Keď sa slávny rímsky konzul Cicero dozvedel o Katilinovom sprisahaní proti rímskemu štátu, v senáte predniesol svoju slávnu reč, ktorú uviedol slovami: „Quo usque tandem abutere Catilina, patientia nostra? Quam diu etiam furor iste tuus nos eludet? Quem ad finem sese effrenata iactabit audacia?“ Čiže: „Ako dlho ešte bude Katilina zneužívať našu trpezlivosť? Ako dlho ešte sa nám bude vysmievať tvoja drzosť? Pokiaľ až bude siahať táto bezohľadná odvážnosť?“
Tieto slová slávneho rímskeho rečníka mi prichádzajú na um, keď počúvam o právach „inakosti“ a sledujem ich „hrdé pochody“ na našich sociálnych sieťach. Ako to výstižne pomenovať? Vraj „hrdý pochod“ tých, ktorí sa hlásia k inej pohlavnej orientácii. Čo to všetko znamená? Prezentuje sa tu právo na inakosť, ako základné ľudské právo, ktoré musí každý rešpektovať a uznávať.
Podľa akého morálneho kódexu sa majú uplatniť takéto práva? Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 nespomína nijaké práva na „inakosť“. Boj za presadenie „práv inakosti“ resp. sexuálnej orientácie treba však vnímať ako súčasť kultúrnej revolúcie, ktorá má priviesť spoločnosť k úplnému rozvratu. Všetky prirodzené danosti prevrátiť na ruby, čiže hore nohami. Postaviť ľudské spoločenstvo na hlavu. Vytvoriť niečo, čo je, nielen úplne proti prirodzenému poriadku, ale aj proti samej prírode.
Tieto snahy homo-loby vnímam ako veľké sprisahanie proti štátu a spoločenskému poriadku. Ako to bolo v starom Ríme za Katilinovho sprisahania? Katilina bol ctižiadostivý aristokrat, človek mravne skazený a pokúsil sa v roku 63 pr. Kr. zosnovať proti rímskemu štátu sprisahanie. Obratnou demagógiou, najmä sľubmi o zrušení dlžôb si získal na svoju stranu podporu najmä chudobných vrstiev v Ríme a tiež aj niektorých aristokratov. Pomocou ozbrojeného povstania chcel uchopiť moc do svojich rúk. Cicero, ktorý sa dozvedel o sprisahaní, v senáte informoval o tomto vážnom nebezpečenstve, čím zabránil rozvratu Ríma.
Pýtajme sa, o čo ide týmto ľuďom, ktorí vo svojich „hrdých“ sprievodoch ohlasujú svoju nihilistické postoje? Naozaj im ide „iba“ o to, že chcú upozorniť na to, akí sú prenasledovaní a nepochopení a chcú trošku viac tolerancie voči ich odlišnému spôsobu života? Nejde im aj o niečo celkom iné?
Nejde im ani náhodou o to, aby postupne zmenili spoločenský poriadok podľa svojich predstáv a potom pretvorili život podľa svojho egoistického hodnotového rebríčka? Áno, ide im o to, ale nie len o toto: ide im ešte o oveľa viac. Svojimi „hrdými“ pochodmi si chcú vynútiť privilegované miesto v spoločnosti a ukázať ostatným, že oni sú oveľa viac. Sú progresívni, majú teda pred sebou budúcnosť a tí ostatní, ktorí sa držia tradičného a podľa nich zastaraného spôsobu života sú vlastne menejcenní.
Svojimi revolučnými pochodmi si chcú vynútiť zmenu spoločenského poriadku a nastoliť tak „nový svetový poriadok“. O tam sa hovorí už dlho a nie je to teda žiadne tajomstvo. Anglická skratka NWO (New world order) je už dlho na svete a je už všeobecne známa. Treba len vytvoriť globálnu revolúciu na presadenie tohto „nového svetového poriadku“. Hrdé pochody vyznávačov LGBTI nie sú ničím iným ako súčasťou tejto tzv. kultúrnej revolúcie, ktorej cieľom je tento NWO.
Som preto presvedčený, že ide aj v tomto prípade o sprisahanie proti štátu i proti spoločenskému poriadku. „Hrdé pochody“ nie sú ničím iným, ako politickými demonštráciami, ktoré usilujú o prevzatie moci nad spoločnosťou. Na svoju stranu si získavajú aj ľudí z radov kresťanov, ktorí nehanebne a bez bázne pred Bohom tvrdia, že Boh takúto „lásku“ schvaľuje a že ak by predsa len niekto z ich prívržencov mal výčitky svedomia, tak si vôbec nemusí robiť ťažkú hlavu, lebo to vraj chce sám Boh. Výroky zo Svätého písma zámerne prekrúcajú a snažia sa oklamať naivné duše.
