Na dnešok pripadá sviatok Troch kráľov, v liturgickom kalendári katolíckej cirkvi je to slávnosť Zjavenia Pána. Pripomína klaňanie mudrcov narodenému Ježišovi v Betleheme. Niektorými mestami prejdú trojkráľové sprievody, mnohé domácnosti aj obce začnú odstraňovať vianočné stromčeky, výzdobu či osvetlenie. Pravoslávnym kresťanom, ktorí sa riadia starším, juliánskym kalendárom, Vianoce šiestym januárom iba začínajú.
Vianočné obdobie oslavujúce narodenie Ježiša Krista v cirkevnom roku definitívne končí až sviatkom Krstu Pána, ktorý nemá pevne stanovený dátum. Oslavuje sa vždy prvú nedeľu po 6. januári, tento rok teda koniec Vianoc pripadá na nedeľu 12. januára. Sviatok pripomína udalosť, pri ktorej svätý Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša Krista v rieke Jordán. V tento deň sa v kostoloch naposledy spievajú koledy a na záver bohoslužieb aj pieseň Narodil sa Kristus Pán.
Sviatok Troch kráľov odkazuje na biblický príbeh o troch mudrcoch z Východu, ktorí sa po pastieroch prišli do Betlehema pokloniť práve narodenému Ježišovi a doniesli mu zlato, kadidlo a myrhu. Kráľovské tituly aj mená Gašpar, Melichar a Baltazár im pridala až o niekoľko sto rokov neskôr umelecká tradícia a ľudová zbožnosť.
Šiesty január je spojený aj s koledovaním a žehnaním domov, kedy sa na dvere píše svätenou kriedou nápis C+M+B, na Slovensku G+M+B. Nejde však o počiatočné písmená mien kráľov, ale o skratku latinského nápisu Kristus žehnaj tomuto domu – Christus mansionom benedicat. Trojkráľový sviatok je príležitosťou aj pre pomoc ľuďom v núdzi.
Po sviatku Troch kráľov začínajú fašiangy. Obdobie maškarných sprievodov, zabíjačiek, zábavy a rôznych ľudových zvykov končí Popolcovou stredou na začiatku štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou. Tento rok vychádza Popolcová streda na 5. marca 2025.
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.
Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v pondelok 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
Štedrá večera pravoslávnych veriacich pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.
Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom, podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.
Zdroj: epochtimes.cz / hnonline.sk / InfoVojna
