JUDr. Adriana Krajníková vykonala právnu analýzu pod názvom: Žiadosť o zdržanie sa protiprávneho konania a výzva o zastavenie vydávania a výkonu nulitných právnych aktov, ktorú dňa 25.9.2020 adresovala predsedovi vlády Slovenskej republiky Igorovi Matovičovi.

Predmet predkladanej veci sa týka Opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia, vydávaných na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky, č. 111, zo dňa 11.3.2020, podľa § 5 ods. 4 písm. h) Zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a podľa § 12 ods. 2 a/alebo § 48 ods. 4 cit. zákona, § 46 a 47 Zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, niektoré podľa § 7, 20 a 25 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva trpia viacerými ťažkými procesno-právnymi vadami, pre ktorý dôvod sú nulitné, ničotné, sú paaktami. Pre účely tohto podania je ako primárne podstatná vada nedostatku právneho základu Opatrení a nedostatku právomoci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky konať.

O d ô v o d n e n i e :

Z predmetného uznesenia, označeného ako: UZNESENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY č. 111 z 11. marca 2020 k návrhu na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia Covid-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky vyplýva, že ide o právnu vec ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, § 48 ods. 2 písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu uznesenia, ktorého predmet sa týka otázky civilnej ochrany, ktoré uznesenie v bode C. ukladá tam určeným subjektom, ktorými sú členovia vlády a predsedovia ostatných ústredných orgánov štátnej správy, úlohy v bode C.1. a to prijímanie opatrení civilnej ochrany a vykonávanie opatrení na riešenie krízovej situácie. Otázka právnej veci ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, § 48 ods. 2 písm. a) cit. zákona, ako veci po vyhlásení mimoriadnej situácie, je samostatne upravená v Zákone č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva, vrátane jeho hmotnoprávnych ustanovení o opatreniach na tomto úseku ochrany.

Z predmetných Opatrení, označených ako:

Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia vyplýva, že ide o právnu vec ohrozenia verejného zdravia (I. stupňa), § 48 ods. 1 písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z. Táto povaha právnej veci vyplýva aj z obsahu Opatrení, ktorých predmet veci sa týka hmotnoprávnych ustanovení § 48 ods. 4 cit. zákona. Otázka právnej veci ohrozenia verejného zdravia, § 48 ods. 1 písm. a) je upravená v Zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, vrátane citovaných hmotnoprávnych ustanovení o opatreniach na tomto úseku ochrany.

V zmysle Zák. č. 355/2007 Z.z. je teda stav ohrozenia rozdelený na stav ohrozenia: verejného zdravia § 48 ods. 1 a verejného zdravia II. stupňa § 48 ods. 2. Hmotnoprávne ustanovenie vo veci §-u 48 ods. 1 Zák. č. 355/2007 Z.z. je § 48 ods. 4 cit. zákona, a hmotnoprávne ustanovenie vo veci §-u 48 ods. 2 cit. zákona je § 6 ods. 1 Zák. č. 42/1944 Z.z.

Predmet úpravy Uznesenia vlády je tak stav ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, t.j. právna vec §-u 48 ods. 2, písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z, ohľadne ktorej sa po vyhlásení mimoriadnej situácie vykonávajú opatrenia podľa osobitného predpisu, ktorým je Zák. č. 42/1994 Z.z., ktorý priamo odkazuje na ustanovenia § 6 až 9 Zák. č. 42/1994 Z.z., kde sú dané príslušné opatrenia na úseku civilnej ochrany, a predmet úpravy vydávaných Opatrení je stav ohrozenia verejného zdravia, právna vec §-u 48 ods. 1, písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z., ktorej opatrenia podľa § 48 ods. 4 sa de iure nevydávajú na úseku civilnej ochrany (sú miernejšieho charakteru, než sú opatrenia § 6 na úseku zvýšeného ohrozenia – civilnej ochrany).

Dikciou § 48 ods. 2 písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z. je priamo dané, že ohrozenie verejného zdravia II. stupňa nastáva, ak je potrebné prijať opatrenia podľa osobitného predpisu, ktoré ustanovenie priamo odkazuje do ust. § 6 až 9 Zák. č. 42/1994 Z.z. To znamená, že za mimoriadnej situácie, ktorá je vyhlásená Uznesením vlády, zákon ani len nedovoľuje prijímať opatrenia podľa hmotnoprávnych ustanovení § 48 ods. 4 Zákona č. 355/2007 Z.z., t.j. opatrenia pri ohrození verejného zdravia, ale prikazuje prijímať opatrenia podľa hmotnoprávnych ustanovení § 6 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z., t.j. opatrenia civilnej ochrany. Je tak zrejmé, že už legislatívna úprava nedáva možnosť vydávať na úseku civilnej ochrany opatrenia hmotnoprávne náležiace do § 48 ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z.z., ako to činí Úrad verejného zdravotníctva.

