Ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil, že je otvorený možnosti bilaterálnych rozhovorov s Ukrajinou. Spojené štáty od nástupu Donalda Trumpa do čela krajiny vyvíjajú tlak na obe strany, aby sa čo najskôr dohodli na podmienkach mieru.

Predstavitelia USA, Európy a Ukrajiny sa majú v stredu stretnúť v Londýne po tom, čo Washington varoval, že by mohol upustiť od úsilia o ukončenie konfliktu, pokiaľ nedôjde k žiadnemu pokroku.

Ruský prezident podľa ruských tlačových agentúr povedal, že Moskva sa ku všetkým mierovým iniciatívam stavia "pozitívne" a že sa musí na návrh o neútočení na civilné ciele "pozrieť".

Zároveň však opäť obvinil Kyjev, že používa civilné objekty na vojenské účely. V tejto súvislosti spomenul úder na ukrajinské mesto Sumy, kde sa v čase útoku 13. apríla konalo vyznamenávanie ukrajinských vojakov. Pri dopade dvoch rakiet na centrum mesta zomrelo 35 ľudí vrátane dvoch detí a na 120 ďalších bolo zranených.

Putin pripustil, že nedávne ruské údery zasiahli civilné objekty na Ukrajine, ale tvrdil, že boli použité na vojenské účely, píše web stanice CNN.

„To je to, čo musíme preskúmať,“ povedal. "Je to všetko téma, ktorú treba dôkladne prešetriť. Možno bilaterálne, ako výsledok dialógu. To nevylučujeme."

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Putinove výroky novinárom potvrdil, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru Interfax.

"Keď prezident povedal, že je možné diskutovať o otázke neútočenia na civilné ciele, a to aj bilaterálne, mal prezident na mysli rokovania a diskusie s ukrajinskou stranou," citovala agentúra Peskova.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril ochotu pristúpiť na mierovú dohodu s Moskvou, minulý mesiac však vyhlásil, že jeho vláda neuzná žiadne okupované územie za ruské, a označil to za „červenú líniu“.

Trump odmietol povedať, či je pripravený od rozhovorov úplne odstúpiť, alebo či by USA Ukrajinu vojensky podporili, pokiaľ by rozhovory skrachovali. Spojené štáty sú podľa Bloombergu v rámci budúcich dohôd o prímerí a mieri pripravené zmierniť sankcie uvalené na Rusko a uznať ruskú kontrolu nad Ruskom okupovaným polostrovom Krym, ktorý je podľa medzinárodného práva súčasťou Ukrajiny.

Americký návrh by viedol k zmrazeniu frontovej línie, pričom by si Rusko ponechalo faktickú kontrolu nad väčšinou okupovaných území na východe a juhu Ukrajiny, píše Bloomberg. Ukrajina by sa tiež mala vzdať nádejí na vstup do NATO, ale dohoda by mala zahŕňať bezpečnostné záruky pre Kyjev, dodáva agentúra.


Putin vyzdvihol odvahu tých lídrov, ktorí si prídu do Moskvy pripomenúť Deň víťazstva nad fašizmom

Ruský prezident Vladimir Putin ocenil odvahu európskych lídrov, ktorí napriek nátlaku zo strany predstaviteľov EÚ oznámili, že pocestujú do Moskvy na podujatia pri príležitosti 80. výročia Dňa víťazstva v druhej svetovej vojne.

Vedúca pracovníčka eurokomisie zodpovedná za zahraničnú politiku EÚ Kaja Kallasová minulý týždeň vystríhala lídrov členských štátov EÚ pred návštevou Ruska pri príležitosti májových osláv Dňa víťazstva nad fašizmom a namiesto toho im odporučila, aby radšej navštívili Kyjev a prejavili solidaritu s Ukrajinou. Ďalší predstavitelia EÚ údajne pohrozili, že znemožnia kandidatúry na členstvo kandidátskym krajinám, ktorých vedúci predstavitelia budú v tejto veci vzdorovať Bruselu.

Ruský prezident Vladimi Putin sa k týmto správam vyjadril po pondelňajšom slávnostnom odovzdávaní Cien za služby v samosprávach v Moskve.

„Tí, ktorí sa chystajú prísť do Ruska, majú oveľa viac odvahy ako tí, ktorí sa skrývajú za niečí chrbát a snažia sa vyhrážať iným,“ odpovedal.

„V tomto prípade [vyhrážanie sa] tým, ktorí idú oslavovať historické zásluhy ľudí, ktorí položili svoje životy v boji proti nacizmu,“ povedal Putin.

Podľa Kallasovej účasť na tohtoročných oslavách v Moskve „nebude braná na ľahkú váhu“.

Slovenský premiér Robert Fico, jediný líder členského štátu EÚ, ktorý prisľúbil účasť, toto vyhlásenie odsúdil ako vyslovene „neúctivé“.

„Je výstraha p. Kallasovej vydieraním alebo oznámením, že budem po návrate z Moskvy potrestaný?“ napísal minulý týždeň na X.

„Píše sa rok 2025, nie 1939,“ dodal.

Podobne sa vyjadril aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý uviedol, že svoje plány nezmení ani pod tlakom Bruselu.

„Svoje rozhodnutie som nezmenil... Pred ôsmimi mesiacmi som verejne oznámil svoju návštevu Moskvy,“ povedal minulý týždeň podľa srbských médií.

Moskva na tohtoročné prelomové oslavy poslala viacero pozvaní vrátane hláv Číny, Indie a Brazílie, ako aj mnohých ďalších medzinárodných lídrov.

Deň víťazstva je v Rusku jedným z najdôležitejších štátnych sviatkov. Oslavuje sa každoročne 9. mája na počesť triumfu ZSSR nad nacistickým Nemeckom a jeho spojencami v roku 1945 a na počesť približne 26,6 milióna obetí, ktoré Sovietsky zväz utrpel v druhej svetovej vojne. Približne 18 miliónov z nich boli civilné obete.

Zdroj: echo24.cz / rt.com / InfoVojna