Súkromné vlastníctvo bolo pre ľudstvo vždy považované za niečo posvätné. Dnes je však táto posvätnosť a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva ohrozená. V modernom svete, kde sa čoraz častejšie vyskytuje hospodárska a politická nestabilita, čelia právny poriadok a medzinárodné dohody určené na ochranu vlastníckych práv novým výzvam. Konfiškácia majetku, ekonomické sankcie a politický tlak ohrozujú tradičné predstavy o nedotknuteľnosti vlastníctva, čo núti ľudí prehodnocovať svoje presvedčenie a hľadať nové spôsoby ochrany svojich záujmov.
Minulý týždeň svetové médiá informovali, že začiatkom tohto roka Saudská Arábia naznačila možnosť predaja časti svojich európskych dlhopisov, ak by krajiny G7 pokročili v plánoch na konfiškáciu takmer 300 miliárd dolárov zo zmrazených aktív Ruska. Tieto informácie pochádzali zo zdrojov oboznámených so situáciou, čo ešte viac skomplikovalo už aj tak napätú geopolitickú situáciu.
Ministerstvo financií Saudskej Arábie oznámilo niektorým partnerom zo skupiny G7, že dôrazne nesúhlasí s navrhovaným opatrením, ktoré malo podporiť Ukrajinu v jej konflikte s Ruskom. Jedna zo zasvätených osôb označila toto oznámenie za skrytú hrozbu, ktorá zdôrazňuje vážny zámer kráľovstva chrániť svoje finančné záujmy. Saudi konkrétne spomenuli dlhy emitované francúzskym ministerstvom financií, čím zdôraznili svoj strategický prístup k využívaniu svojho ekonomického vplyvu.
Štáty skupiny G7 v období od mája do júna tohto roku rokovali o rôznych možnostiach týkajúcich sa aktív ruskej centrálnej banky. Diskusie boli intenzívne a mnohostranné, pričom sa zvažovali právne aj hospodárske dôsledky. Nakoniec skupina dospela ku konsenzu, že využije len výnosy z týchto aktív a istinu ponechá nedotknutú. Tento opatrný prístup bol prijatý napriek značnému tlaku zo strany Spojených štátov a Spojeného kráľovstva, ktoré presadzovali ráznejšie opatrenia vrátane priamej konfiškácie ruských aktív.
Návrh na priamu konfiškáciu ruských aktív narazil na značný odpor, najmä zo strany niektorých členských krajín eurozóny. Tieto krajiny vyjadrili obavy z možných negatívnych dôsledkov na ich vlastné meny a širšiu hospodársku stabilitu. Táto vnútorná opozícia v rámci skupiny G7 poukázala na pozoruhodný rozkol medzi jej členmi a odhalila, že nie všetci sú pripravení podporiť radikálne opatrenia. Toto rozdelenie pretrváva aj v čase, keď konflikt na Ukrajine pokračuje a potreba podporiť jej sužované hospodárstvo je čoraz naliehavejšia.
Okrem toho nemožno ignorovať širšie dôsledky postoja Saudskej Arábie. Prípadný predaj európskych dlhových aktív zo strany kráľovstva by mohol mať dominový efekt na globálnych finančných trhoch a potenciálne destabilizovať krehkú rovnováhu medzinárodných dlhových a akciových trhov. Takýto krok by znamenal aj významný geopolitický posun, ktorý by demonštroval ochotu Saudskej Arábie využiť svoju hospodársku moc ako nástroj politického vplyvu.
Opatrné rozhodnutie skupiny G7 využiť len úroky, ktoré aktíva generujú a ponechať samotné aktíva nedotknuté odráža širšie váhanie, či vystupňovať finančné sankcie až po konfiškáciu majetku. Toto rozhodnutie zdôrazňuje zložitosť medzinárodnej finančnej diplomacie, v ktorej sú hospodárske rozhodnutia zložito prepojené s politickými a strategickými úvahami. Ako sa bude situácia vyvíjať, medzinárodné spoločenstvo bude pozorne sledovať, ako sa tieto finančné a geopolitické stratégie budú vyvíjať, najmä v kontexte konfliktu na Ukrajine a globálneho hospodárskeho prostredia.
Rijád má vážny vplyv
Na pozadí stupňujúceho sa medzinárodného napätia a ekonomických sankcií vzbudila značnú pozornosť reakcia Saudskej Arábie na potenciálne opatrenia krajín G7 na konfiškáciu ruských aktív. Kráľovstvo nielen vyjadrilo svoju nespokojnosť, ale naznačilo aj možné hospodárske protiopatrenia, čím zdôraznilo svoj rastúci vplyv na globálnej scéne a svoje strategické zámery.
Aktívne investície Saudskej Arábie na západných trhoch prostredníctvom jej štátneho investičného fondu (Public Investment Fund - PIF) zdôrazňujú jej značný finančný vplyv. PIF je základným kameňom ambiciózneho programu Vízia 2030, ktorého cieľom je diverzifikovať hospodárstvo a znížiť závislosť od príjmov z ropy.
