V roku 1974 na súťaži Bratislavská lýra vyhrala pieseň známeho slovenského skladateľa Pavla Zelenaya s názvom „Zem pamätá“. Áno, bola to svojim textom politicky angažovaná pieseň, ale hovorila pravdu. Skrývala v sebe vlastenectvo a pamäť nášho národa na to, že pred fašistickou smrťou z Nemecka nás zachránili vojská hrdinskej Červenej armády Sovietskeho zväzu.
Náš národ prežil vojnu. A na rozdiel od mnohých iných štátov Európy aktívne pomáhal poraziť fašizmus v slávnom Slovenskom národnom povstaní. Po povstaní partizánov v Juhoslávii to bolo druhým najväčším ozbrojeným odporom ľudí proti hitlerovcom v Európe vôbec. Preto si vždy budeme uctievať pamiatku obetí tejto neľudskej vojny. Kyjevské neofašistické banderovské oddiely dnes vedú agresívnu vojnu proti vlastným civilným občanom, vrátane malých detí len preto, že sú ruskej národnosti. A organizujú to všetko USA a ich služobníci v Európe. Cieľom je zničiť Ruskú federáciu rukami oklamaných Ukrajincov.
Tento úvod považujem za dôležitý preto, lebo ľahkomyseľnosť niektorých našich vrcholných politikov v podpore agresívnych plánov USA proti Ruskej federácii už začína páchnuť západným vojnovým štváčstvom a osobnou politickou nedospelosťou, smrteľne nebezpečnou pre celý náš národ. Na vojačkov sa môžu hrať deti na piesku, nie politici na vysokých postoch v štáte. A korupčná Ursula už pripravila zmenu Európskej únie na vojenskú organizáciu. Budeme aj s tým súhlasiť?
Pretože dostávam veľa otázok od našich občanov, ako sa vyhlásenia našich politikov prejavia na našich medzinárodných záväzkoch a bezpečnosti, pokúsim sa v stručnosti charakterizovať váhu slova a váhu ich právneho dopadu.
Čo je to právny záväzok?
Vo všeobecnosti možno povedať, že medzinárodná zmluva je akákoľvek dohoda alebo zmluva uzavretá medzi dvoma alebo viecerými subjektmi medzinárodného práva. Musí byť uzavretá písomnou formou. Takáto dohoda subjektov má potom ako prejav slobodnej vôle právne účinky. Právne účinky sú vlastne právne záväzky, ktoré sa strany dohovoru alebo zmluvy slobodne zaviazali plniť. Jednou z najdôležitejších podmienok platnosti medzinárodných zmlúv je aj to, že musia byť uzatvorené a vykonávané v súlade s medzinárodným právom. Nedá sa napríklad uzavrieť právny záväzok o vojenskom napadnutí iných, alebo o ukradnutí jeho majetku. Taká zmluva by bola automaticky neplatná.
Základným predpisom, ktorý upravuje medzinárodné zmluvné právo medzi štátmi je Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969, uverejnený aj u nás v Zbierke zákonov pod č. 15/1988 Zb. Aby bolo všetkým úplne jasné, Slovenská republika je členom OSN, ktorá nás priamo právne zaväzuje riešiť všetky medzinárodné otázky mierovou cestou, pokiaľ inak nerozhodne Bezpečnostná rada OSN. Nikto iný o tom rozhodovať nesmie. A tá nikdy nerozhodla o tom, že Špeciálna vojenská operácia Ruskej federácie na Ukrajine je agresívnym aktom. Ruská federácia dnes oslobodzuje svoje vlastné ruské územia Luhanskej a Doneckej republiky, Záporožskej a Chersónskej oblasti, ktoré sa ešte pred vojenskou operáciou oficiálne stali súčasťou Ruskej federácie, podobne ako aj Krym. Preto hovoriť o ruskej okupácii alebo anexii je prosté právne diletantstvo. Je to až zúfalá neznalosť platného práva, právnych pojmov a kategórií a chaos takýchto „odborníkov“ vo verejne známych faktoch. Okrem toho samotná Zmluva o NATO jasne uvádza, že je založená na princípoch Charty OSN a mierového riešenia medzinárodných sporov. To je náš právny záväzok.
Naša Ústava, na ktorú prisahali prezident a všetci členovia vlády jasne hovorí v čl. 1 ods. 2, že Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. To je náš právny záväzok. Prísaha prezidenta je uvedená v čl. 104 a hovorí okrem iného, že prezident sľubuje na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike ...... a že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony. Obdobný sľub skladajú všetci členovia našej vlády. To je ich právny záväzok.
