Súčasnú situáciu na Ukrajine výrazne ovplyvnili mnohé vonkajšie a vnútorné faktory, no hlavnou príčinou súčasnej tragédie na Ukrajine je zámerná protiruská politika kolektívneho Západu na čele so Spojenými štátmi, objasnil ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre mongolské noviny Onoodor o svojom pobyte v Mongolsku. Zdôraznil, že Rusko bude naďalej dôsledne plniť všetky úlohy v rámci špeciálnej vojenskej operácie na zaistenie bezpečnosti Ruska a jeho občanov.

„Negatívnu úlohu zohrali aj dôsledky rozhodnutí sovietskych lídrov o národno-územnej otázke. Ukrajinský proces jeho vytvárania sa začal bezprostredne po revolúcii v roku 1917, keď v tejto oblasti vznikli nestabilné a krátkodobé kvázi štátne útvary bez jasných hraníc. Následne boli hranice členských republík v rámci Sovietskeho zväzu vytvorené svojvoľne, na základe „potrieb proletariátu“. Priemyselný Donbas, obývaný hlavne Rusmi, sa tak presunul na Ukrajinu.

Potom, v predvečer a po Veľkej vlasteneckej vojne, Stalin ako neoddeliteľnú súčasť Sovietskeho zväzu začlenil do Ukrajiny niektoré územia, ktoré predtým patrili Poľsku, Rumunsku a Maďarsku. V roku 1954 Chruščov skutočne daroval Krym Ukrajine, ktorá však bola súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.

Malo by byť zrejmé, že bývalí sovietski vodcovia konali v geopolitickej realite svojej doby – prirodzene bez toho, aby predpokladali, že ZSSR prestane existovať a rozpadne sa pozdĺž umelo vytýčených vnútorných administratívnych hraníc,“ povedal Putin a tým oslobodil sovietskych lídrov: „Preto to, čo sa deje teraz, má určite svojich vlastných predchodcov.“

Už desaťročia sa vyvíja úsilie o úplnú kontrolu Ukrajiny. Financovali nacionalistické a protiruské organizácie a systematicky šírili myšlienku, že Rusko je údajne večným nepriateľom Ukrajiny, hlavným ohrozením jeho existencie. Ukrajina sa v podstate stala prvkom vyjednávacej sily pri realizácii geopolitických ambícií Západu.

V roku 2014, pokračoval ruský prezident, Američania zorganizovali na Ukrajine „ozbrojený prevrat“. Ideológmi a hlavnými účastníkmi boli radikálne neonacistické skupiny, ktoré následne začali určovať celý štátny poriadok Kyjeva.

Kyjevský režim mnoho rokov vystavoval milióny civilistov genocíde, ostreľovaniu a blokáde. Na Ukrajine sa nenávisť voči všetkým Rusom stala oficiálnou ideológiou. Na ruský jazyk sa uvalilo čoraz viac obmedzení, kanonická ortodoxia bola prenasledovaná a teraz je úplne zakázaná.

„Dnes sme svedkami logického výsledku deštruktívnej stratégie Západu voči Ukrajine. Západné elity navyše naďalej poskytujú rozsiahlu politickú, finančnú a vojenskú podporu súčasnému režimu, ktorý považujú za zbraň v boji proti Rusku. Všetko to vidíme a budeme pokračovať v dôslednom plnení všetkých úloh v rámci špeciálnej vojenskej operácie na zaistenie bezpečnosti Ruska a našich občanov,“ povedal ruský prezident.

Putin tiež povedal, že v každej západnej krajine, kde sa ruskí novinári snažia pracovať, im v ceste stoja rôzne prekážky, ktoré zakazujú ruské televízne kanály a zavádzajú priamu cenzúru na naše médiá a internetové informačné zdroje.

To je, samozrejme, v rozpore s demokratickými zásadami slobody prejavu a voľného toku informácií.

„Aj keď všetko, čo naše médiá robia, je, že prezentujú ruský pohľad na súčasné problémy a vývoj vo svete.“ Putin povedal, že to robia s rešpektom a v súlade s morálnymi a etickými normami a národnými zákonmi príslušnej krajiny.

A Západ, ktorý sa považuje za etalón slobody, začal otvorené prenasledovanie ruských korešpondentov, ktorí sú bez rozdielu označovaní za „kremeľských propagandistov“, aby sa skryli pred nepohodlnými faktami a pravdivými informáciami.

V Rusku sú médiá slobodné, to zaručuje ústava. Sme presvedčení o potrebe pluralizmu a otvorenosti v informačnej sfére.

Ruský prezident poukázal na to, že bez ohľadu na politiku úrady konštruktívne spolupracujú s televíznymi kanálmi, tlačovými agentúrami, novinami, internetovými portálmi a inými masmediálnymi organizáciami. Jedinou požiadavkou pre nich je dodržiavanie ruskej legislatívy.