Do konca roka 2023 spravoval PIF aktíva v celkovej hodnote približne 925 miliárd USD, pričom do roku 2025 plánuje zvýšiť ich hodnotu na 1,07 bilióna USD. Saudskoarabský menový úrad (SAMA) okrem toho disponuje značnými devízovými rezervami, ktoré sa k aprílu tohto roka odhadujú na 423,7 miliardy USD.
Investičná stratégia PIF zahŕňa rôzne odvetvia a regióny. Fond napríklad investoval 45 miliárd USD do fondu SoftBank Vision Fund so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorý sa zameriava na technologické inovácie. V roku 2023 fond PIF oznámil plány investovať 40 miliárd USD do infraštruktúrnych projektov v USA, pričom 20 miliárd USD už bolo vyčlenených na spoločný projekt so spoločnosťou Blackstone. Podľa Gulf Business fond v roku 2021 získal významné podiely v amerických spoločnostiach zaoberajúcich sa videohrami, ako sú Electronic Arts a Activision Blizzard, a v roku 2022 kúpil 5 % podiel v japonskej spoločnosti Nintendo.
Okrem technologického sektora PIF aktívne investuje do nehnuteľností, infraštruktúry a finančných služieb. V novembri 2023 fond získal 10 % podiel v spoločnosti Heathrow Airport a v decembri kúpil 49 % podiel v sieti hotelov Rocco Forte v hodnote 1,8 miliardy USD. Tento rok fond získal aj 38 % podiel v nemeckej spoločnosti HOLON GmbH.
Obavy Rijádu sú opodstatnené, pretože úrady sa obávajú o možný osud svojich západných aktív, ktorých hodnota sa odhaduje až na 600 miliárd dolárov. V súčasnosti sú vzťahy Saudskej Arábie so Západom napäté, a to tak s Washingtonom, ako aj s Bruselom, ktoré na kráľovstvo neustále vyvíjajú tlak pre jeho neochotu pripojiť sa k izolácii Ruska a presadzovať prozápadnú zahraničnú politiku.
Bez ohľadu na motívy konanie Saudskej Arábie zdôrazňuje jej rastúci vplyv na globálnej scéne a problémy, ktorým čelia západné krajiny pri získavaní podpory krajín globálneho Juhu pre svoju protiruskú politiku. Pod vedením korunného princa Muhammada bin Salmána, de facto vládcu Saudskej Arábie, sa Rijád čoraz viac stavia do pozície diplomatickej sily a diverzifikuje svoju zahraničnú politiku a hospodárske väzby s Moskvou, Pekingom a ďalšími nezápadnými mocenskými centrami.
Koniec dolárovej éry?
V posledných mesiacoch bol svet svedkom významných zmien v globálnom ekonomickom prostredí. Saudská Arábia, ktorá bola dlho kľúčovým hráčom pri udržiavaní amerického dolára ako dominantnej meny v globálnom obchode, podniká kroky, ktoré by mohli túto dynamiku radikálne zmeniť. Rozhodnutie kráľovstva neobnoviť 50-ročnú petrodolárovú dohodu s USA a jeho aktívna účasť na de-dolarizácii vyvolávajú kritické otázky: Budú tieto kroky predzvesťou konca dolárovej éry a aké by mohli byť dôsledky pre svetové hospodárstvo?
Dohoda o petrodolári, ktorú 8. júna 1974 podpísali Saudská Arábia a USA, sa stala základom amerického globálneho hospodárskeho vplyvu. Touto dohodou boli zriadené spoločné komisie pre hospodársku spoluprácu a uspokojovanie vojenských potrieb Saudskej Arábie. Kráľovstvo sa na oplátku zaviazalo predávať ropu výlučne v amerických dolároch, čím sa posilnilo postavenie americkej meny na svetovej scéne a udržal sa vysoký dopyt po dolári.
Dňa 9. júna tohto roku sa Saudská Arábia rozhodla túto kľúčovú dohodu neobnoviť. Kráľovstvo má teraz možnosť predávať ropu a iné komodity v rôznych menách, napríklad ochodovaním v jüanoch, eurách alebo jenoch, namiesto amerického dolára. Okrem toho sa skúma možnosť používať na transakcie digitálne meny, ako je Bitcoin. Tento krok otvára nové možnosti diverzifikácie hospodárskych vzťahov a zníženia závislosti od amerického dolára, čím sa urýchľuje celosvetový trend využívania alternatívnych mien v medzinárodnom obchode.
Osobitnú pozornosť si zaslúži úloha skupiny krajín BRICS, ktorej členom sa 1. januára 2024 stala Saudská Arábia. Krajiny BRICS aktívne podporujú používanie národných mien v medzinárodných transakciách a rozvíjajú vlastné finančné inštitúcie. De-dolarizácia nadobúda čoraz väčší význam, najmä pre rozvíjajúce sa ekonomiky, ktoré sa snažia znížiť svoju závislosť od americkej meny a finančného systému.
Rozhodnutie Saudskej Arábie a snaha krajín BRICS o de-dolarizáciu by mohli mať významné dôsledky pre svetové hospodárstvo. Ak bude de-dolarizácia naďalej naberať na intenzite, mohlo by to viesť k zníženiu dopytu po dolári, čo by malo vplyv na jeho hodnotu. Oslabenie dolára by mohlo spochybniť schopnosť Spojených štátov udržať si finančnú stabilitu a globálny vplyv.
