Ako je známe, Ústavný súd v Rumunsku vydal nález, ktorým boli anulované prezidentské voľby z decembra minulého roku. Avšak sudca súdu v Ploješti vyhovel žalobe podanej fyzickou osobou a rozhodol o okamžitom pozastavení a zrušení nálezu Ústavného súdu z decembra 2024, ktoré zneplatnilo minuloročné prezidentské voľby.
K rozhodnutiu sa už vyjadril i Ústredný volebný úrad tak, že pokračuje v príprave volieb na základe pokynov vlády. Rôzni sudcovia a experti hovoria, že nemožno zrušiť rozhodnutie Ústavného súdu a sudca musí byť disciplinárne stíhaný.
Bývalý predseda rumunského Ústavného súdu Augustín Zegrean ale tvrdí, že po rozhodnutí odvolacieho súdu v Ploješti nemožno zorganizovať prezidentské voľby. "Toto rozhodnutie existuje" a upresnil, že súd v Ploješti nesporne rozhodol o zrušení rozhodnutia ÚS, ako aj o pozastavení jeho aplikácie, čo je síce nemožné, ale rozhodnutie zjavne existuje. Kým niekto nezruší rozsudok sudcu v Ploješti, nemôžu byť súčasné voľby organizované, uzatvára.
Zegrean má pravdu. Aj keď je právnym absurdistanom zrušiť rozhodnutie Ústavného súdu, faktom ale je, že také rozhodnutie existuje a musia sa s ním vysporiadať. Zrejme takých anomálii je v rumunskej justícií viac, keď si to rumunsky sudca dovolil. Rumunsko však v tomto prípade nie je výnimkou a sme svedkami rozkladu právneho poriadku v celom priestore Európskej Únie.
Podobná právna anarchia nastala aj pri posledných dvoch prezidentských voľbách na Slovensku, keď bola inaugurovaná Čaputová bez toho, aby bol ukončený volebný proces rozhodnutím Ústavného súdu o podanej volebnej sťažnosti a keď bol Pellegrini vymenovaný za prezidenta hoci z postu predsedu Národnej Rady nemohol kandidovať. Táto neústavnosť nabalila ďalšie nezákonnosti keď, bol antidatovaný podpis jeho rezignácie na post predsedu parlamentu, aby ešte ako predseda (hoci už ním nebol, lebo bol už prezidentom) mohol poveriť vedením národnej rady podpredsedu Žigu.
Toto je bez najmenších pochybnosti vizitka, nie len na úrovni členských štátov EÚ.
Aj v rozhodovacom procese medzinárodných súdov dochádza k právnej destabilizácii a rozkladu a sprítomňujú sa čisto politické, neprávne verdikty. Luxemburský súd EÚ prekvapujúco pre všetkých, doslova šokujúco a nesporne svojvoľne rozhodol proti Maďarsku v otázke migrácie, keď mu udelil pokuty za neprijatie migrantov, hoci migračná otázka je vo výlučnej kompetencii členských štátov a nemal preto na to právomoc.
Medzinárodný trestný tribunál (ICC) v Haagu zasa vydal zatykač na Putina a Netanyahua, hoci na to nemá právomoc, lebo ani Rusko ani Izrael nie sú signatármi zmluvy o kreácii tohto súdu. Pre zjednodušenie, je to asi taký nezmysel ako keby starosta v Štrbe vydal medzinárodný zatykač na vedúceho kotolne v Šuňave za slabé vykurovanie základnej školy v Lučivnej.
Na Slovensku si môžeme spomenúť na úplnú právnu džamahíriju v podobe zrušenia amnestie. Všetci, čo vtedy za to hlasovali v parlamente, by mali byť diskvalifikovaný minimálne s doživotným zákazom kandidovať vo všetkých voľbách. Rovnako bol obídený nález Ústavného súdu, ktorý zrušil Špeciálny súd, lebo dvojica Kaliňák, Fico ho napriek tomu legislatívne vytvorili a presadili znova pod novým názvom - Špecializovaný trestný súd.
Rozklad zjavne umocňovali generálni prokurátori Trnka a Čižnár, keď ostentatívne nerešpektovali rozhodnutia Najvyššieho súdu a išli demonštratívne, nezákonnou cestou. Nedávno sme tu mali nález Ústavného súdu, že sudca Kliment (rodným priezviskom Koza) je v konkrétnej kauze zaujatý a on napriek tomu veselo pojednával ďalej. Takto sme sa dostali do štádia, že keď prokurátor nerešpektoval rozhodnutie súdu, tak potom ani vyšetrovateľ nerešpektoval rozhodnutie prokurátora, pracovník nižšieho daňového úradu ignoruje pre neho právne záväzné rozhodnutie nadriadeného daňového úradu a to isté je i na úrovni ostatných administratívnych orgánov. Toto sú rakovinové metastázy v právnom systéme, ktoré vyhovujú iba oligarchom a skorumpovaným politikom, ktorí si spravodlivosť následne vedia kúpiť, na rozdiel od bežného občana, ktorý nemá šancu sa dovolať spravodlivosti a jednoducho kolabuje.
Aj ja osobne v kauze stíhania za slobodu prejavu (výrok o Putinovi) som konfrontovaný s takým právnym diletantizmom, resp. vypuklou politickou servilitou prokurátora Nociara v prípade vydania verdiktu Medzinárodného trestného súdu OSN v Haagu v môj prospech a on sa tvári, že neexistuje. Dal som na súde do spisu a prokurátor si ho počas pojednávaní prichádza odo mňa, ako od obžalovaného, vypýtať. Ako bol pripravený na pojednávanie (poberá plat okolo 8000 EUR mesačne z našich daní), keď ho dovtedy nemal? Ako sa vôbec mohol zúčastniť pojednávania, zvlášť keď pred začatím súdneho konania som oboznámil súd, že tu takýto rozsudok je, a aby sa nenavyšovali náklady konania na úkor štátu, tak bol prokurátor vyzvaný, aby vzal obžalobu späť.
Toto je výsledok "deharabinizovanej" justície.
Na tieto problémy konzistentne upozorňujem už minimálne 20 rokov, hoci laická verejnosť tomu príliš nerozumela a nerozumie. Keď som ako minister spravodlivosti všetky tieto zhubné procesy eliminoval v zárodku, bol som terčom útokov liberálnych politikov, presstitútov a mimovládneho sektora. Teraz žneme plody, ktorým i pripečení politici umožnili vyrásť za posledných 15 rokov, len preto aby nedajbože nejaký presstitút o nich niečo nenapísal, alebo aby mu nejaká mimovládka nezorganizovala pred ministerstvom protest.
Žiaľ, tento právny chaos v priestore EÚ aj na Slovensku môže v krátkom čase vyvolať nekontrolovateľné vlny fyzického násilia.
JUDr. Štefan Harabin
Zdroj: Facebook Štefan Harabin / InfoVojna