Pýtam sa preto, či sa takto naši politici zachovali pri podpise Deklarácie pri príležitosti 75. výročia založenia NATO, či pri odsúhlasovaní nových nedovolených sankcií proti Ruskej federácii, pri podpisovaní nenávistných rusofóbnych nezmyslov vo Švajčiarsku, či pri rozhodovaní o poskytnutí zbraní a nášho územia na vojenské aktivity USA a vojsk NATO namierených jasne agresívne proti Ruskej federácii. A odpovedám s plnou vážnosťou, že nie.
Ide o otvorený a nedovolený hazard s bezpečnosťou celého nášho národa. Žiaden právny záväzok takéhoto druhu Slovenská republika nikde, v žiadnej medzinárodnej zmluve, alebo inom právnom dokumente, ktorého sme zmluvnou stranou nemá. Lebo hoci sú to väčšinou iba prehlásenia a v niektorých prípadoch iba politické záväzky našich politikov v zahraničí, tie v skutočnosti narúšajú naše platné právne záväzky, sú s nimi v zjavnom rozpore. A to je vážne.
Tak to nerobte, držte sa platného práva a nemôžete sa pomýliť.
Politický záväzok na rozdiel od právneho záväzku sám o sebe nie je právne vymožiteľný. Našťastie treba povedať, že štát ako celok sa riadi platným právom, Ústavou a medzinárodnými záväzkami. Tie sú všetky mierové. Naši politici, rovní ako sviece u nás doma však akosi veľmi radi chodia v zahraničí v hlbokom predklone. A verte mi, nie je to vôbec estetické. Poďme však späť k záväzkom. Opäť iba vo všeobecnosti poviem, že politický záväzok znamená, že je daný ako sľub v súvislosti s politickou činnosťou politika alebo celej politickej strany. Politický záväzok alebo sľub možno aj čestne odvolať alebo zmeniť. A to najmä v prípadoch, ak objektívne príčiny, riadne vysvetlené občanom, bránia jeho splneniu napriek viditeľnej snahe politika, ktorý sľub dal. Na rozdiel od takéhoto prípadu, však svojvoľné nesplnenie politického sľubu, je svojim morálnym dopadom silné. Zapríčiňuje vážne narušenie alebo úplnú stratu dôvery. Tu by som rád urobil ešte jednu poznámku. Zvykli sme si akosi predpokladať, že to, čo sme politicky sľúbili v zahraniční má väčšiu váhu, ako to, čo sme politicky sľúbili ľuďom doma. To je však zásadný omyl. Je to presne naopak. Ak svojvoľne porušíme svoj politický záväzok, resp. sľub voči domácim voličom, občanom alebo iným subjektom v štáte, je to omnoho väčšia politická škoda ako keď porušíme nejaký svoj politický záväzok na medzinárodnom poli voči iným štátom. Občania môžu stratiť dôveru vo vlastný štát a to by bola katastrofa. No a práve o to ide. Naši vrcholní politici vehementne a výslovne sľubovali pred voľbami občanom, že budú podporovať mier, že nedovolia žiadne zaťahovanie Slovenska do vojenských akcií NATO proti inému štátu, že nedovolia prijímanie ani jediného ilegálneho migranta, pričom za neprijatých veselo platia prevádzačským kriminálnym skupinám reprezentovaným Bruselom výpalné na úkor finančných prostriedkov našich vlastných občanov. Prijímajú stále nové nedovolené sankcie proti Rusku a slúžia ako cvičené opičky slabomyseľným vojnovým hazardérom z USA.
Svet sa už zmenil a mení sa stále rýchlejšie. Nebojte sa fanatikom na agresívnom Západe povedať zásadné nie. Oni nenesú za nás zodpovednosť. Tú nesieme iba my sami a naši politickí reprezentanti. Uvidíte, ako sa zrazu zmenia. Áno, asi sa začnú vyhrážať, urážať nás, robiť nám naprieky na každom kroku. Tak ľahko spoznáte ich skutočný primitívny charakter. Nestojí za to sa s nimi vôbec spájať. Ale ak budete cítiť nadšenú, silnú podporu vlastných občanov, verte mi, budete žiť plný a plodný život v prospech vlastného národa. V tom držím Slovensku palce. Len naši občania sú tí rozhodujúci, len oni.
Autor: JUDr. Štefan Harabin
Zdroj: InfoVojna