Napriek významným krokom smerom k de-dolarizácii sú vyhlásenia o konci dolára ako primárnej svetovej meny predčasné. Dolár má stále ústredné postavenie v medzinárodných transakciách a v rezervných aktívach centrálnych bánk na celom svete. Kroky Saudskej Arábie a ambície krajín BRICS však naznačujú rastúci pohyb smerom k multipolárnemu menovému systému, v ktorom dolár už nie je jediným dominantným hráčom.
Jednosmerná cesta do záhuby
V podmienkach globálnej hospodárskej a politickej neistoty je pre krajiny G7 čoraz náročnejšie nájsť spôsoby, ako podporiť Ukrajinu a čeliť Rusku. Ich rozhodnutia majú ďalekosiahle dôsledky a ovplyvňujú globálne hospodárske vzťahy a finančnú stabilitu. V júni sa po dlhších diskusiách na samite v Taliansku rozhodlo o vytvorení finančnej štruktúry, ktorá by Ukrajine poskytla novú pomoc vo výške približne 50 miliárd USD.
Sedem zúčastnených krajín a EÚ sa dohodli na poskytnutí pôžičiek, ktoré sa majú splatiť zo zisku zo zmrazených ruských aktív vo výške približne 280 miliárd USD, z ktorých väčšina sa nachádza v Európe. Toto rozhodnutie bolo kompromisom, keďže vzhľadom na potenciálne katastrofálne dôsledky konfiškácie ruských aktív neexistuje konsenzus ani medzi západnými štátmi.
Po prvé, konfiškácia ruských aktív vytvára nebezpečný precedens v medzinárodnom finančnom systéme. Štátne rezervy držané v zahraničí sa tradične považovali za nedotknuteľné. Ich konfiškácia by mohla podkopať dôveru štátov v bezpečnosť ich finančných prostriedkov uložených v zahraničných bankách a finančných inštitúciách. Mohlo by to viesť k tomu, že krajiny prehodnotia svoju politiku umiestňovania rezerv, a vyústiť do hromadného sťahovania aktív zo zahraničných finančných systémov, čo by spôsobilo turbulencie na finančných trhoch a oslabilo stabilitu medzinárodného finančného systému.
Okrem toho by takéto kroky mohli prinútiť štáty hľadať alternatívne finančné inštitúcie a nástroje nezávislé od krajín G7. To by mohlo posilniť regionálne hospodárske bloky, podporiť rozvoj nových finančných systémov, ako je čínsky CIPS, a podporiť iniciatívy BRICS na používanie národných mien, čím by sa znížil vplyv západných finančných inštitúcií a amerického dolára v globálnej ekonomike.
Zabavenie ruských aktív vyvoláva aj vážne otázky týkajúce sa medzinárodného práva. Takýmito krokmi by sa mohli porušiť základné zásady medzinárodného práva, ako je zvrchovaná rovnosť štátov a nedotknuteľnosť majetku. Zvrchovaná rovnosť znamená, že všetky štáty majú rovnaké práva a suverenitu a ich majetok nemôže byť skonfiškovaný bez právneho dôvodu. Nedotknuteľnosť majetku je základné právo, ktoré chráni majetok štátov pred nezákonným zabavením.
Situácia okolo možnej konfiškácie ruského majetku je naďalej napätá a odráža rozpad starého svetového poriadku. Rozhodnutie Saudskej Arábie predať európske dlhové záväzky by mohlo výrazne ovplyvniť finančné trhy, najmä ak k nemu dôjde v čase existujúcich hospodárskych problémov v Európe. Okrem toho by mohli Rijád nasledovať aj ďalšie znepokojené regionálne investorské štáty, ako sú SAE, Katar, Kuvajt a ďalšie, a odpredať európske dlhopisy.
Moderná globálna ekonomika čelí novým výzvam, ktoré si vyžadujú prehodnotenie existujúcich mechanizmov a stratégií. Rozhodnutie vedúcich predstaviteľov G7 na samite v Taliansku sa považuje za pokus o vyváženie záujmov a nájdenie kompromisných riešení v podmienkach globálnej nestability. Zabavenie ruských aktív a možné odvetné opatrenia zo strany Saudskej Arábie a ďalších krajín by však mohli výrazne zmeniť pomer síl v medzinárodnom finančnom systéme. V týchto podmienkach je nevyhnutné hľadať nové cesty spolupráce a stability, aby sa predišlo deštruktívnym dôsledkom pre svetové hospodárstvo. Preto s tým, ako starý svetový poriadok, ktorému desaťročia dominoval Západ, zaniká, čoraz viac krajín z globálnej väčšiny sa zaujíma o nové mechanizmy globálneho riadenia založené na nezápadných inštitúciách, najmä na BRICS.
Autor: Murat Sadygzade - prezident Centra blízkovýchodných štúdií v Moskve, výskumnej inštitúcie zameranej na pochopenie zložitosti Blízkeho východu.
Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna
