Slovenský diplomat a bývalý osobitný predstaviteľ Európskej Únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslav Lajčák sa stane poradcom premiéra SR Roberta Fica pre otázky západného Balkánu. Na tlačovej konferencii počas oficiálnej návštevy Albánska to v piatok potvrdil prezident SR Peter Pellegrini.

Pellegrini o tom informoval albánskeho prezidenta Begrama Baghaja počas piatkových rokovaní v Tirane. „Informoval som pána prezidenta, že doterajší vysoký predstaviteľ EÚ pre dialóg medzi Kosovom a Srbskom pán Miroslav Lajčák sa stáva poradcom pána premiéra pre otázky bezpečnosti v regióne,“ povedal Pellegrini. Albánska vláda preto podľa neho má v blízkosti slovenskej vlády osobu na dialóg.

Región západného Balkánu zahŕňa šiestich partnerov: Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Kosovo, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko.

Celý doterajší profesionálny život strávil Lajčák na rôznych diplomatických pozíciách, v ktorých zastupoval nielen Slovenskú republiku, ale aj Organizáciu Spojených národov či Európsku úniu. Naposledy (apríl 2020 - január 2025) pôsobil ako osobitný vyslanec Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou.

V minulosti pracoval aj ako veľvyslanec v Rusku, Japonsku a v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku. Bol viackrát ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a predsedal 72. Valnému zhromaždeniu OSN.

Lajčák bol Sorosov výber pre Balkánsku otázku už v roku 2011

Stránka Wikileaks v roku 2016 uverejnila mailovú komunikáciu, kde americký miliardár a zakladateľ podvratnej celosvetovej siete poltických mimovládok George Soros požiadal vtedajšiu ministerku zahraničia USA Hillary Clintonovú o upokojenie situácie na Balkáne v roku 2011. Medzi vhodnými kandidátmi sa prekvapujúco objavil aj diplomat Miroslav Lajčák.

Soros told Hillary Clinton (as Sec of State) to intervene in Albanian domestic politics -- she did it like he said https://t.co/6vENeaznOM

— WikiLeaks (@wikileaks) August 12, 2016

Predmetom vyostrenej situácie, na ktorú sa Soros odvolával boli občianske nepokoje v Albánsku, kde predstavitelia opozičnej Socialistickej strany odmietali uznať výsledky volieb. Na to vyšli do ulíc tisícky demonštrantov a pri stretoch s políciou zahynulo aj niekoľko protestujúcich.

Soros preto napísal Clintonovej, ako vtedajšej ministerke zahraničných vecí. Wikileaks teraz zverejnili časť mailovej komunikácie, informoval v roku 2016 portál Pluska s odvolaním sa na informácie zverejnené portálom rt.com.

„Drahá Hillary, v Albánsku vznikla zapeklitá situácia, ktorá si vyžaduje najvyššiu pozornosť na najvyšších úrovniach vlády USA. Zrejme vieš, že piatkové opozičné demonštrácie v Tirane vyústili do smrti troch protestujúcich. Na mieste sú vážne obavy z ďalších nepokojov spojených s demonštráciou, ktorú chystá vládnuca strana a odvetnú akciu opozície o dva dni neskôr, kde si plánujú pripomenúť obete“, píše Soros v e-maile.

Podľa Sorosa v tom čase Európska únia a USA museli v tejto veci postupovať v absolútnej harmónii. Vzhľadom na európske ambície Albánska to podľa miliardára musí byť EÚ, ktorá prevezme vedenie. Riešenia situácie sa mal podľa Sorosa chopiť jeden z troch kandidátov– Carl Bildt, Marti Ahtisaari a Miroslav Lajčák. Clintonovej ich odporučil najmä preto, že ako píše, „majú silné väzby na Balkáne“.

Niekoľko dní po odoslaní mailu Európska Únia vyslala do regiónu jedného z navrhovaných kandidátov Miroslava Lajčáka. Jeho úlohou bolo stretnúť sa v Tirane s albánskymi lídrami a vyjednať upokojenie situácie.

Lajčákove najnovšie vyjadrenia o Srbsku a Balkáne

Lajčák hovoril tento týždeň v spravodajskej televízii TA3 o vyhrocovaní situácie na Balkáne.

Mesiace trvajúce demonštrácie v Srbsku vyvolala tragédia v Novom Sade, ktorá sa udiala 1. novembra 2024 a vyžiadala si 16 obetí. Odvtedy protesty v krajine neutíchajú a ľudia pravidelne vychádzajú do ulíc.

