Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová vo štvrtok vyhlásila, že NATO ponúka najlepšiu bezpečnostnú záruku pre Ukrajinu. Ohradila sa tak voči vyjadreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý možnosť vstupu do Aliancie pre Kyjev zamietol. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
"Prečo sme v NATO? Je to preto, lebo sa bojíme Ruska. A jediná vec, ktorá skutočne funguje - jediná bezpečnostná záruka, ktorá funguje - je dáždnik NATO," vyhlásila Kallasová.
V rozhovore pre AFP šéfka diplomacie EÚ tiež varovala, že Európa nebude môcť Ukrajine pomôcť pri prípadnej mierovej dohode, ak nebude súčasťou rokovaní. Reagovala tak na rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou, ktoré sa zatiaľ uskutočnili bez prítomnosti zástupcov Ukrajiny a Európy.
Trump v stredu vyhlásil, že Kyjev môže na vstup do NATO "zabudnúť". "Myslím si, že je to pravdepodobne dôvod, prečo sa (vojna na Ukrajine) začala," dodal a zopakoval tak vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ruskú inváziu spred troch rokov odôvodnil práve potencionálnym členstvom Ukrajiny v NATO.
"Tieto obvinenia sú úplne nepravdivé," povedala Kallasová. "Moja otázka je, prečo by sme mali dať Rusku to, čo chce, navyše k tomu, čo už urobilo - napadlo Ukrajinu, anektovalo územie, okupovalo územie, a teraz k tomu ešte niečo ponúkať," dodala.
"Zoberte si, že v USA by si po 11. septembri (2001) sadli s Usámom bin Ládinom a povedali mu: 'Dobre, čo ešte chcete?' Myslím si, že je to nepredstaviteľné," vysvetlila šéfka európskej diplomacie.
Rusko trvá na tom, že USA na konci studenej vojny sľúbili, že nebudú rozširovať NATO, pripomína AFP.
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku označila plány prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine ako "špinavú dohodu". Reakcia Bieleho domu nenechala na seba dlho čakať a v stredu 26. februára konečne prišla. Americký minister zahraničia Marco Rubio zrušil plánovanú schôdzku s Kajou Kallasovou.
Donald Trump pred dvoma týždňami telefonoval s Vladimirom Putinom a zhodli sa na okamžitom začatí rokovaní. Následne o možnostiach urovnania konfliktu hovorili v saudskoarabskom Rijáde ruskí a americkí predstavitelia, ale bez účasti Kyjeva alebo európskych predstaviteľov.
"S Putinom môžete diskutovať o čomkoľvek, ale ak ide o Európu alebo Ukrajinu, potom s touto dohodou musia súhlasiť aj Ukrajina a Európa," povedala v pondelok 24. februára Kallasová.
Témou stretnutia s Rubiom mali byť podľa agentúry Reuters vzťahy USA a EÚ, ako aj americko-ruské rozhovory o konci vojny na Ukrajine.
Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v "istom momente" súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.
Trump v posledných dňoch vystupňoval kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Označil ho napríklad za diktátora a Ukrajinu obvinil, že začala vojnu proti Rusku. "Ak sa pozrieme na odkazy, ktoré prichádzajú zo Spojených štátov, potom je jasné, že ruský naratív je tam veľmi silne zastúpený," povedala Kallasová na margo vyjadrení americkej administratívy.
Kallasová sa minulý týždeň na okraj summitu ministrov zahraničných vecí členských krajín skupiny G20 v Johannesburgu vyjadrila aj k myšlienke vyslať mierové sily na Ukrajinu, o ktorej na neformálnych summitoch v Paríži zvolaných francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom hovorili európski vojnoví štváči.
Vysoká predstaviteľka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za predčasné. Ukrajina podľa nej potrebuje skôr konkrétne bezpečnostné záruky, že Rusko na ňu už nezaútočí. História podľa Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitosťou na "preskupenie a prezbrojenie".
"Z rozhovorov s Američanmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cieľov nevzdali. Chcú získať čo najviac a ešte k tomu pridať niečo navyše," upozornila Kallasová. Varovala, že "ak dáme agresorovi všetko, čo má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobiť tiež".
Niektoré nemenované krajiny sa však podľa jej slov teraz príliš sústreďujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíjať politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo.
"Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skutočnosti nechce mier," poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na podporu Ukrajiny, pretože čím je podľa nej "silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom".
Za zmienku v tejto súvislosti stojí rodinné pozadie šéfky európskej diplomacie. Kallasovej prededo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.
Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.
Kaja Kallas's great grandfather was a founder of the Estonian Defense League, an organization so fascist even wikipedia can't coherently white wash it https://t.co/nJr0YKRSIp pic.twitter.com/YwYh8EKptn
— ???? (@uncle_authority) March 28, 2023
Jej otec Siim Kallas v estónskej vláde okrem iného zastával posty ministra zahraničných vecí, ministra financií i premiéra. Neskôr bol ako Komisár EÚ pre dopravu podpredsedom Európskej komisie.
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
