O slaboduchej slohovej prácičke Kollárovej handry Aláča hovorí kadekto. To isté platí o stretnutí najvyšších štátnych činovníkov s plytkým intelektom v centrále SIS pod taktovkou vlekára z Donovál. Málokto však vie, že všetko, o čom tárajú nezmysly politici aj médiá ohľadom sprisahania vyšetrovateľov, sa začalo výpoveďou predstaviteľa skupiny takzvaných takáčovcov Mateja Zemana. Ako obyčajne, všetko je inak, ako prezentujú politici a médiá. Všetko sa dokonca začalo úplne inak, než si ktokoľvek vrátane orgánov činných v trestnom konaní predstavoval.

Vyšetrovateľ Čurilla nemal ani potuchy, že...

Vyšetrovateľ NAKA Ján Čurilla sa dlhodobo venuje skupine takzvaných takáčovcov. Nie je na mieste pri tejto príležitosti rozoberať určité otázniky spojené so svedkom Jozefom Walzerom alias Tatrankom. Faktom je, že tím pána Čurillu obvinil z násilnej trestnej činnosti člena takáčovcov, istého Mateja Zemana, prezývaného Zemák. Obvinený išiel do väzby a po čase si povedal, že má toho dosť. Nechcel zhniť v base kvôli nejakej objednanej nakladačke, a preto naznačil, že vie o oveľa závažnejšej trestnej činnosti.

Zemák začal vypovedať o tom, že spolu s Františkom Böhmom a Martinom Mikulcom páchajú trestnú činnosť na úseku spotrebných daní pri obchodovaní s pohonnými hmotami. Tiež riekol, že František Böhm zabezpečuje skupine krytie korumpovaním riaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa, zástupcu riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru SR Norberta Paksiho, riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA P PZ SR Bernarda Slobodníka a tak ďalej a tak podobne. Vyšetrovateľ Čurilla o tom nemal vopred ani potuchy.

Ani rozviazané ruky, ani komplot

A od chvíle Zemanovej výpovede sa začali diať veci. Nie, žiadne rozviazané ruky polície, ako to od rána do večera trepú Matovič a spol. a jeho propagandisti Mareček Vagovič, Moničenka Tódová a ďalší chudobní duchom. Nie, nie, žiadny komplot, univerzálny svedok alebo sprisahanie proti opozícii, ako to každý deň na tlačovkách prezentujú predsedovia Smeru a Hlasu Robert Fico a Peter Pellegrini.

Áno, áno, následne sa z Makóa a neskôr aj z Borisa Beňu stali profesionálni kajúcnici. A je namieste hovoriť o tom, že požívajú neadekvátne výhody. O tom niet sporu a nieto o tom najmenších pochýb. Na druhej strane je pravda, že keď bol zadržaný Makó a bol vzatý do väzby, jeho advokát okamžite oznámil, že klient nepodáva proti obom rozhodnutia sťažnosť. Takže bolo zrejmé, že Makó sa okamžite chopil iniciatívy a začal spolupracovať, teda hovoriť o trestnej činnosti, na ktorej sa podieľal aj o ktorej iba vedel.

O duši kajúcnika

Samozrejme, Makó, Beňa a iní kajúcnici hovoria nielen pravdu, ale si aj vymýšľajú alebo niektoré skutočnosti zamlčiavajú, ba v iných prípadoch aj realitu prifarbujú. Dokonca je pravda, že jeden aj druhý by si nepochybne zaslúžili oveľa prísnejšie zaobchádzanie, pretože obaja sa dopúšťali závažnejšej trestnej činnosti, z akej usvedčujú mnohých, čo mesiace trčia vo väzbe. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že nikto nemohol tušiť, aká Pandorina skrinka sa otvorí väzobným stíhaním Mateja Zemana alias Zemáka. Teda osoby, ktorú označil plukovník Čurilla v pertraktovanej SMS prezývkou Bandurka.

Vyšetrovateľ Čurilla si Zemáka a jeho výpoveď nevymyslel. Navyše Makó nebol obvinený len na základe jeho svedectva. Ako už vieme, nasledovalo rozsiahle operatívne rozpracovanie vrátane použitia ITP a podobne. Keď Makó skončil vo väzbe, začal hovoriť o Františkovi Böhmovi, Norbertovi Paksim, Borisovi Beňovi, Bernardovi Slobodníkovi a ďalších. Böhm a Paksi veľmi skoro po vzatí do väzby začali potvrdzovať Makóove výpovede, priznávali sa k vlastnej trestnej činnosti a usvedčovali z nej napríklad Bernarda Slobodníka. Jednoducho spustila sa lavína, ktorú nikto nevedel a v zmysle zákona ani nemohol zastaviť.

Pčolinského obhajoba nemôže byť štátnou politikou

Tým nie je povedané, že nemôže dochádzať k zneužívaniu inštitútu kajúcnika. Avšak takisto nie je možné proti konšpiráciám bojovať novými konšpiráciami o univerzálnych svedkoch. To je nezmysel z produkcie mediálnej a politickej obhajoby kriminálnika Vladimíra Pčolinského. V jej záujme sú zneužívané štátne inštitúcie, ako sú parlament a SIS. Väčšiu absurditu si ťažko predstaviť.

Stopercentne sa dá súhlasiť s tým, že je potrebné pýtať sa prokurátora Petra Kysela, prečo uzavrel s kriminálnym kajúcnikom Beňom takú zhovievavú dohodu o vine a treste, až to uráža elementárny zmysel pre spravodlivosť. Určite však nie je možné prijať rétoriku zločineckej skupiny okolo Borisa Kollára a jeho opozičných spojencov o masívnom zneužívaní univerzálnych svedkov na prenasledovanie vybranej skupiny ľudí. V každom jednom prípade je potrebné pýtať sa, aký (by) mal motív konkrétny vyšetrovateľ či prokurátor na to, aby škodil niektorému z obvinených.

Kto vyvoláva ilúziu rozkladu systému?

Ešte raz je potrebné zopakovať, že domino začalo padať na základe výpovede človeka, čo nemal s politikou nič spoločné. Matej Zeman alias Zemák/Bandurka s určitosťou mal jediný motív. Chcel sa vyhnúť vysokému trestu. Jeho svedectvo začali potvrdzovať ďalší podozriví. To nielen nebolo možné zastaviť, ale ani vopred vymyslieť. Kto tvrdí opak, je konšpirátor. A ak to tvrdia ústavní činitelia, tak sa navyše dopúšťajú rozkladu právneho štátu. Rovnako ako tí, čo v niektorých konkrétnych prípadoch naozaj zneužívajú kajúcnikov a trestné právo na nezákonné stíhanie osôb.

Lenže medzi individuálnymi zlyhaniami a kolapsom systému je obrovský rozdiel. Zamieňanie týchto pojmom poniektorým veľmi vyhovuje, pretože ich cieľom nie je spravodlivosť, ale zakrývanie trestnej činnosti skupiny osôb okolo Vladimíra Pčolinského, Petra Košča a kajúcnika Borisa Beňu.

Zdroj: datel.sk