiali viaceré udalosti, asi chápete, na čo narážam...

... samozrejme, začiatkom roka 2021 tragicky zahynul majiteľ PPF Petr Kellner, skupina o rok a pol oznámila, ako bola majetkovo rozdelená jeho pozostalosť medzi manželku a deti. Chcete naznačiť, že k niektorým zmenám by bolo došlo možno aj skôr, ale teraz sa zhodou okolností udiali v súbehu s našimi voľbami?

Mne to neprináleží komentovať, len to treba držať v hlave. 

V každom prípade platí, že tak ako každý manažment chce hýbať so svojimi aktívami dopredu, tak to platí pri Markíze aj v prípade iných firiem, ktoré spravuje skupina PPF. 

Môj príchod i príchod nového šéfa centra spravodajstva a publicistiky sa udial v kontexte zmeny na úrovni finančného riaditeľa, zároveň máme nového riaditeľa ľudských zdrojov. Teda to medziobdobie nechcem vysvetľovať inak než tak, že v nejakom momente sa pristúpilo k personálnej obmene manažmentu Markízy s cieľom posúvať firmu vpred a rozvíjať ju.

Dôvody na zmenu skutočne súvisia s tým, ako sa mení mediálne odvetvie, že diváci postupne odchádzajú spred obrazoviek, transformujú sa na streamovacie platformy vrátane takých, aké máme my v podobe Voyo, je to teda pre PPF úplne štandardný proces aj na iných trhoch.

To, že v spravodajstve Markízy sa má niečo významne zmeniť, sa vnímalo v skupine aj pred voľbami?

Na to nemám odpoveď. Do manažmentu som nastupoval v situácii, keď tu je očakávanie zo strany PPF, aby bola Markíza efektívne riadená vrátane spravodajstva a všetkých procesov, aby sme my ako manažment mali istotu, že zodpovednosť, ktorá nám bola zverená, je pod našou kontrolou. 

Ale tak je to aj v iných televíziách skupiny, musíme mať kontrolu nad vysielaním pri zachovaní všetkých princípov, ktoré sa viažu na spravodajstvo, teda nestrannosť a nezávislosť.

Po voľbách a nástupe nového vedenia spravodajstva bolo zjavné, že spravodajstvo sa stáva menej politické a je tam dôraz na nepolitické témy. Bola to súčasť týchto nových zmien?

V prvom rade, politika je pre mňa každodenný život, od toho, akým prostriedkom verejnej dopravy sa veziem, až po to, akú máme zdravotnú starostlivosť či školstvo. Nemám nastavenie, že politika je len dianie vo vláde a v parlamente, to je iba výsek, politika je v každej časti života a to má televízia reflektovať.

Ako komerčná firma máme jediné kritérium úspechu, ktorým je maximalizácia výkonu smerom k zákazníkovi – čo je v našom prípade divák –, smerom k zamestnancom aj k akcionárovi. V korporátnom slovníku to znamená, že máte čísla a parametre, ktoré vám dávajú dôvod na to, aby ste ukázali, že ste schopní ďalej s tou firmou rásť.

Michal Kratochvíl bol dlhoročným šéfredaktorom spravodajstva a publicistiky TV Nova, prichádza trochu z iného prostredia, súčasne má know-how a skúsenosti. Ak má za niečo niesť zodpovednosť, je prirodzené, že nejaké veci musí meniť a prenastavovať, lebo ak by sme prijali inú interpretáciu, museli by sme tvrdiť, že redakcia je vlastne samoriadená a rola nadriadeného nie je podstatná. Ubrať mu ambíciu meniť spravodajstvo by bolo popretím základnej manažérskej premisy.

To je úplne jasné. Opýtame sa inak: vy ste tu kedysi pred takmer 20 rokmi pracovali dva roky ako reportér, rozumiete tejto téme aj z novinárskeho hľadiska. Keď ste sem prišli a rozhodli o zmene, asi ste mali na to dôvod. Sledovanosť spravodajstva Markízy je dlhodobo najvyššia, aký bol potom dôvod nespokojnosti, pre ktorý ste chceli zmenu?

