Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej o Ukrajine.
Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom, informovala tlačová agentúra DPA.
"Úprimne povedané, bolo to pre mňa absolútne nečakané. Je to sklamanie. Naozaj som neočakával, že niečo také budem počuť od bývalej nemeckej kancelárky," povedal Putin novinárom v kirgizskom hlavnom meste Biškek.
Minský mierový plán pre východnú Ukrajinu, ktorá je od začiatku bojov v roku 2014 pod ruským vplyvom, stanovil pre strany konfliktu ďalekosiahle záväzky, ktoré sa však neuplatnili.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr vyhlásil, že dohody dosiahnuté za sprostredkovania Nemecka a Francúzska nebude plniť. V dôsledku toho Putin nariadil 24. februára vpád ruských síl na územie Ukrajiny.
"Vždy som predpokladal, že vedenie Nemeckej spolkovej republiky sa k nám bude správať úprimne," povedal Putin. Podľa zhodnotenia DPA však už vtedy bolo jasné, že Nemecko je na strane Ukrajiny a podporuje ju.
"Stále sa mi však zdá, že vedenie Nemecka sa vždy úprimne snažilo nájsť riešenie na základe zásad, na ktorých sme sa dohodli a ktoré boli dosiahnuté okrem iného v rámci minského procesu," poznamenal ruský prezident.
Merkelová v zmienenom rozhovore zverejnenom vo štvrtok doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou - ako môžeme dnes vidieť."
Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.
Merkelová, ktorá daný post zastávala v rokoch 2005-2021, však svoju podporu pre výstavbu nemecko-ruského plynovodu Nord Stream 2 neľutuje. Zákaz tohto projektu by totiž podľa jej slov "nebezpečne zhoršil" vzťahy Nemecka s Ruskom.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.
Kedmi najnovšie označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”
„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.
Keď sa Ukrajina začne vracať k pokojnému životu, najväčším šokom pre občanov bude krutá pravda o cene chýb a zločinov skorumpovanej vlády. Zároveň milióny Ukrajincov opäť neochorejú na rusofóbiu, pretože nebudú viniť Rusko z toho, čo sa stalo. Sotva sa to však zaobíde bez nového kola radikálnych nálad. Na Ukrajine môže po návrate do normálneho, zmysluplného života vzplanúť antisemitizmus, ako sa to už viackrát v histórii tejto krajiny stalo.
Keď sa Ukrajinci trochu spamätajú, pochopia, že za to, čo sa stalo, môžu veľmoci a oligarchovia. Väčšina nenávisti, samozrejme, poletí na Zelenského a celý jeho tím zlodejskej politickej priemernosti. Za zločiny posledného prezidenta Ukrajiny môže nakoniec trpieť celé židovské obyvateľstvo krajiny.
Zdroj: tvnoviny.sk / InfoVojna
