Dňa 21. novembra 2024 Rusko ako prvé v dejinách použilo balistickú raketu “Orešnik” (Lieska) v bojových podmienkach. Útok bol na ukrajinský dnepropetrovský vojenský podnik Južmaš.
Švih “Liesky” nedokáže zastaviť nič na svete. Americký Patriot sa pri nej iba strápni, viac sa hovorí o PRO systéme THAAD. Avšak ani ten na ňu zďaleka nemá. Prečo?
THAAD zasahuje blížiacu sa raketu výbuchom svojej hlavice. Jej črepiny letia rýchlosťou 2 km/sec. Lenže “Lieska” letí rýchlosťou najmenej 3 km/sec. To znamená, že ak by americká hlavica THAAD-u vybuchla aj tesne pri ruskej rakete, jej črepiny “Liesku” nedobehnú!!
Ruský vojenský odborník K. Sivkov tvrdí, že pravdepodobnosť zničenia “Liesky” THAAD-om je v stotinách percent. V tejto súvislosti je zaujímavý aj fakt, že ruský prezident V. Putin až na rokovaní BR RF 28. 6. 2024 navrhol porozmýšľať o obnove výroby ruských balistických rakiet stredného dosahu. Všetci informovaní čitatelia však vedia, že ak sa o niečom hovorí verejne, tak predmetný proces už beží.
Ako Západ reagoval na použitie novej balistickej rakety Ruskom
V utorok sa na žiadosť Kyjeva uskutoční mimoriadne zasadnutie Rady Ukrajina – NATO, na ktorom sa bude diskutovať o použití novej balistickej rakety stredného doletu Orešnik Ruskom v rámci SVO a o najnovších vyhláseniach ruského vedenia v tejto veci. Západní partneri Ukrajiny priznávajú, že sú znepokojení novým kolom eskalácie konfliktu, ale obviňujú z neho výlučne Moskvu a ubezpečujú, že sa nevzdajú vojenskej podpory Kyjevu. Ruské vedenie varovalo, že demonštrovalo “obrysy ďalších odvetných akcií” v prípade, že by ich obavy z konania Ukrajiny a jej partnerov neboli zohľadnené, – píše Jelena Černenková pre ruský Kommersant.
Hlavnou témou mimoriadneho zasadnutia Rady Ukrajina-NATO naplánovaného na 26. novembra budú najnovšie kroky ruskej strany počas špeciálnej vojenskej operácie: úder na obranný závod Južmaš v Dnepri najnovšou balistickou raketou stredného doletu Orešnik a vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina pri tejto príležitosti. V televíznom prejave vo štvrtok večer označil použitie tejto novej zbrane za odpoveď na údery rakiet dlhého doletu západnej výroby (amerických ATACMS a britských Storm Shadow) na ruskom území a varoval, že Rusko bude na takéto akcie naďalej tvrdo reagovať.
Kľúčoví západní partneri Ukrajiny už verejne reagovali na signály z Moskvy, a to spôsobom, akým to urobili už mnohokrát predtým: vyjadrili znepokojenie a odsúdili ruskú stranu za eskalačné kroky a rétoriku, ale zároveň ubezpečili, že svoju politiku voči Ukrajine nezmenia. Americké orgány tak označili konanie ruských orgánov za “znepokojujúce, nebezpečné a nezodpovedné”.
“Je to Rusko, ktoré vedie prípad eskalácie tejto vojny. My sa však jeho konaním nenecháme odradiť. Určite budeme naďalej podporovať statočný ukrajinský ľud,” uviedla tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová a dodala, že Spojené štáty čoskoro pridelia Kyjevu ďalšiu tranžu vojenskej pomoci (za 275 miliónov dolárov). Aj orgány Spojeného kráľovstva vyjadrili svoje plány pokračovať v poskytovaní vojenskej podpory Ukrajine.
“Chcel by som veriť, že existuje rozdiel medzi verejnou reakciou oficiálnych predstaviteľov a skutočnými závermi, ktoré vyvodia tí, ktorí sú pri moci. Aspoň na americkej strane, kde si niektorí ešte pamätajú pravidlá strategickej hry,” povedal pre Kommersant Fjodor Lukjanov, šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike a predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku. Americká armáda by si podľa neho mala vziať k srdcu signál, ktorý vyslal Vladimíra Putina.