Je prirodzené, že po istom čase chcete zmenu, aby ste mohli robiť spravodajstvo ešte lepšie a aby ešte viac rástlo, a presne toto sa nám aj darí. V posledných mesiacoch krivky spravodajstva rastú, najmä rastie náskok medzi nami a televíziou JOJ. Nám nešlo o samoúčelnú zmenu, ale o takú zmenu, ktorá zlepší fungovanie.

Prečo podľa vás sledovanosť správ rastie?

Nechcem robiť predčasné závery, len hovorím, že zmena a snaha rásť je podložená trendmi a číslami.

Bolo niečo, čo sa vám predtým na fungovaní spravodajstva nepáčilo?

Ide nám o to, aby všetci rozumeli sile procesov a inštitúcií, aby sme nemuseli riešiť ad hoc problémy. Redakčné postupy majú byť jasnejšie pomenované, aby sa zodpovednosť jednotlivých kontrolných úrovní v spravodajstve lepšie vymedzila.

A zároveň máme jednoznačné mechanizmy, cez ktoré sa garantuje nezávislosť redakcie. Teda zlepšujeme redakčné procesy a každodennú prácu redaktorov, aby nedochádzalo k veciam, ktoré sa vyskytli aj v liste od redaktorov.

Ale absolútnym základom dobrého fungovania každej firmy je, aby sme veci komunikovali najskôr interne a snažili sa to vnútorne vyriešiť, lebo keď sa to dostane do verejného priestoru, komplikuje sa to.

V našej brandži je známe, hoci sa o tom verejne príliš nehovorí, že novinári v Markíze boli niekedy až príliš na voľnej nohe a editorstvo tam nebolo až také silné. Medzi riadkami ste vyššie naznačili, že toto bol problém?

To je odpoveď, ktorú mi trochu podsúvate, ja hovorím, že vždy sa dá skvalitňovať práca, čo platí o mne aj o kolegoch v redakcii aj v iných častiach firmy. Snažíme sa transformovať kultúrne nastavenie celej televízie, aby fungovala viac synergicky a procesne než ad hoc, teda chceme, aby bola menej závislá od rozhodnutí generálneho riaditeľa.

CME pôsobí v Markíze dlhé roky, tie procesy, o ktorých hovoríte, tu neboli?

Redakčná rada CME vznikla až po akvizícii PPF nielen s cieľom predchádzať konfliktom, ale najmä na podporu zásad objektívnej, nestrannej a na faktoch založenej žurnalistiky.

Ako generálny riaditeľ ste sa museli uplynulé mesiace vyrovnávať s konkrétnymi konfliktmi a sťažnosťami, keď sa vnútorné problémy stali verejnými. Redaktori sa sťažovali napríklad na to, že prezidentský kandidát Pellegrini mal údajne oproti kandidátovi Korčokovi mocenský bonus, ako ste vnímali tieto konkrétne výhrady?

Chcem sa držať premisy, že tak ako sa manažment snaží posilňovať fungovanie redakcie, nebudem interpretovať jednotlivosti, pretože pre mňa je podstatné, že máme nastavený proces a orgán, ktorý je povolaný riešiť problémy v redakcii.

Ako hovorím, po tom, čo sme tieto výhrady uzavreli, nevnímal som, že by situácia v newsroome mala eskalovať.

Prečo eskalovala?

Ešte len doplním, že sme si našu rolu zastávali nad rámec komerčnej televízie, veď sme boli jedinou televíziou, ktorá odvysielala diskusiu pred prvým aj druhým kolom prezidentských volieb vo formáte, ktorý bol jediný zmysluplný. Eskalovalo to z dôvodov, ktoré pre mňa neboli úplne pochopiteľné.

Reláciu Na telo sme podporovali formátom prázdneho kresla niekoľko týždňov aj s vedomím, že ani v nasledujúcom období sa to nezmení. Aj napriek tomu sme si povedali, že udržíme našu líniu a urobíme dve diskusie aj v kampani počas európskych volieb.

Vedeli sme, že tam neprídu zástupcovia koalície, a vopred sme komunikovali, že z týchto dôvodov to budú posledné dve relácie pred štandardnou letnou prestávku, ktorá tu bola vždy.

V zásade sme povedali len to, že neodvysielame dve relácie, ktoré potenciálne mohli byť ešte do konca júna.

