Bývalý a nastupujúci americký prezident, ktorý je už dlho známy tým, že vo veľkom využíva sociálne médiá, opäť vyvolal rozruch. Tentoraz sa terčom jeho hnevu stali štáty skupiny BRICS+ (v tejto chvíli neformálne, ale bežne používané označenie), združenie v podstate nezápadných štátov, ktoré sa odvažujú organizovať a spolupracovať bez súhlasu Washingtonu a mimo jeho kontrolu.
„Požadujeme, aby sa zaviazali, že nevytvoria žiadnu novú menu v rámci BRICS, ani nebudú podporovať inú menu, ktorá by nahradila mocný americký dolár. Ináč budú čeliť 100-percentným clám,“ napísal Trump svojím typickým spôsobom
Tí, ktorí nechcú upadnúť do nemilosti USA, požaduje Trump, sa musia nielen zdržať opustenia dolára, ale prijať osobitný záväzok, že sa o to ani nepokúsia.
„Ak budú štáty BRICS pokračovať vo svojich plánoch, môžu počítať s tým, že na úžasnom americkom trhu už svoje výrobky nepredajú. Môžu si nájsť iného hlupáka,“ dodal Trump s varovaním, že „BRICS nemajú žiadnu šancu nahradiť americký dolár v medzinárodnom obchode a ktorýkoľvek štát sa o to pokúsi, môže sa s USA (ako obchodným partnerom) rozlúčiť“.
Otázka je prečo taká ostrá reč v súvislosti s niečím, čo je podľa neho aj tak neuskutočniteľné?
Časť odpovede - ale len časť - je psychologická. Najmä počas pokračujúceho úpadku Ameriky sú jej neskoroimperiálne elity, či už demokratické alebo republikánske, nevyhnutne precitlivené na všetko, čo vyzerá ako vzdor. Pretože si stále pestujú ilúziu, že sú „nenahraditeľní“ a že my, ostatných takmer 8 miliárd ľudí na tejto planéte mimo USA, musíme akceptovať ich „vedenie“.
Ale tento komplex vysvetľuje len veľmi málo. Pretože to, čo je na BRICS výnimočné, nie je to, o čo sa snaží, ale to, ako úspešne predstavuje výzvu v reálnom svete moci a geopolitiky. BRICS vznikol sotva pred dvadsiatimi rokmi a už tento rok sa jeho veľkosť zdvojnásobila a na obzore je isté ďalšie rozširovanie. Hoci ide o zložitú a vyvíjajúcu sa organizáciu, jednou z jej hlavných obáv bolo stupňujúce sa americké zneužívanie dolára ako geopolitickej zbrane. Preto sa BRICS stal platformou pre iniciatívy a diskusie pod súhrnným označením „de-dolarizácia“. Podľa agentúry Bloomberg členovia BRICS skutočne „viedli globálnu diskusiu o odstavení dolára“.
To je to, čo Trumpa podráždilo, a nie prvýkrát. Mesiace pred tým, ako vyhral prezidentské voľby, agentúra Bloomber ginformovala, že on a jeho poradcovia premýšľali o možnosti de-dolarizácii a kvôli tomu dávali vyhrážky,. V zásade ich obavy nie sú žiadnym prekvapením. To, čo francúzsky minister financií kedysi nazval „prehnaným privilégiom“ globálnej nadvlády dolára, ktorá vznikla po druhej svetovej vojne, umožnilo USA kumulovať dlhy. Základom tejto anomálie je, že v súčasnosti je takmer 60 % všetkých rezerv centrálnych bánk na svete držaných v dolároch a takmer 90 % všetkých devízových transakcií sa uskutočňuje v americkej mene.
V dôsledku toho môže Washington využívať aj to, čo časopis The Economist nedávno označil za „obrovskú mocenskú páku“, a to prostredníctvom sledovania a blokovania globálnych finančných tokov, ako aj zavedením priamej takmer konfiškácie (eufemizovanej ako „zmrazenie“), ako sa to stalo v prípade takmer 300 miliárd dolárov ruských štátnych rezerv. Skrátka, dolár ako taký umožňuje USA žiť nad svoje pomery na úkor iných krajín a znepríjemňovať im život finančným ekvivalentom vydierania, škrteniu a jednoducho lúpeži.
Zvláštnosťou je tentoraz Trumpov hyperbolický tón a jeho výslovné a verejné vyčleňovanie krajín BRICS.
Vyhrážal sa zoskupeniu, ktorého členmi sú dve svetové veľmoci, Rusko a Čína, ako aj niekoľko regionálnych veľmocí, napríklad Irán a Brazília. Toto združenie už predstavuje najmenej 45 % svetovej populácie a z hľadiska globálnej ekonomiky je BRICS rastúcou silou, ktorá už predbehla skupinu G7, upadajúci klub bohatých krajín Západu/Globálneho Severu.
