Od vznesenia obvinenia voči sudcom, advokátom a iným osobám v kauzách Búrka a Víchrica uplynuli už viac ako štyri roky. Prípady s hlavným justičným kajúcnikom ostali akoby v úzadí. Médiá sa v poslednom čase venovali najmä kauzám súvisiacimi s vojnou v bezpečnostných zložkách. Za pozornosť však stojí aj Vladimír Sklenka a rozhodovacia činnosť orgánov činných v trestnom konaní v justičných prípadoch.
KONTEXT: Kauzy spustilo zadržanie Mariana Kočnera a jeho mobilné telefóny, ktoré policajtom vydal bývalý novinár a príslušník spravodajskej služby Peter Tóth. Na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) vtedy pôsobil Branislav Zurian, dnes šéfuje Úrad inšpekčnej služby (ÚIS), ktorý objasňuje a vyšetruje aj manipulácie trestných stíhaní z obdobia rokov 2020 až 2023.
Telefóny obsahujú aj komunikáciu prostredníctvom aplikácie Threema s osobami z justičného prostredia.
Medzi obvinenými bol aj David Lindtner, ktorý má prerušený výkon funkcie sudcu a v súčasnosti pôsobí ako advokát, okrem toho je aj poradca premiéra a ministra spravodlivosti.
Vo väzbe bol sedem mesiacov, Ústavný súd SR rozhodol, že došlo k porušeniu jeho práv. (Nález Ústavného súdu SR si môžete prečítať tu.) Za porušenie jeho práva na osobnú slobodu, ku ktorému došlo v dôsledku protiústavného rozhodnutia neslávne známeho senátu Najvyššieho súdu SR v zložení Juraj Kliment, Peter Štift a Pavol Farkaš, sa mu Ministerstvo spravodlivosti SR ospravedlnilo.
"Sľúbil sudcovi Vladimírovi Sklenkovi bližšie nešpecifikovaný úplatok so slovami: "Vedia sa veľmi dobre a veľkoryso odmeniť.“, napísala v marci 2020 prokurátorka z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry Valériá Simonová v uznesení o obvinenom Davidovi Lindtnerovi. Za vinu mu kládla tri skutky, týkajúce sa nepriamej korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu v súvislosti s kauzou okolo hotela Carlton.
Prípad po odchode Valérie Simonovej do penzie prevzal Martin Nociar, ktorý však odišiel na rodičovskú dovolenku a v súčasnosti ho dozoruje Ján Hrivňák, po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry ho generálny prokurátor Maroš Žilinka menoval za vedúceho oddelenia závažnej kriminality na generálnej prokuratúre.
Ján Hrivnák kandidoval v roku 2010 na funkciu generálneho prokurátora, navrhla ho vtedajšia poslankyňa Jana Dubovcová (SDKÚ-DS). Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave ho za kandidáta na tento post nominovala v roku 2020, napokon z kandidatúry odstúpil.
Prípad vyšetroval Miroslav Bacher.
Ján Hrivnák ešte v júli 2022 podal na Špecializovaným trestný súd na Davida Lindtnera obžalobu. Obvinený namietal sudkyňu Pamelu Záleskú, ktorej vec napadla. Napokon ju z konania pre zaujatosť vylúčil Najvyšší súd SR. Kauzu následne prostredníctvom elektronickej podateľne pridelili samosudcovi Romanovi Púchovskému.
Podľa prokurátora David Lindtner priamo inému sľúbil úplatok za to, že "bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, tiež sľúbil, že bude pôsobiť na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom a konal tak preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd".
Jeho údajné protiprávne konanie je podľa obžaloby preukázané výpoveďami svedkov sudcu Vladimíra Sklenku a sudkyne Miriam Repákovej. Prokurátor poukázal aj na komunikáciu cez aplikáciu Threema. Meno Davida Lindtnera, ktorý ju priznáva, vo vzťahu ku kauze Carlton, sa však vo viac ako 600 SMS súvisiacich s týmto prípadom, nespomína ani raz. Naopak, z týchto správ vyplýva, že to bol práve kajúcnik Vladimír Sklenka, kto kauzu Carlton významne ovplyvňoval.