To všetko platí, ale povedali ste to s tým, že po počas leta si premyslíte nový formát relácie.

Áno, priznali sme, že relácia čelí dramaturgickým výzvam a je zodpovedné premyslieť jej budúcnosť.

Čo zrejme Michal Kovačič vnímal ako zrušenie relácie, a preto sa odhodlal k svojmu partizánskemu kroku.

Bavíme sa na úrovni faktov a ja som vám na faktoch prezentoval vývoj udalostí a konkrétne kroky, ako sa televízia snažila zodpovedne pristupovať k spravodajstvu.

Náš zámer vo vzťahu k relácii Na telo sme komunikovali transparentne, dva týždne dopredu a vôbec sme nenaznačovali, že to má byť koniec relácie.

Rozumieme, že nechcete rozoberať konkrétne príklady, len bez nich sa nedá pomenovať podstata sporu. Redaktori hovoria, že síce viaceré citlivé témy mohli robiť, ale nedeje sa to vďaka novému vedeniu spravodajstva, ale skôr napriek nemu. Aj Michal Kovačič uvádzal príklad s Danielom Lipšicom, ktorého si jeho nadriadený neželal v relácii, pretože je vraj červené súkno pre Prahu. Alebo ako iný príklad uviedol, že od neho žiadal zoznam otázok, ktoré chcel položiť v prezidentskej debate. Nedošlo k tomu, aj Lipšic v relácii nakoniec bol, ale nie je hlavný problém tá vzájomná miera nedôvery?

Preto hovorím, že kľúčom je komunikácia a nastavenie procesov, ktoré majú takéto situácie riešiť. Neviem si predstaviť samého seba v pozícii šéfa spravodajstva a publicistiky a zároveň nemať možnosť diskutovať s redaktorom o jeho dramaturgickom zámere. Či už ide o reláciu Na telo, alebo spravodajstvo Televíznych novín.

Máte po tom všetkom, čo sa stalo, naďalej dôveru k šéfovi spravodajstva Michalovi Kratochvílovi?

Tá dôvera tu je a bola potvrdená aj skutočnosťami, ku ktorým sa dopracovala Redakčná rada CME.

Urobil aj chyby?

Všetci robíme chyby, je to súčasť práce. Ako Michal Kratochvíl, tak aj členovia redakcie. Platí to aj o mne, prirodzene.

Asi nebudete konkrétnejší, môžete však povedať, či to napätie medzi Kratochvílom a veľkou časťou redakcie vyplýva z toho, že prišiel z iného prostredia, alebo je to dané rozdielnym pohľadom na filozofiu spravodajstva?

Michal Kratochvíl je profesionál so skúsenosťami a s istým pohľadom na veci. Z vlastnej skúsenosti viem, aké je náročné, keď sa pracovne presuniete do inej krajiny.

Preto opakujem, že ak aj vznikne nejaké napätie, kľúčová je komunikácia. Naprieč redakciou spravodajstva aj celou firmou.

Vidíte v tejto chvíli perspektívu, že napriek tomu, čo sa stalo, bude v televízii existovať funkčné spravodajstvo so vzájomnou dôverou?

Neviem si predstaviť inú odpoveď ako tú, že je zodpovednosťou nás všetkých, aby to tak bolo. Veď napokon v spravodajstve k žiadnym zmenám nedošlo.

Máme tam vedúcich vydania, šéfredaktora a áno, aj riaditeľa centra spravodajstva a publicistiky. Všetci nesú zodpovednosť za to, ako bude spravodajstvo vyzerať. Je to aj moja zodpovednosť, a preto sa snažím o zodpovednú komunikáciu smerom k redakcii. Ale to nebolo možné, keď sme tu mali ultimáta a hrozby štrajku.

Podali nejakí redaktori výpovede?

Neviem o tom.

Máte už konkrétnu predstavu, ako bude politická publicistika na Markíze pokračovať aj po lete?

Platí to, čo sme povedali. Budeme sa zamýšľať nad tým, ako od jesene pokračovať, či už s Na telo, alebo s iným spravodajsko-publicistickým formátom.

Je zjavné, že s iným moderátorom...