Podľa geopolitického analytika Kishora Mahbubaniho na konci studenej vojny, pred viac ako tridsiatmi rokmi, predstavoval spoločný HDP krajín G7 ekvivalent 66 % svetového HDP. Zatiaľ čo BRICS ešte neexistoval, jeho budúci členovia sa ani zďaleka nepriblížili k úrovni G7. V súčasnosti však podiel G7 predstavuje 45 % a podiel BRICS+ 24 %. Teda pokiaľ sa držíme hrubého ukazovateľa nominálneho HDP. Po realistickejšej úprave podľa kúpnej sily už ekonomiky BRICS+ s 34 % globálneho HDP prekonali 29 % HDP krajín G7.
Inými slovami, Trumpova poznámka vyzerá, akoby sa chystal na ekonomický boj proti dvom veľmociam - z ktorých jedna je v procese porážky Západu na Ukrajine - a zoskupeniu štátov, ktoré predstavuje takmer polovicu ľudstva a je už teraz silné a zároveň dynamicky rastie. Čo vlastne v tomto kontexte znamená Trumpova hrozba?
Ak to povieme na rovinu, tak tento krok novozvoleného prezidenta USA je presne v súlade s tradíciou dvojakej arogancie USA, ktorá vyráža dych. Medzi suverénnymi štátmi je absurdné vyhrážať sa iným krajinám za to, že nebudú používať vašu menu, a to aj pri vzájomných obchodoch. Ak požadujete, aby sľúbili, že sa o to ani nepokúsia, vyzeráte ako Tony Soprano po požití extázy, čudná zmes tyrana a čudáka.
Ale potom neobviňujte Trumpa osobne. Nejde len o to, že je to jeho neotesané ja. Ide o celkovú politickú kultúru - z nedostatku lepšieho výrazu. Mimoriadne hulvátske vyjadrovanie pochádza z jediného, „výnimočného“ štátu na Zemi, ktorý si zvykol na myšlienku, že môže zasahovať do záležitostí kohokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek sa mu zachce. Či už „sekundárnymi sankciami“, teda ekonomickou vojnou, ktorej cieľom je zasahovať do obchodných vzťahov, do ktorých USA ani nie sú zapojené. Alebo zneužívanie justície, na ktoré doplatil austrálsky občan a novinár Julian Assange, ktorý bol mimo USA prenasledovaný, akoby sa musel podriadiť americkým zákonom, pričom mu výslovne nebola poskytnutá ani tá skromná ochrana, ktorú tie isté zákony aspoň formálne poskytujú Američanom.
V skutočnosti to nie je žiadne prekvapenie. Trump si možno myslí, že sa líši od amerického establišmentu, ale zdá sa, že je nasiaknutý jeho sebapoškodzujúcou a krátkozrakou rutinnou pýchou. Má však jeho požiadavka vôbec zmysel na základe vlastných, neprimeraných podmienok? Nie, v žiadnom prípade, a to predovšetkým z troch dôvodov.
Po prvé, Trump zrejme podceňuje sofistikovanosť súčasných diskusií o de-dolarizácii, ktoré sa sústreďujú na BRICS. Ich cieľom nie je zavedenie novej meny podobnej doláru alebo euru. Ruský prezident Vladimir Putin sa totiž výslovne vyjadril, že euro môže slúžiť len ako príklad toho, ako sa to nemá robiť. Namiesto toho sa Rusko usiluje o inteligentnejší prístup vytvorením medzinárodného platobného systému v štýle clearingového centra, ktorý by plne využíval výhody najmodernejšej digitalizácie. Čína, čo je dôležité, súhlasí s tým, že práve moderné technológie umožnia postupné pretváranie platieb na celom svete. Nech už z týchto iniciatív vzíde čokoľvek, bude to jednoducho príliš komplexné a inteligentné na to, aby to podliehalo kŕčovitým represiám, ktorými sa Trump snaží pohroziť.
Po druhé, Trumpova poznámka je sebazničujúca, pretože „100 % clá“, ktorými sa oháňa ako obuškom, sú jednoducho neuveriteľnou hrozbou - okrem prípadu, že zvolený prezident je pripravený spôsobiť obrovskú bolesť americkej ekonomike a jej spotrebiteľom. Aj jeho ďalšie hrozby clami voči Číne, Kanade, Mexiku a EÚ, najmä v spojení s nereálnymi sľubmi o znížení daní, znamenajú rast cien a infláciu v USA. A inflácia zohrala dôležitú úlohu pri porážke demokratov.
