Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu v rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom tlmočil "nespokojnosť" svojej krajiny v súvislosti s hlasovaním Ruska v prospech rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN vyzývajúcej na prímerie v Pásme Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.

Premiér vyjadril svoju nespokojnosť s protiizraelskou pozíciou, ktorú ruskí predstavitelia zaujali na pôde OSN i ďalších fórach, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré po telefonáte s Putinom zverejnil Netanjahuov úrad.

"Akákoľvek krajina, ktorú postihol zločinecký teroristický útok - tak ako Izrael -, by nereagovala menšou silou než Izrael," povedal Netanjahu Putinovi.

Na rozdiel od Ruska Spojené štáty rezolúciu BR OSN vyzývajúcu na prímerie v Gaze vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v piatok vetovali, pripomína AFP.

Vojnu medzi Izraelom a Hamasom vyvolala vlna útokov palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra. Zahynulo pri nich 1200 ľudí - väčšinou civilistov - a ďalších zhruba 240 ďalších osôb militanti odvliekli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.

Odvetné akcie izraelskej armády v Pásme Gazy si vyžiadali už najmenej 17.700 obetí, väčšinou žien a detí.

USA v piatok vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzývala na okamžité humanitárne prímerie vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás v reakcii obvinil Spojené štáty zo zodpovednosti za pokračujúce vraždenie detí v Gaze. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po šokujúcom výsledku tohto hlasovania vyzval na reformu Bezpečnostnej rady OSN. Bidenov režim vo Washingtone to zaklincoval rozhodnutím, že bez súhlasu Kongresu schválil predaj munície Izraelu.

Viac v článku TU.

Netanjahu poďakoval americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi pre vojenskú pomoc a americké veto na pôde Bezpečnostnej rady OSN na rezolúciu vyzývajúcu na okamžité prímerie v Pásme Gazy.

Izraelský premiér nespresnil, konkrétne o aké dodávky zbraní či munície zo strany USA išlo. Netanjahu však dodal, že hovoril aj s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

"Povedal som im, že nemôžete na jednej strane podporovať zničenie (palestínskeho radikálneho hnutia) Hamasu, a na duhej strane na nás vyvíjať nátlak ukončiť vojnu, čo zabráni zničeniu Hamasu," podotkol.

Ako dodal, vojna bude "pokračovať s väčšou intenzitou na severe a juhu Pásma Gazy s cieľom dosiahnuť všetky tieto ciele", ktorými sú podľa neho zničenie Hamasu, návrat všetkých rukojemníkov zajatých palestínskymi militantmi a zaistenie toho, že Pásmo Gazy viac nebude predstavovať nebezpečenstvo pre Izrael, cituje DPA.

Hamas: Rukojemníci neopustia Gazu živí, kým nebudú splnené požiadavky

Palestínska radikálna ozbrojená skupina Hamas v nedeľu varovala, že žiadny z rukojemníkov zadržiavaných v palestínskom Pásme Gazy nevyviazne živý "bez vyjednávania a bez reakcie na požiadavky" vznesené palestínskym "odbojom".

Podľa správy agentúry AFP hovorca ozbrojeného krídla hnutia Hamas Abú Ubajdá vo videu zverejnenom v nedeľu vyhlásil, že "ani fašistický nepriateľ a jeho arogantné vedenie, ani jeho podporovatelia nebudú môcť získať svojich väzňov živých bez výmeny a vyjednávania a bez toho, aby reagovali na požiadavky (palestínskeho) odboja".

Izraelská armáda v nedeľu vyslovila predpoklad, že v Pásme Gazy je naďalej zadržiavaných 137 rukojemníkov z približne 240 unesených z kibucov a obcí na juhu Izraela 7. októbra pri vpáde palestínskych kománd.

Počas týždeň trvajúceho prímeria, na ktorom sa Izraela Hamas dohodli za pomoci sprostredkovateľov koncom novembra, bolo prepustených 105 rukojemníkov vrátane 80 Izraelčanov. Výmenou za to sa na slobodu dostalo 240 palestínskych väzňov väznených Izraelom.

Predseda katarskej vlády Muhammad bin Abdarrahmán Sání v nedeľu počas fóra v Dauhe potvrdil, že snahy Kataru a jeho partnerov o dosiahnutie nového prímeria medzi Izraelom a Hamasom pokračujú. "Nevzdáme sa," uistil katarský premiér, pričom však dodal, že pokračujúce útoky možnosti na vyhlásenie prímeria znižujú.