Slovenská republika sa podľa Uznesenia vlády Slovenskej republiky, č. 111, zo dňa 11.3.2020 nenachádza teda v stave ohrozenia verejného zdravia § 48 ods. 1 Zák. č. 355/2007 Z.z., ako sú v rozpore s uznesením vydávané Opatrenia podľa § 48 ods. 4 cit. zákona, ale nachádza sa v stave ohrozenia verejného zdravia II. stupňa – aké nie sú vydávané žiadne opatrenia, u ktorých stavov ohrozenia verejného zdravia ide o dve odlišné skutkové a právne podstaty veci.

Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, opierajúce sa o Uznesenie vlády vo veci ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, ale v skutočnosti vydávané v rozpore s týmto uznesením, trpia nedostatkom právneho základu, keďže nie sú na podklade toho titulu, na ktorý sa odvolávajú. Opatrenia sú preto n u l i t n é, ničotné, sú paaktami.

Namietaným postupom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa zároveň neplní Uznesenie vlády, pričom Úrad verejného zdravotníctva ho pre nedostatok právomoci na úseku ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, t.j. mimoriadnej situácie, § 3 ods. 1, ods. 2, Zák. č. 42/1994 Z.z., teda pre nedostatok právomoci na úseku civilnej ochrany, plniť ani nemôže. Úrad verejného zdravotníctva nemá de iure zverenú žiadnu rozhodovaciu – nariaďovaciu právomoc podľa Zák. č. 42/1994 Z.z., čomu korešponduje aj Uznesenie vlády, ktoré mu z uvedeného dôvodu neuložilo a nemohlo uložiť žiadnu nariaďovaciu úlohu na tomto úseku ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, t.j. civilnej ochrany. Tento úrad nemá žiadne právomoci ani na úseku núdzového stavu, kde s poukazom na § 3b ods. 4 druhá veta Zák. č. 42/1994 Z.z., po vyhlásení núdzového stavu sa mimoriadna situácia – už v ktorej nemal právomoci, „premosťuje“ do núdzového stavu, kde s poukazom na Čl. 6 ods. 2 písm. f) Ústavného zák. č. 227/2002 Z.z. je kompetentná obmedzovať práva a slobody, a prijímať opatrenia na zmiernenie a odstraňovanie škôd iba vláda. V ustanovení § 48 ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z.z. (ako je vydané Uznesenie vlády), je s poukazom na § 6 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Zz. zodpovedané všetko.

Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia, § 48 ods. 1 písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z., vydávané v čase po vyhlásení mimoriadnej situácie a vyhlásení núdzového stavu sú nulitné aj pre nedostatok právomoci Úradu verejného zdravotníctva vôbec čo vydávať za týchto právnych stavov Opatrenia, navyše podľa citovaného zákona, ktorý tu nie je právne relevantný.

Z uvedeného vyplýva, že do dnešného dňa sa neplní Uznesenie vlády Slovenskej republiky, č. 111, zo dňa 11.3.2020, kde nie je vydané ani jedno opatrenie pri ohrození verejného zdravia II. stupňa, pričom celá slovenská spoločnosť je „zahltená“ nulitnými správnymi aktmi, pod ktorými trpí šikanou svojvoľných Opatrení Úradu verejného zdravotníctva, ktorými obmedzuje jej základné práva a slobody, ktorá absurdita dospela do tých rozmerov, že obmedzované sú aj povinnosti (žiakom je bránená povinná školská dochádzka „bez rúška“).

Uznesenie ÚS SR, zo dňa 18.5.2016, sp. zn. I. ÚS 323/2016, Rozsudok NS SR, zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 8Sžr 52/2016: „Nulita je dôsledok takých závažných vád, ktoré spôsobujú, že o akte už vôbec nie je možné hovoriť, a to v dôsledku nedostatku právneho základu, nedostatku právomoci, najťažších vád príslušnosti, absolútneho nedostatku formy, absolútneho omylu v osobe adresáta, neexistencie skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, požiadavky nedovoleného (trestného) plnenia, požiadavky plnenia fakticky nemožného, neurčitosti a nezmyselnosti, neexistencie vôle a podobne“.

Všetky Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, § 48 ods. 1 Zák. č. 355/2007 Z.z., vzhľadom k ich rozporu s Uznesením vlády vo veci § 48 ods. 2 cit. zákona, na ktoré uznesenie sa odvolávajú, a súčasne s poukazom na absenciu právomoci Úradu verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia na úseku ochrany verejného zdravia II. stupňa, t.j. mimoriadnej situácie a úseku civilnej ochrany, ako aj núdzového stavu, trpia tak nedostatkom právneho základu a právomoci správneho orgánu.

