NEJDE O FICA, IDE O SLOVENSKO
Podľa agentúry Bloomberg Európska komisia pripravuje návrh, ktorý by mohol spustiť proces pozastavenia eurofondov pre Slovensko. To isté varovanie na základe iných zdrojov publikovala aj ČTK. Ako dôvod uvádzajú nespokojnosť Komisie so zrušením špeciálnej prokuratúry. Hoci samotná Európska komisia zatiaľ nič nepotvrdila a agentúry robili predčasné závery, situácia môže byť naozaj vážna. Z fondov EÚ je financovaných 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku, ich výpadok by bol pre našu ekonomiku fatálny. Mám však vážne pochybnosti o tom, že skutočným dôvodom týchto úvah je zrušenie jednej inštitúcie, ktorú nemajú nikde inde v EÚ. To by sa právne ťažko odôvodňovalo.
Za týmito návrhmi cítiť skôr trest za našu politiku voči Ukrajine. Vydieranie Bruselu sme po prvýkrát pocítili pri plynovej kauze, v ktorej Európska komisia škandalózne odmietla ochraňovať záujmy svojich členských krajín a postavila sa na stranu Ukrajiny. Teraz ešte viac pritvrdila a premiér Fico začal ustupovať. Upozorňoval som na to už pri čudnom až nezmyselnom podpise memoranda o lojalite k EÚ a NATO, ktorým predseda vlády SR vyslal do Bruselu signál poslušnosti. Tí pozornejší si možno všimli, že v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu Robert Fico zdanlivo prekvapujúco vyhlásil, že nechce ísť tou istou cestou ako Maďarsko, hoci ešte nedávno sa dušoval, že keby bol zdravý, absolvoval by mierovú misiu s Viktorom Orbánom.
Táto dvojtvárnosť je pre Roberta Fica typická. Tentoraz však na ňu môže doplatiť. Nedá sa ustavične sedieť na dvoch stoličkách. Keď Robert Fico príliš kalkuluje, obyčajne prehrá: viď rokovania so Stranou európskych socialistov, ktoré boli totálnym zlyhaním jeho straníckej politiky. Aj tentoraz je iluzórne myslieť si, že sa môže mocenským kruhom v Bruseli, Berlíne, Paríži a Washingtone ešte zapáčiť. Veď sme dali Ukrajine takmer všetko, čo máme, naďalej jej pokútne posielame muníciu, pomáhame jej s energetickými nárokmi, len premiér stále nechápe, že pre nich už nikdy nebude partner a využijú každú príležitosť, aby ho zosadili. Ale takáto nejednoznačná politika nemá nijaký význam a nikomu nepomôže. A ak si Robert Fico neuvedomí, že musí hľadať partnerov v Budapešti, Viedni, Záhrebe či Bukurešti, a nie u Ursuly von der Layenovej a Emmanuela Macrona, môže dopadnúť ako Alexander Dubček: bude lojálny k autoritatívnemu hegemónovi až do trpkého konca a hoci mu všetko splní, neodvráti tým vlastný pád.
Politika Európskej komisie začína pripomínať Brežnevovu doktrínu obmedzenej suverenity. Najprv potrestala odbojnú Budapešť tým, že jej bezprecedentným až škandalóznym spôsobom odňala jej právo predsedníckej krajiny hostiť zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ. Potom na jej príkaz Ukrajina fakticky čiastočne vypla Slovensku a Maďarsku dodávky ropy. A ako tretí krok prichádza návrh na zmrazenie eurofondov.
Na nedávnej pražskej konferencii Globsec gynekologička Ursula von der Leyenová neodolala neresti mnohých politikov sústavne sa hrať na insitných historikov a vyslala do Bratislavy odkaz porovnávajúc vojnu na Ukrajine s inváziou vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968. "Boli Slováci nejako zodpovední za sovietsku okupáciu?" spýtala sa veľavravne za búrlivého potlesku. Ale to je hrubá demagógia. Nikto príčetný totiž neobviňuje Ukrajinu za rozpútanie tejto vojny. Nešťastná Ukrajina je obeť antagonistických imperiálnych záujmov. Ak chce robiť Ursula von der Leyenová kvalifikovanú paralelu s rokom 1968, tak jedine v tom, že Západ obetoval Ukrajinu, aby oslabil Rusko.
Útoky voči zlému mužovi Európy Viktorovi Orbánovi pripomínajú argumentáciu "lebo Fico". Orbán je príčinou, prečo Európe klesá konkurencieschopnosť, prečo sankcie nefungujú, prečo starý kontinent stráca svoju identitu a prepadáva sa do globálnej bezvýznamnosti... Za všetko môže Orbán! Lenže Viktor Orbán je v skutočnosti ten, ktorý vidí situáciu najreálnejšie. A to privádza európske elity, ktoré z tohto úpadku a chaosu ťažia, do zúrivosti.
