Ukrajina musí vo vojne s Ruskom zvíťaziť, aby sa ukázalo, že útok voči Kyjevu bol strategickou chybou šéfa Kremľa Putina, povedala v Davose predsedníčka Európskej komisie. Exšéf americkej diplomacie varuje Západ pred porážkou Ruska.
Rusko sa podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej k miliónom ľudí nespráva ako k ľudským bytostiam, ale iba ako k anonymnej mase obyvateľov, ktorá má byť presunutá alebo ovládaná. Putin sa podľa nej snaží tankami pošliapať túžby jedného celého národa.
"Ukrajina musí v tejto vojne zvíťaziť, aby sa ukázalo, že Putinova agresia bola strategickou chybou," povedala predsedníčka EK na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose.
Von der Leyenová svetových lídrov zhromaždených v Davose vyzvala, aby podporovali snahy o integráciu Ukrajiny do EÚ, uvádza stanica Sky News.
"Ukrajina patrí do európskej rodiny. Ukrajinci stoja zoči-voči brutálnemu násiliu. Postavili sa za vlastnú slobodu, ale aj za naše hodnoty a za ľudskosť," povedala.
Rusko podľa šéfky Eurokomisie vedie vojnu spôsobom ako "z iného storočia". V tejto vojne pritom podľa jej slov nejde len o prežitie Ukrajiny či bezpečnosť Európy, ale o spochybnenie celého medzinárodného poriadku.
Ukrajina podľa Von der Leyenovej teraz potrebuje priamu rozpočtovú podporu, čo je dôvod, prečo EK navrhla pre Kyjev finančnú pomoc vo výške 9,34 miliárd eur. To predstavuje vôbec najväčší finančný balík pomoci pre niektorú z krajín, ktorá nie je členom EÚ, uvádza denník The Guardian.
Predsedníčka Komisie ďalej vyzvala všetky krajiny, medzinárodné spoločnosti a inštitúcie, aby sa zapojili do plánu na povojnovú rekonštrukciu Ukrajiny. Na financovanie obnovy Ukrajiny by sa podľa nej mohli použiť aj zmrazené zahraničné ruské aktíva.
Henry Kissinger varuje Západ pred porážkou Ruska
Bývalý americký minister zahraničných vecí a poradca viacerých prezidentov Henry Kissinger na rozdiel od Leyenovej v Davose vyhlásil, že Ukrajina by sa nemala spolu so Západom usilovať o porážku Ruska. Miesto toho by sa mala Ukrajina vzdať časti územia.
Riešením súčasnej situácie na Rusmi okupovanej Ukrajine by mohol byť podľa jeho slov návrat k rozloženiu síl pred začatím invázie, čo by znamenalo pre Ukrajinu stratu Krymu a časti Donbasu na východe. Snaha Ukrajiny získať tieto územia späť by podľa Kissingera bolo novou vojnou proti Rusku.
Rusko a Ukrajina by sa podľa Kissingera mali stretnúť na mierových rokovaniach do dvoch mesiacov, kde by mali Ukrajinci ukázať „toľko múdrosti, ako ukázali heroizmu.“
Ukrajina by podľa niekdajšieho šéfa diplomacie mala byť mostom medzi Európou a Ruskom.
Výsledok mierového rokovania podľa neho určí zvyšok vzťahov Európy s Ruskom aj s Ukrajinou. "V ideálnom prípade by sa deliaca čiara mala vrátiť na status quo ante," povedal.
"Som presvedčený, že pokračovanie vo vojne za týmto bodom by ju zmenilo nie na vojnu o slobodu Ukrajiny, ktorú NATO podniklo s veľkou súdržnosťou, ale na vojnu proti samotnému Rusku," dodal.
Kissinger je významným praktizujúcim predstaviteľom prístupu k medzinárodným vzťahom založeného na reálnej politike - ktorý uprednostňuje praktické záujmy národov pred ich ideologickými postojmi. Pripomenul, že pred ôsmimi rokmi, keď sa ukrajinská kríza začala ozbrojeným prevratom v Kyjeve, sa zasadzoval za to, aby sa Ukrajina stala neutrálnym štátom a "mostom medzi Ruskom a Európou, a nie... frontovou líniou zoskupení v Európe".
