Ruský prezident Vladimir Putin sa stretol so šéfom súkromnej vojenskej spoločnosti PMC Wagner Jevgenijom Prigožinom niekoľko dní po tom, ako skupina ukončila vzburu v rámci dohody sprostredkovanej Bieloruskom, uviedol v pondelok tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov v rozhovore s novinármi potvrdil správu francúzskych novín Liberation, ktoré informovali, že ruský líder sa stretol so šéfom spoločnosti Wagner. "Prezident mal takéto stretnutie. Bolo naň pozvaných 35 ľudí - všetci velitelia jednotiek a vedenie spoločnosti vrátane samotného Prigožina," vysvetlil.

Podľa hovorcu sa stretnutie uskutočnilo v Kremli 29. júna a trvalo takmer tri hodiny.

Peskov dodal, že prezident predniesol "hodnotenie činnosti spoločnosti" počas konfliktu s Ukrajinou a hovoril o svojom hodnotení udalostí z 24. júna, teda zo dňa, keď jednotky PMC mali namierené vojsť do Moskvy.

"Putin si vypočul vysvetlenia veliteľov a ponúkol ďalšie možnosti zamestnania a bojového nasadenia," uviedol Peskov. Dodal, že velitelia wagnerovcov poskytli svoju správu o povstaní, pričom "zdôraznili, že sú vernými stúpencami a vojakmi hlavy štátu" a sú "pripravení bojovať za vlasť aj naďalej".

"Samotní velitelia prezentovali svoju verziu toho, čo sa stalo. Zdôraznili, že sú vernými stúpencami a vojakmi hlavy štátu a vrchného veliteľa a tiež že sú pripravení pokračovať v boji za svoju vlasť," povedal hovorca Kremľa.

Prigožin obvinil dňa 23. júna ruské ministerstvo obrany z uskutočnenia raketového útoku na vojenský tábor PMC Wagner. Žoldnieri následne obsadili niekoľko vojenských zariadení v juhoruskom meste Rostov na Done, pričom niektorí z nich pochodovali smerom na Moskvu.

Prigožin následne 24. júna oznámil, že vydal rozkaz na stiahnutie svojich bojovníkov, aby sa vyhol prelievaniu „ruskej krvi“. Šéf wagnerovcov neskôr uviedol, že išlo o protest a nie pokus o zvrhnutie vlády.

Dohodu s ním sprostredkoval bieloruský prezident Alexander Lukašenko, ktorý naznačil, že jednotky PMC Wagner by mohli byť použité na obranu Bieloruska.

Bieloruský líder neskôr opísal, ako Prigožina varoval, že v prípade potreby je v Moskve pripravená vojenská brigáda na obranu ruského hlavného mesta. Priznal tiež obavy, že nepokoje by sa mohli rozšíriť aj mimo Ruska a "my by sme boli ďalší na rade".

Prigožin v telefonáte s Lukašenkom oznámil, že podmienky prijme, ale požadoval bezpečnostné záruky pre seba a svojich bojovníkov. Vtedy sa Lukašenko spojil so šéfom FSB Alexandrom Bortnikovom a dohodol sa s ním, že Rusko na Wagnerove jednotky nezaútočí.

Lukašenko "sľúbil" Prigožinovi, že sa tak nestane, a ponúkol "záruku", že prijme wagnerovcov v Bielorusku a zaistí im bezpečnosť.

Lukašenko poznamenal, že sa musel "ponáhľať", pretože Rusko toho času už "vybudovalo obrannú líniu asi 200 km od Moskvy".

"Obával som sa, že ak by sa s nimi na tejto línii stretli bojovníci Wagnera, preliala by sa krv a bolo by po všetkom," dodal.

Nakoniec Lukašenko sprostredkoval priamy telefonát medzi šéfom ruskej FSB Bortnikovom šéfom PMC Wagner Prigožinom, ktorý nariadil svojim bojovníkom, aby sa stiahli a vrátili sa do svojich poľných táborov. Následne Lukašenko uviedol, že mal ďalší telefonát s Putinom, v ktorom ruský líder prisľúbil dodržať svoje sľuby, že Prigožin nebude trestne stíhaný za ozbrojenú vzburu.

Zdroj: rt.com / InfoVojna