David Lindtner počas vyšetrovania vypovedal, že Vladimíra Sklenku pozná, bol podpredseda súdu a stretávali sa na pracovných poradách. Odmieta, že by mu ponúkal nešpecifikovaný úplatok. „Žiadnej trestnej činnosti som sa nedopustil, nikoho som neovplyvňoval, nenútil, nepresviedčal, nevydieral. Všetko je to proti mne vymyslené, len preto aby som bol diskreditovaný,“ uviedol.
Neexistuje ani jeden jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval obsah rozhovoru medzi obvineným a svedkom Vladimírom Sklenkom, ale predovšetkým ani žiaden dôkaz o tom, že sa vôbec stretli v súvislosti s tým, čo tvrdí Sklenka.
KONTEXT: Kajúcnik Vladimír Sklenka bol 16 rokov a deväť mesiacov príslušník policajného zboru, pracoval aj na Úrade na ochranu ústavný činiteľov, do civilu odišiel na vlastnú žiadosť v lete v roku 2010 a nastúpil ako asistent sudcu na Najvyššom súde SR do správneho kolégia u predsednícky senátu Evy Baricovej. V roku 2014 bol vymenovaný za sudcu Okresného súdu Bratislava 1, pôsobil tam do konca roku 2019, odchádzal z postu predsedu. V tejto veci trestné stíhanie dočasne odložené už viac ako štyri roky.
Bez zbavenia mlčanlivosti
Keď prokurátor podá obžalobu na súd, musí byť trestná činnosť obvinenej osoby dostatočne preukázaná.
„Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v trestnej veci proti obvinenému JUDr. D.L. pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu, po preskúmaní obžaloby dňa 30. júla 2024 rozhodol podľa paragrafu 241 Trestného poriadku. Výrok uznesenia bude možné zverejniť až po doručení rozhodnutia procesným stranám,“ uviedla pre môj blog hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková.
Samosudca Roman Púchovský obžalobu odmietol a vrátil prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné pochybenia. Obžaloba podľa sudcu nespĺňa zákonné náležitosti a považuje ju za predčasnú.
V uznesení, ktoré mám k dispozícii, poukázal na to, že svedkovia Vladimír Sklenka, Miriam Repáková a ďalší boli svedkovia, ktorí boli sudcovia, neboli pred výsluchom pred vyšetrovateľom zbavení mlčanlivosti.
Podľa zákona povinnosť mlčanlivosti sa neuplatní iba ak ide o oznámenie kriminality (oznamovateľ), nie však na osobu, ktorá bude vypočutá v postavení svedka. Povinnosť platí aj po zániku funkcie sudcu.
Z uznesenia vyplýva, že vyšetrovateľ síce v marci 2019 žiadal o zbavenie mlčanlivosti oboch svedkov - sudcov, ale vtedajší podpredseda súdu, na ktorom pôsobili, ich tejto zákonnej povinnosti nezbavil.
„Uvedené procesné pochybenie má za následok nepoužiteľnosť svedeckých výpovedí svedkov – sudcov, ktorí v trestnom konaní boli vypočutí, " napísal Roman Púchovský do uznesenia. Chybu nie je možné podľa jeho názoru napraviť v konaní pred súdom, "keďže na základe výpovedí hlavne svedkov Miriam Repákovej a Vladimíra Sklenku bola podaná obžaloba."
Odvoláva sa na ustanovenie Trestného poriadku, ktoré hovorí, že „súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť“.
Pripomenul, že táto povinnosť prislúcha orgánom činným v trestnom konaní, ktoré podľa Trestného poriadku „postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie“.
„Prokurátor nemôže očakávať, že je pochybenie opraví súd na hlavnom pojednávaní vlastným dokazovaním. Ide o tak závažnú procesnú chybu orgánov činných v trestnom konaní, ktorú nie je možné konvalidovať (premena pôvodne neplatného právneho úkonu na platný – pozn. autorky) až dokazovaním na hlavnom pojednávaní. Uvedené pochybenie má za následok, že v rámci prípravného konania nebol daný dostatočný podklad preto, aby bolo dôvodné postaviť obvineného pred súd, nakoľko obsah výpovedí svedkov – sudcov, na ktoré prokurátor poukazuje, je procesne v ďalšom konaní nepoužiteľný,“ konštatoval samosudca.