Rusko je podľa neho dnes úplne izolované, Európe sa odcudzilo, no zabúdať na jeho silovú pozíciu v Európe môže mať katastrofálne následky, pretože je súčasťou rovnováhy síl v danom priestore 400 rokov.
Deliaca čiara medzi krajinami by vraj mohla kopírovať situáciu spred invázie, ktorú Putin začal 24. februára. Z toho vyplýva, že Kissinger by Rusku ponechal minimálne Krym a časť Donbasu. "Ak by sa vojna rozšírila za tento bod, nebola by už o slobode Ukrajiny, bola by to nová vojna proti Rusku,“ tvrdí Kissinger.
Podľa neho by Západ nemal zabúdať na to, akú silnú pozíciu má Moskva v Európe.
"Európski lídri by mali brať do úvahy dlhodobé vzťahy. V opačnom prípade riskujú, že Rusko vstúpi do permanentnej aliancie s Čínou,“ uviedol Kissinger, ktorý slúžil ako minister zahraničných vecí pre republikánskych prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda.
Zaujímavé je, že na vojnu na Ukrajine má podobný pohľad ako ľavicovo zameraný Noam Chomsky či predstaviteľ realizmu v medzinárodných vzťahoch John Mersheimer. Kissinger tvrdí, že Ukrajina musí rokovať s Ruskom, lebo inak to spôsobí problémy a napätie, ktoré bude len ťažké prekonať. "Dúfam, že Ukrajinci budú rovnako múdri, ako sú odvážni,“ vyhlásil exminister.
Kissinger sa venoval stupňujúcej sa konfrontácii medzi Čínou a USA a uviedol, že tieto dve krajiny sa v súčasnosti navzájom považujú za jediného reálneho strategického konkurenta na svetovej scéne. Povedal, že preteky v zbrojení medzi týmito dvoma krajinami sú mimoriadne znepokojujúcim scenárom pre celý svet.
"Konflikt s modernými technológiami vedený bez akýchkoľvek predchádzajúcich rokovaní o kontrole zbrojenia, keď neexistujú žiadne stanovené kritériá obmedzení, bude pre ľudstvo katastrofou," povedal.
Ukrajinci sú proti akýmkoľvek územným ústupkom
Viac ako štyri pätiny Ukrajincov sú presvedčené, že ich krajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom za žiadnych okolností nemala vzdať nijakých svojich území. Vyplýva to výsledkov prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie zverejnených v utorok.
Podľa prieskumu z 13. – 18. mája na vzorke 2000 ľudí až 82 percent účastníkov uviedlo, že nepodporuje územné ústupky – dokonca ani v prípade, ak by to viedlo k predĺženiu vojny a zvýšeniu ohrozenia nezávislosti Ukrajiny.
Desať percent respondentov považuje za prijateľné vzdanie sa územia s cieľom dosiahnuť mier. Osem percent účastníkov nie je rozhodnutých. Akékoľvek územné ústupky odmietlo 77 percent Ukrajincov žijúcich na územiach okupovaných Ruskom.
Ukrajinská vláda opakovane uviedla, že nemá v úmysle robiť Rusku akékoľvek územné ústupky, pripomína Reuters. Kyjev takisto tvrdí, že sa v súčasnosti neusiluje o prímerie napriek tomu, že to žiadajú lídri viacerých európskych krajín.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotu povedal, že v súčasnej situácii by sa akékoľvek ústupky obrátili proti Ukrajine, pretože Rusko by po akomkoľvek prerušení bojov zasiahlo ešte tvrdšie.
"Vojna sa (po akýchkoľvek ústupkoch) neskončí. Len bude na nejaký čas pozastavená," povedal v rozhovore pre Reuters v prísne stráženom prezidentskom úrade v Kyjeve.
