Ruská jadrová doktrína musí byť urýchlene revidovaná, aby umožnila jadrovú odpoveď na akúkoľvek väčšiu vojenskú agresiu proti krajine, vyhlásil v stredu ruský politológ a bývalý poradca Kremľa Sergej Karaganov.

Bývalý zahraničnopolitický poradca zástupcu šéfa ruskej prezidentskej administratívy pre ruský denník Kommersant povedal, že súčasný dokument je „žalostne zastaraný“ a už neslúži ako účinný odstrašujúci prostriedok.

Ruská jadrová doktrína prijatá v roku 2020 nestanovuje preventívne jadrové údery a predpokladá použitie jadrových zbraní len vo „výnimočných prípadoch“ v prípade „ohrozenia suverenity a územnej celistvosti“ krajiny.

Podľa Karaganova tento prístup spôsobil, že sa stali takmer nepoužiteľnými a fakticky „vylúčili“ faktor jadrového odstrašenia z vojenského a zahraničnopolitického arzenálu Ruska.

„Dovolili sme, aby sa situácia zhoršila do bodu, keď naši protivníci veria, že za žiadnych okolností nepoužijeme jadrové zbrane,“ povedal ruský politológ. „Mať jadrové zbrane bez toho, aby ste boli schopní presvedčiť svojich nepriateľov, že ste pripravení ich použiť, je samovražda.“

Neschopnosť viesť účinnú politiku jadrového odstrašovania „by uvrhla svet do série vojen, ktoré by sa nevyhnutne zmenili na jadrové a skončili by sa treťou svetovou vojnou,“ domnieva sa Karaganov a dodáva, že by sa to mohlo stať „v priebehu niekoľkých rokov“.

„Hlavným cieľom doktríny by malo byť presvedčenie všetkých súčasných a budúcich nepriateľov, že Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane.“

Jeho slová odzneli v súvislosti s pokračujúcim ukrajinským vpádom do ruskej Kurskej oblasti a pokusmi Ukrajiny získať povolenie na použitie západných rakiet dlhého doletu na údery hlboko vo vnútri krajiny.

„Je najvyšší čas, aby sme vyhlásili, že akýkoľvek masívny útok na naše územie nám dáva právo odpovedať jadrovým úderom,“ trvá na svojom Karaganov. Zároveň vyzval ruské vedenie, aby v ďalšej doktríne jasne definovalo kroky „jadrovej eskalácie“, aby nenechalo nepriateľom Ruska priestor na pochybnosti o tom, či je pripravené použiť svoj jadrový arzenál a kedy.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane prejavil v tejto otázke zdržanlivejší postoj. V rozhovore s Karaganovom na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre v júni šéf Kremľa povedal, že Rusko sa „neoháňa“ jadrovými zbraňami, a vyjadril nádej, že „nikdy nedôjde“ k jadrovej výmene medzi Ruskom a Západom.

Moskva „nemá dôvod ani len uvažovať“ o použití jadrových zbraní, povedal vtedy a vyzval ruských predstaviteľov, aby sa témy jadrových zbraní ani „nedotýkali“, pokiaľ to nebude absolútne nevyhnutné.

Neskôr v júni Putin tiež povedal, že Rusko „zatiaľ nepotrebuje preventívny úder, pretože nepriateľ bude zaručene zničený pri odvetnom údere“. Nevylúčil však zmeny v doktríne.

Súčasná ruská jadrová doktrína stanovuje, že Moskva môže použiť jadrové zbrane len v dvoch prípadoch – v prípade jadrového útoku na Rusko alebo v prípade útoku na Rusko konvenčnými zbraňami, ktorý by ohrozoval samotnú existenciu krajiny.

To, že Rusko uvažuje o možnom pozmenení svojej jadrovej doktríny, zopakoval ruský líder aj v júni počas svojej návštevy Vietnamu.

Ruský prezident hovoril o možných zmenách v ruskej jadrovej doktríne aj pred dvoma týždňami. "Táto doktrína je živý nástroj a my pozorne sledujeme, čo sa vo svete okolo nás deje, a nevylučujeme nejaké zmeny tejto doktríny. To sa týka aj testovania jadrových zbraní," povedal 7. júna.

Putin od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu viackrát pohrozil, že Moskva by v prípade mimoriadnych okolností mohla použiť jadrové zbrane na svoju obranu. Rusko obviňuje západné krajiny, že tlačia svet do jadrovej konfrontácie tým, že poskytujú Ukrajine zbrane v hodnote miliárd dolárov, z ktorých niektoré sa používajú pri útokoch na ruskom území.

Zdroj: rt.com / InfoVojna