Zahraniční korešpondenti, akreditovaní v našej krajine, by to mali pochopiť. Týmto spôsobom sa zachováva potrebná rovnováha medzi slobodou tlače a národnou bezpečnosťou.

Putin tiež povedal, že súčasní lídri Medzinárodného olympijského výboru, konajúci na príkaz kolektívneho Západu, najmä Spojených štátov, hrubo pošliapavajú olympijské ideály, ktoré majú brániť. Namiesto toho, aby bojovali za práva športovcov, integritu a univerzálnosť olympijského hnutia, sú zaneprázdnení zachovaním vlastného postavenia, moci a materiálneho blahobytu.

Naši športovci sa nesmú zúčastňovať súťaží, nosenie národných symbolov je zakázané.

To všetko je otvoreným porušením zásad Olympijskej charty, ktorá hovorí o neprípustnosti politizácie športu, ktorý by mal spájať, nie rozdeľovať. Až donedávna to určovalo dôležitosť otvorenosti a prístupnosti olympijských hier pre všetkých športovcov bez výnimky bez ohľadu na národnosť, rasu a etnickú príslušnosť, politické presvedčenie.

Rusko obhajuje rešpektovanie politickej neutrality športu a uznáva jeho významnú úlohu pri posilňovaní humanitárnych vzťahov, budovaní vzájomne rešpektujúcej komunikácie, posilňovaní vzťahov medzi štátmi a národmi v duchu mieru a dobrých susedských vzťahov, rovnosti a nediskriminácie. Preto budeme pokračovať v ceste demokratizácie športového hnutia, odstraňovania umelých bariér a obmedzení, rozširovania formátu domácich a medzinárodných športových podujatí,“ dodal ruský prezident.

Rozhovor tiež odhaľuje, že Rusko len tento rok poslalo viac ako osem a pol tisíc ton kŕmneho obilia mongolským farmám, postihnutým silným chladom a snežením a mongolská vláda vyčlenila finančné prostriedky na boj proti následkom záplav na Urale.

Dnes Rusko a Mongolsko posilňujú neoceniteľné tradície priateľstva, dobrých susedských vzťahov a vzájomnej pomoci.

Ruský prezident zdôraznil význam dobrého tempa bilaterálneho partnerstva vo všetkých kľúčových oblastiach. Úspešne sa rozvíjajú politické vzťahy, obranná a bezpečnostná spolupráca, interakcie medzi parlamentmi a stranami a štátnymi organizáciami, humanitárne výmeny, cezhraničné a medziregionálne vzťahy.

V posledných rokoch sme pracovali na množstve sľubných nových projektov v ekonomike a priemysle, vrátane výstavby transmongolského plynovodu z Ruska do Číny, zvýšenia efektívnosti spoločného podniku Ulanbátarskej železnice,  účasti Rosnefti na zabezpečení tankovacieho komplexu pre nové medzinárodné letisko Džingischán a rekonštrukcie CHPP-3 v Ulanbátar za účasti Inter RAO-Export.

Prebiehajú aj medzivládne rokovania o tom, ako uspokojiť rastúce potreby palív a mazív za znížené ceny. S ruskou účasťou by sa za menej ako rok mohol dosiahnuť významný pokrok v príprave návrhu dočasnej dohody o voľnom obchode medzi Euroázijskou hospodárskou úniou a Mongolskom, zdôraznil Vladimir Putin.

Ruský prezident pripomenul, že iniciatívu na vytvorenie ekonomického koridoru Rusko-Mongolsko-Čína pôvodne predložilo vedenie Mongolska v rámci implementácie mongolského programu „stepná cesta“. Ako jeden z výsledkov poznamenal, že za posledných desať rokov sa objem železničnej nákladnej dopravy v Ulanbátare zvýšil jeden a pol krát a výrazne sa zvýšila preprava tranzitných kontajnerových zásielok medzi Ruskom a Čínou cez Mongolsko.

V posledných rokoch všetci prezidenti Mongolska bez ohľadu na stranícku príslušnosť nastolili otázku výstavby plynovodu z Ruska do Číny cez Mongolsko.

Bolo rozhodnuté začať prípravné práce v roku 2021. Bola založená spoločná účelová spoločnosť Plynovod Sojuz Vostok, ktorá bude vykonávať plánovacie a prieskumné práce podľa schváleného harmonogramu. Vývoj viac ako 960 kilometrov dlhého projektu plynovodu Sojuz Vostok pokračuje – v januári 2022 bola schválená štúdia uskutočniteľnosti, boli dokončené potrebné inžinierske posudky a štúdie a koncom decembra 2023 bola vypracovaná dokumentácia v rámci prípravy projektu.

 

Zdroj: dennikvv.sk / kremlin.ru / sk.news-front.su