V porovnaní s ním Robert Fico nie je odvážny politik. Tí, ktorí ho zaslepene bránia za každých okolností, si často mýlia zodpovednosť s obyčajnou zbabelosťou, ale fanatickí roztlieskavači svojho milovaného vodcu, ktorí považujú každú kritiku za rúhanie, ma nikdy nezaujímali. Teraz sa skôr prihováram tým, ktorí ho nemajú radi, lebo dnes nejde o žabomyšie spory. Dnes ide o štát. Opoziční politici, ktorí dnes vybľakujú a horekujú, ako nás Fico privedie do nešťastia, mi pripomínajú skôr dobových biľakovcov a iných kolaborantov, ktorí mali plno pochopenia k hegemónovi, no žiadne k predstaviteľom svojej vlasti. Na tomto naozaj nemôže stáť zdravé vlastenectvo.
Áno, hovorím to s plnou zodpovednosťou a napriek všetkým výhradám k jeho politike, že v tejto veci treba stáť za predsedom vlády a legitímnymi predstaviteľmi Slovenskej republiky. Ide totiž o princíp. Na Slovensku nie je potláčaná demokracia a neexistuje racionálny dôvod, prečo by bolo potrebné zasahovať do našich vnútorných záležitostí a nezmyselne nás trestať. Prestaňte o Slovensku klamať. Nikto tu nikoho neposiela do väzenia, nikto nezakazuje médiá či verejné zhromaždenia - na rozdiel od vlád v rokoch 2020 - 2023. Ako suverénny štát máme právo na kroky, ktoré sa nemusia páčiť všetkým. A opozícia by to mala vysvetľovať svojim zahraničným partnerom, nie ohovárať nás v zahraničí. Tak ako naše mamy a otcovia vysvetľovali v roku 1968 sovietskym vojakom, že tu nie je žiadna kontrarevolúcia. Majme svoju hrdosť a prekonajme svoju zhrbenú plebejskú mentalitu.
V tejto súvislosti si neodpustím poznámku, ktorá si inak samostatný komentár nezaslúži. Zuzana Čaputová sa pochválila, že bude ako hosťujúca vedecká pracovníčka prednášať na Inštitúte medzinárodných štúdií na Stanfordovej univerzite v USA o demokracii... Prosím vás pekne, akú kvalifikáciu má magisterka Čaputová prednášať o demokracii?? To je výsmech?? Možno je to pre ňu prestíž prednášať na jednej z najlepších univerzít sveta, ale Stanford si tým svoju reputáciu určite nezlepšil. Pretože ak zveril takýto predmet hochštaplerke, ktorá o tom nič nevie a navyše vo svojej funkcii aktívne potláčala slobodu prejavu, je to skôr hanba. Ale možno sa s budúcimi cenzormi podelí o skúsenosti, ako sa to robí, ako sa regulujú médiá, vypínajú weby a vydierajú manažmenty sociálnych sietí, aby dodali viac cenzorov - alebo ako sa ignorujú žiadosti odborníkov a vôľa väčšiny ľudí, aby dala preskúmať zjavne protiústavnú vojenskú zmluvu s USA. Skutočná expertka na demokraciu, ktorú Amerika potrebovala...
Tak či onak, pri mojom dlhoročnom boji proti všetkým formám politických a náboženských kultov ma vždy fascinovalo, ako z čistej prázdnoty môžete vytvoriť obsah a zo šedej priemernosti môžete vyformovať výraznú osobnosť. Táto "výroba osobností" spôsobila v našej histórii už nemálo problémov. Skúste si predstaviť, ako by sa vyvíjali česko-slovenské dejiny, keby naším lídrom nebol priemerný Václav Havel, ale geniálny Milan Kundera. Havla doslova vyrobil agent CIA Pavel Tigrid, ktorý z neznámeho disidenta dokázal vytvoriť a rozšíriť lživú historku o "svetoznámom dramatikovi", ktorej takmer všetci uverili. Tigrid intrigoval aj proti udeleniu Nobelovej ceny za literatúru Kunderovi, ktorému v predvečer novembra 1989 "poradil", aby sa držal od politiky čo najďalej. Tigrid totiž vedel, že Kundera bol vo svete oveľa známejší ako Havel a mohol by mu jeho plán prekaziť. A tak autentickú politiku úplne zadusil marketing podporený americkými dolármi.
Do toho hysterická výzva dvadsiatich osôb na čele s Tomášom Halíkom (ktorý už dávno nevystupuje ako duchovný, ale ako zúrivý politický aktivista) vyzývajúca český parlament, aby v prípade odvolania Michala Šimečku prerušil oficiálne styky so Slovenskom... nad tým už zostáva rozum stáť. Ak sa dôrazne, jednoznačne a najmä spoločne neohradíme voči takýmto brutálnym útokom na suverénne rozhodovanie Slovenskej republiky, voči takémuto bezočivému zasahovaniu do našich vnútorných záležitostí, potom ako štát nestojíme za nič a nezaslúžime si ho.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