Podľa Miroslava Lajčáka sú Srbi emotívny národ, ktorý stále dával najavo svoje pocity, no neštandardné v tomto prípade je, že nejde o opozičné protesty, ale „vedúcou silou celého hnutia sú študenti, ktorí momentálne majú obrovskú popularitu a podporu spoločnosti“.

„Protesty sú pokojné, nenásilné a požiadavky organizátorov nie sú extrémistické. Ide o otázku právneho štátu a rešpektovania princípov ústavy. Žiadajú transparentnosť,“ uviedol Lajčák.

 
Bývalý šéf slovenského rezortu diplomacie zdôraznil, že logickým riešením je, aby si vláda a organizátori protestov situáciu vydiskutovali a našli riešenie. Situáciu podľa neho treba vyriešiť „demokraticky, pokojne a vnútorným dialógom“.

V súčasnosti sú v Srbsku najväčšími investormi Čína a Rusko. Zatiaľ čo historickú afinitu Srbov k Rusom možno vysvetliť z hľadiska historických väzieb, v oblasti infraštruktúry dominujú práve investície z Číny.

Hlavným investorom v Srbsku je však podľa Lajčáka Európska únia.

„Srbsko vníma Čínu a Rusko ako svojich spojencov najmä v rámci Bezpečnostnej rady OSN, kde tieto krajiny podporujú Srbsko v otázke Kosova,“ uviedol Lajčák a dodal, že Srbsko má pocit, že „v kritických alebo existenčných otázkach sa vie spoľahnúť viac na Čínu a Rusko než na Európsku úniu“.

V otázke členstva v Európskej únii podľa Lajčáka dochádza k rozdeleniu spoločnosti a ľudia berú do úvahy aj to, že v Európskej únii Srbsko dostáva veľa kritiky, kým z Číny a z Ruska ich nikto nekritizuje.

„Percepcia alebo imidž Číny a Ruska je lepší než v prípade Európskej únie,“ dodal.

 V Bosne a Hercegovine sa situácia komplikuje v dôsledku etnických sporov medzi Bosniakmi, Chorvátmi a Srbmi.

Hlavný problém Bosny a Hercegoviny vidí Lajčák v tom, že krajine chýba spoločná vízia.

„Federácia Bosniakov a Chorvátov, takzvané Sarajevo, má snahu centralizovať štát, kým Srbi majú snahu udržať kompetencie, ktoré majú,“ uviedol Lajčák.

Politické napätie medzi entitami dosiahlo vrchol po odsúdení Milorada Dodika, lídra bosnianskych Srbov, za porušenie Daytonskej mierovej dohody. Lajčák upozornil, že situácia sa môže skončiť hlbokou krízou.

S rastúcim napätím v krajine prichádza aj zvýšená prítomnosť medzinárodných vojenských jednotiek v rámci misie EUFOR, ktorá sa snaží stabilizovať situáciu.

„Ak sa zvyšuje prítomnosť medzinárodných vojenských jednotiek, je to znak toho, že situácia - vrátane bezpečnostnej -, je komplikovaná a zhoršuje sa,“ povedal Lajčák. Zmyslom navýšenia stavov je podľa neho upokojiť občanov Bosny a Hercegoviny, že sa nemajú čoho obávať.

„Občania na Balkáne chcú byť súčasťou Európskej únie, ale podpora je najnižšia práve v Srbsku,“ uviedol Lajčák.

V otázke členstva v Európskej únii je podľa Lajčáka na tom najlepšie Čierna Hora a veľmi dobre si počína aj Albánsko. Srbsko je viazané procesom normalizácie vzťahov s Kosovom, uviedol.

„Kosovský premiér o dialóg nemá záujem. Myslí si, že môže eskalovať vzťahy so Srbskom a napriek tomu mu jeho priatelia zabezpečia členstvo v EÚ,“ tvrdí Lajčák.

Bosna a Hercegovina je podľa neho „jediná krajina na Balkáne, ktorá nesplnila ani podmienky na to, aby sa zapojila do plánu rastu“.

Proces Severného Macedónska údajne stagnuje na tom, že sa od krajiny žiada, aby zmenili svoju ústavu.

Celý rozhovor s Miroslavom Lajčákom:

Zdroj: topky.sk / ta3.com / InfoVojna