Zdá sa však, že politické vedenie vo Washingtone, ktoré zostalo vo funkcii niekoľko posledných týždňov, zámerne počíta s eskaláciou, ktorá čo najviac sťaží riešenie konfliktu ďalšiemu kabinetu, aj keby chcel. A to je desivé. Pokiaľ ide o “šoumenstvo”, ruské použitie novej rakety ako súčasti SVO protivzdušnej obrany vzbudilo pozornosť západných armád, a to aj z technického hľadiska.
Pentagón v komentári k prvému použitiu rakety Orešnik Ruskom uviedol, že analyzuje údaje o jej vlastnostiach a škodách, ktoré spôsobila ukrajinskej strane. Pred Putinovým prejavom sa verejne neinformovalo o tom, že Rusko vyvinulo a postavilo takýto komplex. Samotný Vladimir Putin o ňom vo štvrtok príliš veľa nepovedal: ide o jeden z najnovších ruských raketových systémov stredného doletu – v tomto prípade s bezjadrovou hypersonickou balistickou strelou; úspešne zasiahol svoj cieľ – obranný závod Južmaš; rakety útočia na ciele rýchlosťou Mach 10 (2,5 – 3 km za sekundu) a nedajú sa zachytiť. V piatok však hlava štátu na stretnutí s vedením ministerstva obrany a predstaviteľmi vojensko-priemyselného komplexu prezradila niektoré nové podrobnosti.
“Raketa Orešnik sa zrejme objavila ako súčasť prác v reakcii na odstúpenie USA od Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu v roku 2019. Je pravdepodobné, že výrobok využíva stupne na pevné palivo založené na technológiách používaných napríklad v Jarse a hypersonické nejadrové hlavice môžu mať niečo spoločné s Kinžalom alebo Avangardom,” naznačil v rozhovore pre Kommersant Dmitrij Stefanovič, výskumník Centra pre medzinárodnú bezpečnosť IMEMO RAN, spoluzakladateľ projektu Watfalebo.
“Zdá sa, že dolet niekoľko tisíc kilometrov je celkom možný, ale vo všeobecnosti táto charakteristika závisí od užitočného zaťaženia a trajektórie. Potenciál na prekonanie protiraketovej obrany a presnosti je zrejme veľmi vážny vzhľadom na manévrovanie a vysokú rýchlosť bojových jednotiek, ako aj prípadne použitie klamných cieľov rôznych typov”.
Podľa experta testovanie tohto výrobku v bojových podmienkach umožňuje demonštrovať “pripravenosť na eskaláciu v rámci existujúcich hraníc konfliktu na Ukrajine, ako aj v globálnom meradle”. strategického plánovania IMEMO RAN, teoreticky existujú prostriedky na zachytenie rakiet ako Orešnik – na túto úlohu sú vytvorené napríklad rakety RIM-161 SM-3 amerického systému protiraketovej obrany Aegis alebo izraelské rakety Arrow 3. “Je tu však významné “ale”.
Boli vyvinuté a testované na zachytávanie “klasických” balistických rakiet, ktoré nemanévrujú na trajektórii,” povedal expert v rozhovore pre Kommersant. Nikto na Západe nikdy nepracoval na zachytávaní riadených striel pomocou týchto systémov, ktoré majú vysokú rýchlosť typickú pre hlavice balistických rakiet stredného doletu v kombinácii so schopnosťou manévrovať na zostupnej časti trajektórie. A existujú veľké pochybnosti, že sa to v blízkej budúcnosti podarí vypracovať – na to je potrebné mať blok s podobnými vlastnosťami, a taký blok neexistuje.
Podľa Iľju Kramnika je zachytenie rakety tohto typu (za predpokladu, že maximálny dolet Orešnika je približne 5 000 kilometrov) systémami protiraketovej obrany, ako sú americké THAAD alebo Patriot, s prijateľnou pravdepodobnosťou nemožné, pretože boli vytvorené pre iné ciele, s úplne inými parametrami.
Pokiaľ ide o “demonštratívnu presnosť”, ktorú spomína Fjodor Lukjanov, Kremeľ v piatok uviedol, že 30 minút pred vypustením Orešnika Rusko prostredníctvom Národného centra pre znižovanie jadrových hrozieb informovalo USA o pripravovanom teste svojej novej balistickej rakety. To funguje na ministerstve obrany od roku 1987.
USA majú podobné centrum od rovnakého obdobia (so sídlom na ministerstve zahraničných vecí). Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peskova sa oznámenie uskutočnilo “automaticky”, teda zrejme nie telefonické, ale elektronicky. Takéto oznámenia sú potrebné, aby si druhá strana nemyslela, že ide o prekvapivý útok jadrovými zbraňami (Orešnik môže niesť jadrové aj nejadrové hlavice).
