Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu označil ruského prezidenta Vladimira Putina za nebezpečnejšieho, než bol nemecký nacistický vodca Adolf Hitler či sovietsky líder Josif Vissarionovič Stalin. Napísal to v článku, ktorý vyšiel v britskom denníku The Daily Telegraph.
Morawiecki vysvetlil, že Putin má oproti Hitlerovi a Stalinovi k dispozícii ničivejšie zbrane a tiež sociálne siete, prostredníctvom ktorých "nakazil internet miliónmi dezinformácií". Podľa šéfa poľského kabinetu je preto "jedinou šancou pre Rusko a civilizovaný svet deputinizácia – podobne ako kedysi v Nemecku denacifikácia".
"Putinova ideológia 'ruského sveta' je dnešným ekvivalentom komunizmu a nacizmu v 20. storočí," napísal Morawiecki. Táto ideológia podľa poľského premiéra vedie k tomu, že Rusko si pre seba vymýšľa osobitné práva, a tým predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu. Morawiecki je preto presvedčený, že túto ideológiu je potrebné "úplne vykoreniť".
"Ak Európa Putina nezastaví, pošle svoje vojská ďalej do Európy," varoval Morawiecki.
Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára, o stále prebiehajúcej "špeciálnej vojenskej operácii" hovorí ako o zameranej na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali 77 rokov technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: cas.sk / InfoVojna