Ignorovali dôkazy
Prokurátor sa nedostatočne vysporiadal aj s tým, že obvinený počas vyšetrovania podal návrhy na doplnenie dokazovania a vyšetrovateľ ich zamietol. Uviedol, že vyšetrovanie je vykonané dostatočne a jeho návrhy nepovažuje za dôvodné. Keď dal obvinený preskúmať takýto postup, prokurátor reagoval, že „dokazovanie je vykonávané plynule bez prieťahov a odmietnutie návrhov obvineného je legitímne, jeho návrhy sú nadbytočné a zadovážené dôkazy preukazujú podozrenie na spáchanie skutku“.
„...je právom obvineného podávať návrhy na doplnenie dokazovania v jeho prospech a je úlohou orgánov činných v trestnom konaní sa nimi relevantne zaoberať... ... ak nevyhovie, musí uviesť konkrétny dôvody, prečo ich odmieta obstarať,“ konštatoval samosudca.
Pripomenul, že túto povinnosť majú orgány činné v trestnom konaní a nie súd. „Ak navrhnuté dôkazy odmietnu, je potrebné sa ku každému dôkazu sa vyjadriť, z akých dôvodov nie je potrebný vykonať,“ napísal v uznesení.
Pozornosť upriamil aj na to, že svedkovia Vladimír Sklenka aj Miriam Repáková sú svedkovia, ktorým boli poskytnuté výhody a ich výpovede je teda potrebné podrobiť dôslednému preverovaniu.
Chýba, čo mal vlastne ovplyvňovať
Podľa Trestného poriadku obžalobu je možné podať iba pre skutok, za ktoré bolo vznesené obvinenie. Obžaloba na Davida Lindtnera však bola podaná podľa názoru samosudcu aj za skutok, pre ktorý nebol obvinený. Poukázal na rozdielnosť znenia skutkových viet v obvinení a v obžalobe.
" ... absentuje zachovanie totožnosti skutku a následku, ide o konanie v rôznom čase, smerujúce proti rôznym predmetom konania a nie je totožný ani následok, keďže išlo o iné veci s inou žalovanou čiastkou, založené na inom skutkovom a právnom základe. Zamenenie skutku v obžalobe so skutkom uvádzaným v uznesení o vznesení obvinenia je prispôsobením skutku objektívne zistením dôkazom, v rámci prípravného konania. Takýto postup však nie je možný a ide jednoznačne o porušenie zachovania skutku podľa príslušného ustanovenia Trestného poriadku." (Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie.)"
Uviedol aj to, že prokurátor počas vyšetrovania vydal pokyn, aby boli ustálené spisové značky v rámci kauzy Carlton a účastníci jednotlivých konaní, ktoré sa viedli samostatne a tiež vypočuť týchto účastníkov. Tento pokyn však vyšetrovateľ nesplnil a skutková veta obžaloby tak neuvádza, o ktoré konkrétne prípady z kauzy vlastne ide. Samosudca to označil za ďalšiu závažnú procesnú vadu spočívajúcu v porušení práva na obhajobu.
V ďalšom bode obžaloby, ktoré sa týka trestného činu zasahovania do nezávislosti súdnictva zase chýba, akým spôsobom mal obvinený zasahovať do nezávislého rozhodovania sudkyne Mirian Repákovej. „Ide o tak zásadnú skutkovú okolnosť, ktorá je esenciálnym znakom žalovaného trestného činu, ktorá musí byť jasne a zrozumiteľne uvedená už v skutkovej vety obžaloby prokurátora. Keďže skutková veta neobsahuje akým spôsobom mal obvinený pôsobiť na sudkyňu s cieľom, aby nesplnila svoju zákonnú povinnosť, obžaloba nespĺňa náležitosti v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku,“ uviedol do uznesenia Roman Púchovský, s tým, že tak opäť došlo k porušeniu práv obvineného na spravodlivý súdny proces.