Napokon, Trumpov prístup je sebazničujúc aj z toho dôvodu, že ponúka ďalšie dôvody na de-dolarizáciu, čo uznávajú aj niektorí západní experti. Zvolený americký prezident predviedol presne ten druh brutálneho a hlúpeho preháňania a flagrantného nerešpektovania finančnej suverenity iných krajín, že si tým v prvom rade znepriatelil svet. Práve pred takýmito praktikami varoval USA hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
Aby sme však boli voči Trumpovi spravodliví, možno jeho hrozby proti znižovaniu závislosti od dolára chápať aj inak: konkrétne ako zvrátený pokus napraviť obrovské škody spôsobené ekonomickou vojnou USA za predchádzajúcich administratív, vrátane administratív jeho dvoch demokratických predchodcov Baracka Obamu a Joea Bidena, ako aj jeho vlastnej.
Väčšinu týchto škôd spôsobila obrovská, ale neúspešná kampaň USA proti Rusku. Ešte pred odchodom z Bieleho domu v roku 2017 Obama „podstatne“ zvýšil sankcie proti Rusku. Následne počas prvej Trumpovej vlády nastal relatívny útlm. Tam, kde Obama pridal 458 sankčných cieľov, Trump stále pridával ďalšie - 273 - ale „oveľa nižším tempom“: V USA sa umiernenosť prejavuje rovnako zle, ale pomalšie. Kongres sa medzitým prijatím zákona o boji proti americkým nepriateľom prostredníctvom sankcií (Countering America's Adversaries Through Sanctions Act - CAATSA) postaral o to, že prezident by mal problém rušiť sankcie, aj keby chcel.
Počas Bidenovej vlády po roku 2021 sa teda počet amerických sankcií voči Rusku zvyšoval: Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine v roku 2022 sa Biden chválil, že jeho sankcie boli „najtvrdšie, aké kedy boli uvalené na veľkú ekonomiku“. A tak ako predtým, aj teraz USA viedli medzinárodný útok vrátane EÚ a ďalších amerických prisluhovačov, ako sú Kanada a Japonsko. Do februára 2024 spoločne zvýšili celkový počet sankcií zavedených s jasným zámerom ekonomicky zničiť Rusko na 16 500 sankcií.
Ako je známe, tento historicky bezprecedentný útok v rámci ekonomickej vojny nielenže zlyhal, ale vrátil sa ako bumeerang. Západní špekulanti, najmä v USA, sa (opäť) obohatili vďaka mnohým zvráteným vedľajším efektom - alebo to boli možno hlavné efekty? - ako ukazuje nedávny článok v časopise Jacobin. Spustená spätná reakcia na infláciu možno prispela k zdrvujúcej porážke demokratov v prezidentských voľbách, ako už bolo uvedené. Chudobní vo svete určite utrpeli. A utrpeli aj veľké ekonomiky, najmä v Európe v rámci EÚ a NATO, kde vládnuce elity neustále obetovali záujmy a blahobyt vlastných krajín, ako na to opakovane a správne upozorňoval ruský prezident Putin. Prepad bol taký zlý, že si to už dávno všimol aj britský Telegraph, ktorý je takým silným proNATO denníkom, ako sa len dá.
Dalo by sa povedať, že Trump, ktorý čelí tomuto totálnemu fiasku, sa teraz zúfalo pokúša obmedziť jeden aspekt jeho pokračujúceho pádu, a to snahu o de-dolarizáciu. Tragédiou - alebo iróniou - však je, že sa o to pokúša ešte väčším uplatňovaním tej istej hlúpej nadutosti, ktorá nás do tejto šlamastiky dostala. Namiesto toho, aby urobil to, čo je zjavne potrebné - upustil od sankcií a hospodárskej vojny vo všeobecnosti, a to aj prostredníctvom zbrojenia dolárom -, pridáva ďalšie hrubé vyhrážky.
V konečnom dôsledku sa zdá, že Trump nielenže má, ale aj tvrdohlavo pestuje rovnakú mentálnu slepotu ako prakticky všetci ostatní členovia súčasnej vládnucej elity v USA: implicitne verí, že americká moc nemá žiadne limity, a už vôbec nie limity stanovené mocou iných štátov. Trump naozaj verí, že Washington môže robiť chyby, pretože inak by nemohol tvrdiť, že ich napraví a „urobí Ameriku opäť veľkou“. Nedokáže však pochopiť, že náprava amerického miesta vo svete by si vyžadovala skutočnú spoluprácu s ostatnými krajinami mimo USA. Namiesto toho vsádza na ďalšie zastrašovanie. Veľa šťastia.
Autor: Dr. Tarik Cyril Amar, Ph.D.
Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna
