Tak sme sa dozvedeli, že na rozdiel od prvého núdzového stavu, ktorý bol striktne obmedzený na časť zdravotníctva, bude tento druhý významne rozšírený o zatiaľ bližšie nešpecifikované ustanovenia. Zdanlivo nenápadná veta, ktorá však môže získať desivý obsah už čoskoro.
Vláde zákon skutočne dáva rozsiahle možnosti a nutnosť zdôvodňovať ich je pomerne vágna. V súvislosti s ostatným paranoidným statusom premiéra, v ktorom nám oznámil, že sme svedkami - a poniektorí aj spolupáchateľmi - “strategicky prekalkulovaného útoku” (sic!) na jeho vládu dávam do pozornosti odlišnosť formulácií a štruktúry textu; teraz akoby ho ani neformuloval samotný premiér, javí sa byť skôr autorom námetu.
Ako Denník N správne uvádza, tentoraz nejde o nejakú náhly úlet v dôsledku výtrysku emócií, ale o zásadne odlišný, premyslený text.
Preto dávam do pozornosti nasledovné:
Podľa článku 5, odstavec 3, písmeno i ústavného Zákona 227/2002, ktorý určuje podmienky, za ktorých možno prikročiť k vyhláseniu núdzového stavu totiž okrem iného možno “obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti.”
Inak povedané, jediným rozhodnutím vlády môže dôjsť od 1. októbra k zákonom umožnenému zavedeniu totálnej cenzúry neobmedzenej dokonca ani hranicami štátu. Pokiaľ nebude do okamihu vyhlásenia výslovne vylúčené, že rozsah opatrení núdzového stavu sa nijako nebude týkať slobody prejavu, nemožno jednoducho vôbec vylúčiť, že sa nám vláda pokúsi zatvoriť ústa a tým statusom si na to pripravuje alibi.
Ideálnym stavom bude, keď vláda k uplatneniu cenzúry nepristúpi a Matovič bude označovať každého, kto na toto riziko poukázal za paranoika a šíriteľa poplašných správ a zdanlivo tým potvrdí neopodstatnenosť takto artikulovaných obáv.
Stále lepšie, ako keby sme sa prebudili do dňa, v ktorom bude kritika vlády trestná a kritické názory bude možné zmazať, či vypnúť. Radšej sa nechám označiť za alarmistu, či spiklenca, alebo nepriateľa úspešného Matovičovho predsedníctva vlády, akoby som sa mal dožiť prvého zavedenia cenzúry v moderných dejinách Slovenska. Pretože premiér s historicky najrýchlejším prepadom popularity a najrýchlejším nástupom paranoje nám včera oznámil, že štát de facto čelí organizovanému spiknutiu. Nuž a logika veci káže, že čosi také je potrebné okamžite eliminovať. Covidová kríza na to poskytuje dokonalú, neopakovateľnú príležitosť.
Iste, oligarchovia si kupujú médiá a niektorí sa viac a iní menej úspešne pokúšajú ich zneužívať. A áno, opozícia je besná a túži po návrate k moci. A áno, niektoré kampane javia známky organizovanosti. Nič z toho však nevylučuje, že si za závratný prepad popularity a nebývalú vlnu hejtu premiér môže iba sám vďaka svojmu neopakovateľnému “šarmu” a zručnosti pri fotení ponožiek a fantáziám o sexe so zvieratami prednesenými na pôde parlamentu.
Vytváranie dojmu, že kritika Matoviča rovná sa túžbe po návrate Fica je podlý trik a ten status je desivým varovaním, že si to s nami čoskoro bude môcť vybaviť krytý núdzovým stavom.
Dostal na hranie celú krajinu a nevyzerá to, že by si chcel vymeniť kreslo s príčetnejším kolegom. Štát nemôže prepísať na Pavlínku, takže má regulérny problém - a 1 októbra získa neopakovateľnú šancu nám zavrieť huby. Snáď má okolo seba kritickú masu ľudí, ktorí mu dokážu citlivo vysvetliť, že nečelí spiknutiu a jeho najväčším nepriateľom je Igor Matovič.
Lebo inak sme v poriadnej riti. Rátam dni do momentu, kedy aj tento premiér objaví za všetkými útrapami istého Sorosa z 5 Avenue. Ficovi to trvalo viac, ako desať rokov.
Zdroj: Facebook Radovan Bránik / InfoVojna