Čoho sme vlastne v tomto zápase svedkami? Ak sa niekto odváži voči nim vyrieknuť kritické slovo, tak okamžite to ošacujú ako „hate speech“, čiže „nenávistnú reč“. Ale, pýtam sa, aké reči boli prednášané na tomto „hrdom pochode“? Jasne pomenovali kňazov ako svojich odporcov a nepriateľov a zrejme im nebude nič stáť v ceste, aby ich znovu zatvárali a posielali do gulagov, ako tomu bolo počas všetkých socialistických revolúcií, nevynímajúc ani tú našu z 50-tich rokov.
Ako dôvod postačí, keď kňaz pripomenie, že sexuálne deviácie sú ťažkým hriechom. To bude dostatočný dôvod na odsúdenie a potrestanie kňaza, ktorý bude mať odvahu to otvorene povedať. Taliansky komunista a revolucionár už v roku 1924 poznamenal, že socialistická revolúcia, ako sa konala v Rusku nie je dobrá, pretože kvôli násiliu vzniká voči nej odpor, ale je potrebné viesť inú revolúciu, ktorá bude síce „na dlhé lakte“, ale bude rozhodne účinnejšia; bude to revolúcia kultúrna.
A tak sme svedkami tejto kultúrnej revolúcie, ktorá má síce čas, ale pokračuje vytrvalo a smelo vpred. Tie prvé „hrdé pochody“ boli v skutočnosti veľmi skromné; možno iba pár desiatok ľudí. Ale účel splnili. Vzbudili pozornosť verejnosti a ukázali, že „sme tu. Berte nás preto na vedomie!“
Posledný pochod v našom hlavnom meste minulú sobotu bol už okázalý – údajne vyše desať tisíc účastníkov je už skvelý výkon. A už pár dní pred tým som počul v rozhlase, že viaceré ulice budú uzavreté, kvôli pochodu; ide totiž o „výnimočnú“ udalosť. Neviem, či bola uzavretá niektorá ulica kvôli procesii na sviatok Božieho Tela. A pritom sme vraj kresťanská, či dokonca katolícka krajina.
Kultúrna revolúcia prenikla už aj do našej krajiny a rozbiehajú sa jej kolesá. Je nasmerovaná predovšetkým proti Cirkvi a jej náuke. Ide priamo proti pravdám viery a proti Božiemu zákonu. Hnutie sa tvári, akoby o Dekalogu nikdy nič nepočulo. Ale práve toto je pevný základ, na ktorom je vybudovaná európska a kresťanská civilizácia. Ak zničíme tento základ, ohrozíme celú civilizáciu.
Preto Cirkev sa bude musieť pridržiavať Božieho zákona a Evanjelia a nikdy nebude môcť súhlasiť s programom ktorý hlásajú na svojich „hrdých pochodoch“ ináč orientovaní a propagátori tzv. LGBTI. Tento program sa zásadne protiví prirodzenému zákonu i pozitívnemu Božiemu právu, preto každý kresťan, ktorý nechce zradiť Krista ako Judáš, sa musí postaviť proti tejto ideológii a vnútorne ju odmietnuť ako niečo, čo v samom základe je urážkou Boha i potupením človeka.
Kresťan by si mal uvedomiť dôsledky svojho konania, pretože ako kresťan musí vedieť, že sa raz bude musieť za svoje postoje zodpovedať pred Bohom. Kresťan by si mal uvedomiť, že nežije len pre zem, ale aj pre nebo a mal by mať schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom. Práve táto bázeň pred Bohom je základom múdrosti; človek rešpektuje Boží poriadok a preto si volí dobro a odmieta zlo.
Kresťan by preto nemal žiť len telesne, ale aj duchovne, a vo vedomí, že raz sa za všetko bude zodpovedať Bohu. Ježiš hovorí svojim nasledovníkom: „Keby človek získal aj celý svet, ale duši svojej by uškodil, akú náhradu za ňu dá?“
Starí Rimania mali príslovie: „Quidquid agis, prudenter agas et respice finem“. Čokoľvek robíš, rob rozumne a hľaď na cieľ. Zvlášť v tejto otázke ideológie LGBTI by sme si to mali všetci veľmi dôkladne premyslieť, čo táto ideológia prináša našej spoločnosti a aký je cieľ tohto všetkého; čo to prináša tým, ktorí sú už ňou presiaknutí, akú kvalitu života dosiahnu tu na zemi a ak sú aspoň trochu veriaci, nech si uvedomia, čo dosiahnu po tomto pozemskom živote, v živote budúcom, ktorý ich čaká po smrti.
Štefan Mordel - katolícky kňaz, docent teológie.
Zdroj: blog.postoj.sk