Takisto platí, čo sme už komunikovali: konanie Michala Kovačiča ako nášho zamestnanca považujeme za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a nepočítame s ním ako s tvárou televízie Markíza.

V Markíze však pôsobia odbory, ktoré vedie pán Kovačič. S nimi vediete nejakú diskusiu?

Nie som riaditeľom spravodajstva a mám zodpovednosť za organizáciu, ktorá má 450 zamestnancov a niekoľko stoviek externe spolupracujúcich osôb.

Každý mesiac generujeme množstvo programu. Nežijem však vo vzduchoprázdne a snažím sa komunikovať s každým jedným zamestnancom redakcie spravodajstva, aby som si bol schopný urobiť plastický obraz.

Zároveň platí, že aj vzhľadom na udalosti z posledných týždňov a snahu niektoré veci doladiť máme ambíciu vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá bude zložená z členov vedenia a členov redakcie.

Budú v tejto skupine aj tí redaktori, ktorí vo februári podpísali protestný list?

Je tam zostava, ktorá nám bola komunikovaná zo strany redakcie. Táto skupina by mala vzniknúť v najbližších dňoch. Zároveň platí, že so štrajkovým výborom nekomunikujeme, keďže v tom nevidíme aktuálne zmysel. S odborovou organizáciou komunikujeme spôsobom, ktorý je v súlade s našimi povinnosťami zamestnávateľa.

Je to teda komunikácia medzi niekým z vedenia a pánmi Kovačičom a Vinczem?

Áno, riešia sa tam štandardné otázky odborovej agendy typu kompenzácie nadčasov, rozvrhu práce a podobne.

Ako hodnotíte reakciu ostatných médií na dianie v Markíze?

Sám mám novinársku skúsenosť a vážim si túto prácu. Rozumiem aj zodpovednosti, ktorú majú médiá v spoločnosti. Súčasťou toho je aj to, aby sa médiá nestali nástrojom politického súperenia, a to je aj moja ambícia vo vzťahu k nastaveniu pomerov v spravodajstve.

Markíza čelila nielen zo strany vládnych predstaviteľov kritike, že sa správa aktivisticky. Sú slovenskí novinári aktivistickí?

Túto charakteristiku som už zachytil aj v českých médiách. Takto sa však na to nepozerám. Pre mňa je dôležité, aby v televízii fungovali procesy schopné garantovať férové, nezávislé a zaujímavé správy.

V známom českom politickom podcaste Kecy a politika zaznel nedávno názor, že PPF by v Markíze potrebovala pomoc schopného sprostredkovateľa. Uviedli aj meno bývalého novinára a politika Vladimíra Mlynářa, ktorý až do minulého roka pôsobil v skupine PPF. Nerozmýšľate nad niekým zvonka, kto by pomohol deeskalovať vzniknutú situáciu?

Platí, čo som povedal. Snažíme sa o internú komunikáciu v rámci formátov, ktoré existujú.

Nová moc po voľbách vyrukovala voči Markíze s pomerne agresívnou rétorikou, nazvali vás nepriateľským médiom, Robert Fico povedal, že dal návrh svojim ministrom, aby sa pozreli na štátnu inzerciu pre Markízu. Neskôr povedal, že ani nemuseli nič urobiť a v PPF to pochopili, a preto sa z ich pohľadu začali diať pozitívne zmeny smerom k väčšej objektivite. Aká je vaša reakcia?

Nemôžem hovoriť za PPF, som manažérom TV Markíza. Jediné, čo PPF od svojich firiem očakáva, je, aby boli efektívne riadené. Skupina PPF má biznisy naprieč odvetviami a krajinami a je natoľko autonómna, že nemá iný záujem ako garantovať objektívne a nestranné spravodajstvo.

Nie je práve toto problém, že má tých biznisových záujmov veľa a niektoré môžu kolidovať s vládou?

Televízia Markíza je plne nezávislá a nepodlieha vplyvom, ktoré naznačujete.

Vy ako generálny riaditeľ teda necítite tlak od PPF, aby Markíza neohrozovala záujmy skupiny?