Všimol si tiež, že obvinený od počiatku dokazuje svoju nevinu a podľa jeho názoru bolo úlohou prokurátora, tvrdenia Davida Lindtnera vylúčiť relevantným spôsobom. „Vypočítaním dôkazov bez ich hodnotenia obžaloba nespĺňa zákonné náležitosti,“ skonštatoval v uznesení.
Prokurátor sa v obžalobe zameral na výpovede spolupracujúcich svedkov s tým, že sú konzistentné. „...absentuje hodnotenie aj ostatných svedkov, ktorí boli vypočutí a absentuje ich vzájomné porovnanie“. Samosudca sa odvoláva sa aj na to, že prokurátor musí v odôvodnení obžaloby uviesť aj stanovisko k obhajobe obvineného a opísať právne úvahy, ktorými sa pri podávaní obžaloby spravoval.
Ku kajúcnikom konštatoval, že prokurátor v súlade s Trestným poriadkom predložil zoznam benefitov, ktoré Vladimír Sklenka a Miriam Repáková získali.
Celé uznesenie si môžete prečítať tu.
O kajúcnikoch
Stíhania mu dočasne odložili
Vo veci Búrka Vladimírovi Sklenkovi 10. marca 2020 dočasne odložili vznesenie obvinenia a následne bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie pre podozrenie zo zločinu prijímania úplatku, zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločinu zasahovania do nezávislosti súdu a prečinu podplácania.
Vo veci Víchrica mu bolo 28. októbra 2020 dočasne odložené vznesenie obvinenie pre zločin prijímania úplatku, zločin prijímania úplatku v súbehu s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa formou účastníctva a zločin zasahovania do nezávislosti súdu formou spolupáchateľstva, skutky boli vylúčené na samostatné konanie.
Prokurátor príkazom 8. marca 2022 zaistil nehnuteľný majetok, ktorého vlastníkmi je Vladimír Sklenka s manželkou v bytovom dome, pozemok - zastavanú plochu a nádvorie, na ktorom je postavená bytová budova.
„Vladimír Sklenka rozsiahlo vypovedá v siedmich konaniach o podozreniach z rôzneho protiprávneho konania iných osôb, vrátane sudcov, pričom výpovede spolupracujúcej osoby sa týkajú najmä podozrení z korupcie a ovplyvňovania súdnych konaní, pričom na podklade výpovedí Vladimíra Sklenku bolo vznesené obvinenie, v niektorých z nich aj podaná obžaloba na súd,“ uviedol ešte prokurátor.
Nešla do väzby, vypovedala na iných
Bývalá sudkyňa Miriam Repáková, po tom, ako ju v marci 2020 obvinili v kauze Búrka sa priznala, že jej rozhodovanie v kauze Technopol ovplyvnil jej dlhoročný kamarát Marian Kočner. Začala spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, bola tak stíhaná na slobode a vypovedala aj proti iným. Aj proti Davidovi Lindtnerovi. Je to jediný dôkaz v jeho neprospech. Jej výpoveď nie je potvrdená žiadnym iným dôkazom, na strane druhej z vykonaných dôkazov vyplýva podozrenie, že svedkyňa mala sama záujem na výsledku tejto kauzy.
Samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu Ružena Sabová vlani vo februári schválila právne z hľadiska zákonnej právnej kvalifikácie skutku mimoriadne spornú dohodu o vine a treste, ktorú Miriam Repáková uzavrela s prokurátorom Jánom Hrivnákom. Uložila jej dvojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na tri roky a zákazom výkonu činnosti sudcu na štyri roky. (Rozsudok si môžete prečítať tu.)
Súd prihliadol aj k tomu, že orgánom činným v trestnom konaní pomáha aj pri objasňovaní ďalšej trestnej činnosti. Vypovedá totiž aj v prípadoch, v ktorých sú obvinení bývalá štátna tajomníčka Monika Jankovská, exsudca Krajského súdu v Bratislave Richard Molnár či ako som už spomenula aj David Lindtner.
Autor: Júlia Mikolášiková - novinárka známa pod pseudonymom „Piraňa“.
Zdroj: blog.sme.sk / InfoVojna