WHO:Vojna v Gaze má katastrofálne dôsledky pre zdravie a zdravotníctvo

Vojna medzi Izraelom a Hamasom má katastrofálny dosah na zdravie a zdravotníctvo v Pásme Gazy, upozornil v nedeľu riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

WHO zvolala mimoriadne zasadanie svojej výkonnej rady s cieľom diskusií o podmienkach pre zdravie na palestínskych územiach. Tedros pri tejto príležitosti opísal kolabujúci zdravotnícky systém v Gaze a skutočnosť, že tamojší lekári čelia "nemožnej" úlohe.

"Dosah tohto konfliktu na zdravie je katastrofický," uviedol šéf WHO na úvod zasadania vo svojom prejave v Ženeve.

"Keďže sa stále viac a viac ľudí presúva na stále menšie a menšie územia, preplnenie kombinované s nedostatkom adekvátnej potravy, vody, prístreškov a hygieny vytvárajú ideálne podmienky pre šírenie chorôb," upozornil.

Tedros tiež poznamenal, že existujú znepokojujúce znaky epidemických ochorení a toto riziko sa podľa očakávania ešte zhorší spolu s horšou situáciou a príchodom zimných podmienok.

"Zdravotnícky systém v Gaze je na kolenách a kolabuje," upozornil s tým, že v tejto palestínskej enkláve funguje iba 14 z 36 nemocníc. Z toho sa iba dve nachádzajú na severe enklávy.

Iba 1400 nemocničných lôžok z pôvodných 3500 je stále k dispozícii, zatiaľ čo dve veľké nemocnice v južnej Gaze fungujú na trojnásobok svojej kapacity lôžok, míňajú sa im zásoby a okrem toho poskytujú útočisko tisíckam vysídlených ľudí, dodal Tedros.

WHO podľa neho od vypuknutia vojny 7. októbra WHO eviduje viac než 449 útokov na zdravotnícke zariadenia v Gaze a na okupovanom západnom brehu Jordánu a 60 útokov na zdravotnícke zariadenia v Izraeli.

"Práca zdravotníkov je nemožná a nachádzajú sa priamo v palebnej línii," dodal. Ako podotkol, WHO je v teréne v Gaze, aby podporila zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú "fyzicky a duševne vyčerpaní a robia to najlepšie v nepredstaviteľných podmienkach".

"Neexistuje zdravie bez mieru, a niet mieru bez zdravia," uzavrel Tedros.

WHO naliehavo žiada okamžitú humanitárnu pomoc pre Gazu

Výkonná rada Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prijala uznesenie vyzývajúce na okamžitú humanitárnu pomoc pre palestínske Pásmo Gazy.

Ako v nedeľu vo svojej správe napísala agentúra AFP, kým Bezpečnostná rada OSN v piatok kvôli vetu USA neprijala rezolúciu na prímerie medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas, všetkých 34 členských krajín Výkonnej rady WHO jednomyseľným schválením uznesenia žiada "okamžitý, udržateľný a nerušený prísun humanitárnej pomoci" do Pásma Gazy.

Uznesenie, ktorého návrh predložili Afganistan, Maroko, Katar a Jemen, vyzýva okrem iného na udelenie povolenia na prevoz chorých z Pásma Gazy. Žiada aj zásobovanie a dopĺňanie liekov a zdravotníckeho vybavenia pre civilné obyvateľstvo i to, aby všetky osoby "zbavené slobody" mali prístup k lekárskej starostlivosti.

Výkonná rada WHO v uznesení vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti s humanitárnou situáciou v Pásme Gazy i rozsahom ničenia infraštruktúry v enkláve a vyzvala na ochranu všetkých civilistov.

Napriek tomu, že uznesenie odobrili všetky krajiny, niektoré mali k jeho návrhu výhrady.

Zástupca Spojených štátov napr. objasnil, že Washington s uznesením súhlasil, ale nepozdáva sa mu nevyváženosť jeho obsahu.

Kanada deklarovala, že schválený text považuje za kompromis. Formulácie uznesenia mohli byť podľa Kanady dôraznejšie: mohla byť jasnejšie pomenovaná úloha palestínskeho radikálneho hnutia Hamas v konflikte, malo byť spomenuté zajatie rukojemníkov v Izraeli a použitie civilistov ako živých štítov.

Austrália vyslovila nespokojnosť s tým, že rezolúcia sa konkrétne nezmieňuje o útokoch zo 7. októbra, ktoré boli podľa nej "katalyzátorom súčasnej situácie".

Zdroj: pluska.sk / topky.sk / sme.sk / cas.sk / InfoVojna