Ja cítim jediný tlak, PPF si chce byť istá, že ako manažment máme v rukách nástroje na efektívne riadenie firmy vrátane spravodajstva. Pozrite sa, príjem zo štátnej reklamy tvorí menej ako päť percent našich celkových reklamných príjmov. Z pohľadu našich biznisových záujmov a fungovania je to zanedbateľná časť.

Prečo ste sa však vy alebo vedenie televízie neohradili voči slovným útokom vládnych politikov na vašu redakciu?

Každý politik sa snaží vytvárať nejaké zdanie, možno aj tlak. Toto tu je prítomné roky a nepovažujem za potrebné na to naskakovať a nejako prvoplánovo reagovať na každú zmienku o nás.

Najlepšou odpoveďou pre mňa vždy bude naša práca. Ale je pravdou, že jeden zo záverov Redakčnej rady CME je, že je potrebné aktívnejšie komunikovať podporu novinárskej obci, najmä v kontexte útokov na prácu novinárov, ktoré sa diali. 

To sme aj v nejakom momente urobili. Zároveň v rámci Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska, ktorá združuje skupiny Markíza, JOJ a televíziu TA3, pripravujeme spoločnú celosektorovú edukačnú kampaň proti hate speech, ktorej obeťou sú novinári a novinárky.

Znamená tom, že keď nabudúce vládny politik zaútočí na novinára napríklad s tým, že sa ho na tlačovke opýta, či nedostal inštrukcie z vedenia, tak sa k tomu aktívne postavíte?

Znamená to, že ako manažment máme jasno v tom, že sú situácie, keď to treba urobiť. Zároveň si neviem predstaviť, že to budeme robiť každý deň. Takéto reakcie by rýchlo stratili na váhe.

Teraz tu však aj vzhľadom na to, že ste na útoky nereagovali a súčasne sa vyhrotil konflikt medzi vedením redakcie a vašimi novinármi, celkom prirodzene vznikol dojem, že Markíza robí všetko pre to, aby si nepohnevala vládnu moc.

Markíza robí všetko pre to, aby si bola vnútorne istá, že za svoju prácu nemôže byť spochybnená zľava ani sprava. Nepripustíme, aby sme sa stali nástrojom politického súperenia.

Pre PPF je asi nepríjemná situácia, že Markíza na jednej strane slušne zarába, na druhej strane pre túto televíziu čelí veľkému verejnému tlaku nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Aj ľudia s istou morálnou autoritou ju vyzývajú, aby zachránila demokraciu na Slovensku. Nemôže to viesť k tomu, že napriek slušným ziskom si jedného dňa majitelia povedia, že vlastniť televíziu na Slovensku je príliš toxické, a budú uvažovať o predaji?

Som manažérom Markízy, nemôžem hovoriť za PPF. Moja osobná skúsenosť je však taká, že PPF pristupuje k svojim aktívam ako k dlhodobým investíciám. Platí to aj pre mediálnu oblasť.

Markíza je komerčná televízia, ale jej pozícia bola aj historicky trochu iná oproti televíziám v iných krajinách. Mala vždy silné politické spravodajstvo aj publicistiku, niekedy dokonca suplovala úlohu verejnoprávnych médií. Treba rátať s tým, že toto sa postupne zmení a jej postavenie bude podobné iným televíziám skupiny CME v portfóliu PPF?

Každá televízia, aj v rámci skupiny CME, si píše vlastný príbeh. Sú televízie, kde spravodajstvo trvá dvadsať minút, a sú televízie, ktoré majú spravodajstvo 52 minút, ako je to v prípade Markízy. Ja som tu pracoval, keď malo spravodajstvo 19 minút. Preto by som sa ohradil voči formuláciám typu, že niečo sa končí a niečo sa začína.

My sa vždy budeme snažiť hľadať spôsob, ako na lokálnom trhu dosahovať čo najlepší výsledok skrz uspokojenie záujmov, o ktorých som hovoril. A myslím si, že nikto, ja osobne ani manažment, nemá inú ambíciu než sa snažiť robiť férové a neutrálne, nezávislé správy, ktoré prinášajú dostatočnú hodnotu pre divákov tak, aby sme boli komerčne úspešnou televíziou.

 

Autori: Jozef Majchrák a Martin Hanus

 

Zdroj: postoj.sk