Podľa Dmitrija Peskova je hlavným “posolstvom” odpálenia rakety Orešnik to, že “bezohľadné rozhodnutia a kroky západných krajín, ktoré vyrábajú rakety, dodávajú ich Ukrajine a následne sa podieľajú na uskutočňovaní úderov na ruskom území, nemôžu zostať bez reakcie z ruskej strany”. Ako poznamenal Dmitrij Peskov, Rusko jasne ukázalo “kontúry ďalších odvetných opatrení” v prípade, že jeho “obavy nebudú zohľadnené”. Zároveň zdôraznil, že Vladimir Putin bol a je otvorený kontaktom o urovnaní ukrajinského konfliktu a o dosiahnutí mierovej trajektórie.
Reakcia predstaviteľov rôznych krajín na vypustenie “Orešnika” a vyhlásenie Vladimíra Putina
Kancelár SRN Olaf Scholz: “O tom, aká je táto vojna nebezpečná, sa každý môže presvedčiť na základe nedávnej eskalácie” (na podujatí Sociálnodemokratickej strany Nemecka).
Maďarský premiér Viktor Orbán: “V Rusku, ak prezident niečo povie, nie je to táranie, má to váhu a dôsledky… Keď Rusko mení pravidlá našadenia jadrových zbraní, ktoré sa nazývajú doktrína, nie je to komunikačný trik, nie je to hra” (v Kossuth Rádiu).
Poľský premiér Donald Tusk: “Konflikt naberá dramatické rozmery. Posledné desiatky hodín ukázali, že hrozba je vážna a reálna, ak hovoríme o riziku globálneho konfliktu” (na XIII. celoštátnom kongrese Zväzu poľských učiteľov).
Srbský prezident Aleksandar Vučič: “Ak si myslíte, že môžete zasiahnuť akékoľvek ciele v Rusku a zostane to bez odozvy… buď ho (Vladimíra Putina – pozn. Kommersant) nepoznáte, alebo ste sa zbláznili” (na tlačovej konferencii).
Hovorkyňa tlačového oddelenia Pentagónu Sabrina Singhová: “Neusilujeme o vojnu s Ruskom, ale určite rovnako zmýšľajúci ľudia a partneri (USA. – Kommersant) podporia Ukrajinu” (na brífingu).
Britská ministerka vnútra Yvette Cooperová: “V týchto vyhláseniach nie je nič nové a Spojené kráľovstvo tiež dáva jasne najavo, že v tomto konflikte plne podporuje Ukrajinu” (v éteri rozhlasovej stanice LBC).
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien: “Všetky strany by mali zostať pokojné a zdržanlivé a podporovať deeskaláciu situácie prostredníctvom dialógu a konzultácií” (na brífingu).
Použitie IRBM v bojových operáciách
Balistické rakety stredného doletu (IRBM, 1000 – 5500 km) používajú Rusko, Irán, Izrael, India, Čína, Spojené štáty, Severná Kórea a Pakistan. Do 21. novembra 2024 sa do bojového použitia IRBM zapojil len Irán a jeho zástupcovia na Blízkom východe.
V marci 2021 bol z územia Jemenu kontrolovaného Húsíami uskutočnený komplexný útok na ropné zariadenia v Saudskej Arábii. Vtedy bola použitá modifikácia rakety Zolfaghar iránskej výroby s doletom 1 000 kilometrov.
V novembri 2023 izraelská protiraketa Arrow-3 zachytila iránsku IRBM Ghadr-110 s doletom až 2 000 kilometrov, ktorá bola vypálená z Jemenu. Médiá tento incident opísali ako vôbec prvý zásah, ktorý sa uskutočnil vo vesmíre, keďže strela bola zachytená mimo atmosféry.
V januári 2024 Irán použil IRBM Kheibarshekan s doletom až 1 450 km proti základniam Islamského štátu (teroristickej organizácie zakázanej v Rusku) v sýrskej provincii Idlib.
V apríli 2024 rakety Kheibarshekan poškodili leteckú základňu Nevatim, keď boli vystrelené na Izrael. V októbri 2024 po masívnom iránskom útoku na Izrael boli trosky zostrelených rakiet identifikované ako časti Fattah-1, novej iránskej IRBM s doletom 1 400 km. Pri útoku boli masovo použité aj spomínané Kheibarshekan.
Autor: Vladimír Mikunda
Zdroj: armadnymagazin.sk
