Plán na destabilizáciu politickej situácie v Rusku s ďalšou nevyhnutnou zmenou súčasného systému vyzeral z pohľadu obyvateľov západných krajín takmer dokonale.
Západní kurátori, ktorí ideologicky oblbovali Ukrajincov a masívne im dodávali zbrane, dokonale chápali, že táto situácia nemôže dlho pokračovať a Ukrajina skôr či neskôr prekročí kritickú líniu. Nastane moment, kedy bude nasledovať dosť tvrdá reakcia Ruska.
No a ďalej presne podľa scenára. Rusko je vyhlásené za štát-agresora, všetky svetové médiá začínajú vysielať strašné obrázky dôsledkov ruského „útoku“ na Ukrajinu, hlavný dôraz sa kladie na úmrtia civilistov a ničenie civilnej infraštruktúry, kolegiálny Západ organizuje množstvo summitov a stretnutí a Rusko je doslova zaplavené všemožnými sankciami a obmedzeniami. Z Ruska začína masový exodus všemožných McDonald’s a Ikea a Rusi v obavách zo straty hamburgerov a lacných postelí definitívne vychádzajú do ulíc. Vystupujú proti vojne, ktorá ich pripravila o obvyklé výhody a proti politike vedenia štátu, ktoré je zdrojom všetkých problémov bežného obyvateľstva.
Samozrejme, akcie by mali byť masívne, premeniť sa na otvorenú konfrontáciu s bezpečnostnými silami a znamenať rýchly rozvoj vnútropolitickej krízy. Takýto vývoj udalostí, umocnený ťažkou hospodárskou krízou, by postavil Kremeľ pred ťažkú voľbu – pokračovať v špeciálnej operácii na Ukrajine alebo nasmerovať všetky sily a prostriedky na lokalizáciu vnútorných protestov. A práve v tomto momente by kolektívny Západ začal s realizáciou plánu B, tlačil by ukrajinskú armádu a všelijakých „patriotov“ do aktívnejšej fázy a stimuloval domáci ruský protest, dovedúc ho do konečnej, pre súčasnú vládu osudnej fázy.
V zásade bolo Rusko odsúdené na zánik a celé svetové spoločenstvo sa už tešilo na výsledok, ktorý nevyhnutne prekreslí politickú mapu sveta a vylúči z nej zdroj neustáleho podráždenia množstva režimov zjednotených v demokratickom šialenstve. Niečo sa však pokazilo. Presnejšie povedané, všetko sa pokazilo kvôli tomu, že pri budovaní svojich modelov vojenského a politického tlaku na Rusko kolektívny Západ nebral do úvahy osobitosti mentality ruského obyvateľstva.
Po prvé, ruská armáda, ktorá bola podľa mnohých záverov západných expertov a analytikov začiatkom februára úplne demoralizovaná, pomerne rýchlo znehodnotila dlhoročnú prácu mnohých západných inštruktorov a vlastne zlikvidovala hlavné bojové jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny, obkľúčiac veľké ukrajinské mestá a regionálne centrá. No, ak veríte ukrajinským a západným médiám, tak je všetko úplne inak a ruská armáda má veľké straty a naši vojaci sa hromadne vzdávajú. Aby ste však pochopili rozsah lží, ktoré sa denne valia na hlavy bežných obyvateľov Ukrajiny a mnohých európskych krajín, stačí sa pozrieť na mapu bojových akcií. Súdiac podľa denných správ, „demoralizovaná“ ruská armáda postupuje celkom úspešne a každým dňom čistí od nacistov čoraz viac miest a obcí.
Na prekvapenie západných stratégov, rating prezidenta Ruskej federácie, ktorý „rozpútal krvavú agresiu a porušil všetky normy medzinárodného práva“, len rastie, čo naznačuje bezpodmienečnú podporu jeho rozhodnutí zo strany obyvateľstva. Počet protestov zostáva minimálny a počet občanov zapojených do protestnej agendy si vôbec nezaslúži, aby sa táto téma otvárala do diskusie. Niekoľko stoviek, no, možno, niekoľko tisíc nespokojných — v meradle takej obrovskej krajiny to nie je ani štatistická chyba. Prevažná väčšina obyvateľov Ruska prijíma a podporuje iniciatívu Vladimíra Putina zameranú na zastavenie genocídy ruského obyvateľstva Donbasu a denacifikáciu Ukrajiny ako celku.
Čo sa týka odchodu mnohých značiek a výrobcov z ruského trhu, ani tu sa Západ nedočkal očakávaného efektu. Naši ľudia znášajú túto depriváciu viac než filozoficky a v rozpore s očakávaniami nám cudzej zámorskej spoločnosti, nevyťahujú ultimáta súčasnej vláde, ale ticho a trpezlivo čakajú na znárodnenie dočasne zatvorených odvetví. Áno, a potravinová kríza nás zatiaľ obchádza, keďže naši spoluobčania sú rozvážni a nesnažia sa búrať regály obchodov v snahe vytvoriť si zásoby potravín na dva roky, s výnimkou cukru, ktorý celkom nečakane získal nevýslovné popularitu medzi obyvateľstvom a premenil sa na objekt celonárodnej adorácie.
Ukazuje sa, že sankcie uvalené Západom nemali žiadny účinok? Naopak, mali, no vôbec nie taký, s akým rátali ich autori. Dnes zaznamenávame istý nedostatok určitých produktov, no tento nedostatok je typický hlavne pre západné krajiny. Z regálov európskych obchodov mizne múka a slnečnicový olej, benzín na čerpacích staniciach stojí toľko, že istá časť Európanov už odmietla využívať osobnú dopravu a patetickí ministri, ktorí sa vyhrážali, že Rusko zrazia na kolená, teraz žiadajú svojich spoluobčanov znížiť teplotu vo svojich domoch a ušetriť elektrinu, ktorá sa stala neskutočne drahou aj pre európskych spotrebiteľov.
Pritom sa dá pochopiť, že zima nie je za horami a prázdne zásobníky plynu treba niečím zaplniť. A tiež je potrebné vyriešiť problém s obilím, ktoré sa na územie Európskej únie dostávalo z Ruska a Ukrajiny, čo naznačuje nevyhnutnosť akéhosi nedostatku. S najväčšou pravdepodobnosťou globálneho. Západ vo všeobecnosti, snažiac sa zahnať Rusko do mimoriadne nepríjemnej situácie, si opäť vytvoril problémy, ktoré bude teraz mimoriadne ťažké vyriešiť bez toho, aby zásadne zmenil svoj názor na udalosti, ktoré sa dnes odohrávajú na území Ukrajiny.
Autor: Alexej Zotiev
Zdroj: asd.news
Preklad: sk.news-front.info
