Začnem zhurta. Mnohí si ešte pamätáme časy, keď Slovensko malo rozvinutý svoj vlastný priemysel. Mali sme nielen strojárenský, ale aj chemický, farmaceutický, spracovateľský, ťažobný, potravinársky, vojenský, elektrotechnický a ďalšie. Boli sme sebestační v potravinách, vyvážali sme množstvo kvalitných a žiadaných produktov do celého sveta. Mali sme právo na prácu, ale aj povinnosť pracovať. Mladší ľudia si to možno už nepamätajú, ale štát sa sám staral o rozvoj a ochranu rodiny, bezúročné mladomanželské pôžičky, jasle a škôlky dostupné každému zamestnanému rodičovi, kvalitné vzdelanie, zdravotnú a sociálnu oblasť. Mládež bola nadšene organizovaná v tisíckach rôznych záujmových krúžkoch.
Boli sme vzdelávaní, aby sme poznali mapu sveta, aké sú v štátoch zemepisné podmienky a ako žije ich obyvateľstvo. Učili sme sa o svojej a svetovej histórii, učili sme sa cudzie jazyky, poznávali sme rastliny a živú prírodu, chodili sme na školské výlety. Pestovali v nás úctu k starším a k ženám, pocit spolupatričnosti, priateľstva, pomôcť tomu, kto to potrebuje. Vedeli sme počítať aj z hlavy, čítali sme knihy našich a svetových autorov, chodili sme do divadiel, do kín, na koncerty vtedajších hviezd, učili nás rozlišovať, čo je dobro a čo je zlo a nikto sa nemusel báť o svoju bezpečnosť ani na večerných prechádzkach. Športovali sme takmer všetci, a mali sme aj diskotéky, sám som ich organizoval v Ľubici, aj zábavy a pili sme i pivo, či dobré vínko s priateľmi vo vinárňach.
A kde sme dnes? Odobrali nám naše priemyselné podniky, zlikvidovali mnohé naše odvetvia, lebo by to bola pre Západ nevítaná konkurencia. Sľubovali nám akési ľudské práva, o ktorých sme predtým podľa nich asi nič ani netušili, začali skupovať, resp. kradnúť a zatvárať všetko, čo mohli sami začať k nám dovážať a predávať. Využili našu vieru v ich vyspelosť, v ich morálne kvality, v ich skutočné priateľstvo. K týmto skúsenostiam vie každý z nás pridať ešte aj svoje vlastné poznámky. Povedzme si rovno, že nie všetko bolo na začiatku zlé. Mali sme možnosť voľnejšie cestovať, pracovať v zahraničí a dokonca tam aj bývať. Mali sme dostup k dovtedy iba podpultovému západnému tovaru. Vtedy sme chvíľu mnohí žili ako v peknom sne.
Čo sa pokazilo? USA začali prudko padať. Dôvodom ich pádu je fakt, že im zachutila moc. Začali sa považovať za vyvolených, vzácnych, najmúdrejších. A tak arogantne ponižovali iných, vysmievali sa im, zneužívali moc svojho svetového dolára a svoju vojenskú silu na ničenie miliónov nevinných ľudí po celom svete. Existujú štatistiky o desiatkach a desiatkach vojenských konfliktov, ktoré zámerne a pod falošnými zámienkami vyvolali len a len USA. Preto sa začal vo svete odpor, celkom prirodzený a už nezastaviteľný pohyb opačným smerom. USA sa nechcú vzdať svojej moci nad svetom a sú preto ochotní ešte intenzívnejšie vyvolávať vojny, zákernosti, teror, blokovať svetový obchod nedovolenými sankciami, mstiť sa svetu dokonca aj v športe, kultúre, v cestovaní, všade. Ale udržať silou už nič nemôžu. A tu sa nachádzame dnes aj my, uprostred týchto zmien.
Musíme si dobre premyslieť ako ďalej. Hľadajme si vlastnú cestu, máme na to plné právo.
Autor: JUDr. Štefan Harabin
Zdroj: InfoVojna
