Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že ak USA vyhovie želaniu Poľska umiestniť tam jadrové zbrane, môže vypuknúť jadrová vojna. Poľský premiér Mateusz Morawiecki koncom júna vyzval NATO, aby Varšavu začlenilo do programu Zdieľanie jadrových zbraní, ktorý slúži ako politika jadrového odstrašovania NATO. Severotlatntická aliancia jeho prostrdníctvom umožňuje svojim členským krajinám bez vlastných jadrových zbraní podieľať sa na plánovaní použitia jadrových zbraní NATO.
Medvedev vo svojom sobotňajšm príspevku na Telegrame odpovedal na otázku agentúry TASS.
Bývalá hlava štátu Ruskej federácie označila poľské vedenie za „kovaných degenerátov“. S takýmito ľuďmi pri moci vo Varšave by prítomnosť jadrových zbraní v krajine znamenala, že "budú použité".
Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, poznamenal, že takýto scenár by mal aj pozitívnu stránku.
"Zmiznú všetci dudovia, morawieckí, kaczynskí a iná spodina," napísal Medvedev, čím zrejme narážal na poľského prezidenta, premiéra a šéfa vládnucej strany Právo a spravodlivosť.
Premiér Mateusz Morawiecki v piatok v rozhovore s novinármi v Bruseli povedal: "Vzhľadom na skutočnosť, že Rusko má v úmysle rozmiestniť taktické jadrové zbrane v Bielorusku, ... apelujeme na ... NATO, aby nám [umožnilo] zúčastniť sa na programe spoločného využívania jadrových zbraní."
V rámci programu zdieľania jadrových zbraní NATO, ktorý sa začal v roku 2009, boli na rôznych miestach Európy rozmiestnené americké jadrové bomby B-61.
Moskva a Minsk prvýkrát odhalili, že rokujú o rozmiestnení jadrových zbraní v Bielorusku už v marci, pričom dohoda bola dokončená v máji.
Ruský prezident Vladimir Putin v polovici júna povedal svojmu bieloruskému náprotivkovi Alexandrovi Lukašenkovi, že prípravy budú ukončené začiatkom júla a niekoľko taktických jadrových hlavíc už bude v tom čase na určenom mieste.
Približne v tom istom čase bieloruská hlava štátu vyhlásila, že na jeho krajinu je namierená hrozba, ktorej musí "čeliť". Lukašenko zdôraznil, že v prípade agresie voči Bielorusku by neváhal použiť ruské jadrové zbrane.
Lukašenko v polovici júna vyhlásil, že Moskva poskytla Minsku jadrové zbrane "trikrát silnejšie ako Hirošima a Nagasaki".
"Jedna bomba je trikrát silnejšia. To je, ja neviem, pod milión ľudí, ktorí naraz zomrú. Nedajbože, aby som sa v súčasnej dobe musel rozhodovať o použití týchto zbraní. Ale nebude žiadne váhanie, ak by došlo k agresii proti nám," povedal Lukašenko.
Moskva pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia zo svojej strany argumentovala, že rozmiestnenie by sa nelíšilo od toho, čo už desaťročia robia USA, ktoré držia časti svojho jadrového arzenálu v nejadrových krajinách, ako je napríklad Turecko, Belgicko alebo Taliansko.
"Je to len prvá časť. Úlohu splníme v plnom rozsahu do konca roka," prisľúbil Putin vo vystúpení adresovanom delegátom na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (PMEF-23).
Na plenárnom zasadnutí PMEF-23 Putin tiež vyhlásil, že Rusko má veľký počet jadrových zbraní a ich zásoby nezníži - napriek tomu, že NATO chce znížiť počet jadrových zbraní.
"Máme viac takýchto zbraní ako krajiny NATO. Oni to vedia a neustále nás vyzývajú, aby sme začali rokovania o znížení ich počtu," vyhlásil Putin, pričom podľa tlačovej agentúry RIA Novosti následne použil vulgárne slovné spojenie z ľudového jazyka vo význame "kašľať na nich".
Putin pred časom deklaroval, že Rusko môže použiť jadrové zbrane, ak dôjde k ohrozeniu jeho územnej celistvosti, nezávislosti a zvrchovanosti a samotnej existencie štátu. "V prvom rade však takúto potrebu nemáme. Po druhé, už samotný fakt diskusie o tejto téme znižuje možnosť zníženia prahu pre použitie zbraní," vyhlásil vtedy.
Zdroj: rt.com / InfoVojna
