Rusko je pripravené použiť jadrové zbrane v prípade ohrozenia svojej štátnosti, zvrchovanosti či nezávislosti. Uviedol to v stredu šéf Kremľa Vladimir Putin v rozhovore pre ruské štátne médiá Rossija 1 a RIA Novosti.

Ako však dodal, zatiaľ neprišla potreba uchýliť sa k takémuto kroku.

Vyjadril tiež presvedčenie, že USA sa zdržia konania, ktoré by podľa neho mohlo jadrový konflikt spustiť.

"Z vojensko-technickej stránky sme, samozrejme, pripravení," povedal Putin pre ruské médiá.

USA si podľa jeho slov uvedomujú, že nasadenie amerických vojakov na ruskom území či na Ukrajine by Rusko považovalo za intervenciu.

"Okrem (amerického prezidenta Joea) Bidena je v oblasti rusko-amerických vzťahov a strategickej zdržanlivosti dosť ďalších odborníkov. Preto si nemyslím, že všetko k tomu smeruje (k jadrovej konfrontácii); sme však na to pripravení," povedal Putin.

Ruský líder dodal, že Spojené štáty tiež rozvíjajú jadrové sily, ale to neznamená, že sú pripravené "zajtra začať jadrovú vojnu". "Teraz si stanovujú úlohy na zvýšenie tejto modernosti, inovácie, majú príslušný plán. My o tom tiež vieme. Vyvíjajú všetky svoje komponenty. My tiež," povedal Putin.

Putin pripomenul, že prípadné použitie jadrových zbraní je špecifikované v jadrovej doktríne Kremľa spolu s okolnosťami, za akých ich Rusko môže použiť.

Konečné rozhodnutie o ich možnom nasadení je v kompetencii ruského prezidenta, píše Reuters s tým, že Rusko a USA vlastnia viac než 90 percent jadrových zbraní vo svete.

V rozhovore pre ruské štátne médiá Putin ďalej uviedol, že Západ si na začiatku invázie na Ukrajinu myslel, že môže "skoncovať" s Ruskom, teraz však priznáva, že ruský finančný a ekonomický systém je stabilný a schopnosti ruských ozbrojených síl len rastú.

Podľa odhadov spravodajských služieb štátov NATO o ruskej obrannej výrobe sa zdá, že Rusko je na najlepšej ceste vyrobiť takmer trikrát viac delostreleckej munície ako USA a Európa, čo je kľúčová výhoda pred očakávanou ďalšou ruskou ofenzívou na Ukrajine koncom tohto roka. Taktiež prevádzkuje delostrelecké továrne "24 hodín denne, 7 dní v týždni" na striedavé 12-hodinové zmeny, uviedol podľa CNN predstaviteľ NATO.

Podľa predstaviteľov USA a kolektívneho Západu však zvýšená vojenské produkcia stále nestačí na uspokojenie potrieb Ruska a západní spravodajskí dôstojníci neočakávajú, že Rusko v krátkom čase dosiahne na bojisku výraznejšie úspechy.

Ruský líder v rozhovore ďalej uviedol, že Rusko by bolo ochotné rokovať o Ukrajine, ale len ak by to vychádzalo z reality.

"Sme pripravení na rokovania? Áno, sme pripravení, ale len na rokovania, ktoré nebudú založené na nejakých želaniach po použití psychotropných látok, ale na základe reality, ktorá sa vyvinula, ako sa v takýchto prípadoch hovorí, na mieste," povedal Putin.

Na otázku, či je možné dosiahnuť "spravodlivú dohodu" so Západom, odpovedal: "Nikomu neverím, ale potrebujeme záruky."

Zelenskyj už predtým odmietol návrhy, že je čas rokovať s Kremľom o mieri, a opakovane povedal, že sa nevzdá ukrajinského územia.

"Keď chcete s niekým viesť kompromis alebo dialóg, nemôžete to robiť s klamárom," povedal ukrajinský vodca v septembri pre CNN.

Vojna na Ukrajine spustila najvážnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962. Šéf Kremľa opakovane varoval, že Západ v prípade vyslania vojakov do boja na Ukrajinu riskuje jadrovú vojnu, pripomína Reuters.

Rusko do blízkosti svojich hraníc s Fínskom umiestni vojakov a zbraňové systémy, uviedol ďalej ruský prezident.

"Predtým sme tam vojakov nemali, teraz tam budú. Zbrojné systémy tam neboli, teraz tam budú," povedal Putin v rozhovore pre ruské médiá.

Vlaňajší vstup Fínska do NATO označil za bezvýznamný krok, ktorý nie je v súlade s jeho štátnymi záujmami. Vzťahy medzi Ruskom a Fínskom boli pred týmto krokom Helsínk podľa jeho slov ideálne.

Fínsko do aliancie oficiálne vstúpilo v apríli 2023, dĺžka ruskej hranice so Severoatlantickou alianciou sa tak viac než zdvojnásobila. Švédsko, ktoré je západným susedom Fínska, vstúpilo do NATO minulý týždeň.

Putin v rozhovore pre ruské médiá takisto vyjadril presvedčenie, že prítomnosť oficiálnych vojenských kontingentov zahraničných krajín na Ukrajine nezmení situáciu na bojisku. "Takisto nič nezmení ani dodávanie zbraní," dodal.

Ruský prezident tiež uviedol, že ruský trojúrovňový arzenál jadrových zbraní, ktoré je možné odpáliť z pevniny, mora i zo vzduchu, je oveľa vyspelejší než arzenál Spojených štátov.

Západ už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 obviňuje Moskvu z ľahkomyseľných vyjadrení o jadrových zbraniach, pripomína AFP. Moskva má takmer 6000 jadrových hlavíc, čo je najviac na svete.

Celý rozhovor ruského prezidenta so simultánnym prekladom do anglického jazyka:

 

Putin počas stredajšieho stretnutia v Kremli s víťazmi súťaže Lídri Ruska, ktorá je vládnou iniciatívou zameranou na výchovu novej generácie lídrov za jednu z ruských tajných zbraní, ktorá krajine pomohla zvíťaziť nad kolektívnym Západom, označil národnú jednotu.

V odpovedi na otázku vojaka zo Severného vojenského okruhu, ktorý sa zúčastnil na stretnutí, Putin uviedol: "Našou najdôležitejšou zbraňou je konsolidácia ruskej spoločnosti a postoj k vlasti, ktorý ste preukázali vy a tí, s ktorými slúžite."

"Je to naša najdôležitejšia, najsilnejšia zbraň. Tí ľudia, ktorí očakávali, že nás potlačia pomocou ekonomických sankcií, to nebrali do úvahy; aby ste to pochopili, musíte byť občanom Ruskej federácie, byť súčasťou našej kultúry," dodal ruský prezident.

 

Zdroj: info.sk / rt.com / cnn.com / InfoVojna