Predmetné Opatrenia trpia aj ostatnými ťažkými vadami v zmysle citovanej judikatúry, avšak vzhľadom k závažnosti už týchto primárnych ničotností, ďalšie netreba osobitne rozvádzať.

Opatrenia už sám o sebe, odhliadnuc od nulity pre vyššie uvedené dôvody nedostatku právneho základu a právomoci. Toto opatrenie, ukladajúce navyše nehumánnu povinnosť zákazu riadne dýchať, z ktorej povinnosti sa odňala výnimka, aj cit.: „osôb s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a osôb s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by nosenie rúška mohlo viesť k zhoršeniu stavu“, teda ukladajúce povinnosť s uzrozumením nariaďovateľa o následku zhoršenia zdravia, teda s jeho uzrozumením (!) o následku aj smrti (!) adresáta, zakladá legitímnu otázku mentálnej a odbornej spôsobilosti autora na legislatívnu činnosť. Toto opatrenie osobitne trpí rozporom s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým nariadením došlo tiež ku konfliktu s § 326 ods. 1, ods. 4 písm. c) Tr. zák., zneužitie právomoci verejného činiteľa.

Zhrnúc:


1. Vo veci Uznesenia vlády o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa, § 48 ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z.z je de iure nemožné vydávať opatrenia pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 cit. zákona, nakoľko ust. § 48 ods. 2 expressis verbis odkazuje na opatrenia podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 42/19944 Z.z., čo korešponduje s Uznesením vlády, ktoré v bode C.1 zreteľne ukladá prijímať opatrenia na úseku civilnej ochrany.

2. Úrad verejného zdravotníctva nemá s poukazom na § 21 Zák. č. 575/2001 Z.z., bod C. Uznesenia vlády, keďže nie je ústredným orgánom štátnej správy, a ani s poukazom na § 7 Zák. č. 42/1944 Z.z., ktoré nie je zmocňovacím ustanovením na nariaďovanie opatrení, právomoc konať vo veci bodu C.1. uznesenia, a nariaďovať opatrenia vo veci § 48 ods. 2 písm. a) Zák. č. 355/2007 Z.z. (čo však ani nekoná, a nariaďuje vo veci § 48 ods. 1 písm. a)) a súčasne, pre vydávanie opatrení vo veci § 48 ods. 1 cit. zákona, podľa § 48 ods. 4, nie je dňom a titulom vyhlásenia Uznesenia daný žiaden právny základ. Úrad verejného zdravotníctva je vo veci vydávania opatrení na úseku civilnej ochrany a núdzového stavu tpv. „nikto“.

3. Úrad verejného zdravotníctva nemá ani s poukazom na § 3 Zák. č. 387/2002 Z.z., v bode C.1. uznesenia právomoc vykonávať opatrenia na riešenie krízovej situácie, nakoľko nie je v uznesení určeným subjektom, a súčasne nie je ani krízovým orgánom, zároveň vykonávanie opatrenia nie je vydávanie opatrenia.

4. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva sú v hrubom rozpore s Uznesením vlády SR, a hlavný hygienik hrubo prekročil a prekračuje svoje právomoci pri rozhodovaní – nariaďovaní opatrení v právnej veci, v ktorej nemá uznesením, ani zákonom zverenú právomoc

5. Opatrenia vo veci Uznesenia vlády § 48 ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z.z., v názvoch označené ako vec § 48 ods. 1 cit. zákona, nariaďované podľa § 48 ods. 4 cit. zákona, opierajúc sa o citované uznesenie a § 7 Zák. č. 42/1994 Z.z. (ťažká právna zmätočnosť), hrubo fabulujú svoju legitimitu a legalitu, čím hrubo zavádzajú povinné a všetky tretie osoby, vrátane subjektov výkonu nariadení.

Do osobitnej pozornosti dávam Čl. 15 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, kde každý má právo na život, a Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kde nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, od ktorého záväzku nemožno s poukazom na Čl. 15 ods. 1, 2 odstúpiť, a to ani v prípade vojny alebo akéhokoľvek iného verejného ohrozenia štátnej existencie.

Do rovnakej pozornosti dávam Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a Čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky, kde ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.

Na základe vyššie uvedeného, a s poukazom na Čl. 108 Ústavy SR, § 1 ods. 1 Zák. č. 575/2001 Z.z.,

ž i a d a m

príslušné subjekty výkonnej moci Slovenskej republiky, aby sa voči mojej osobe, ako fyzickej tak aj podnikateľa, zdržali protiprávneho konania o nanucovanie mi povinností, príkazov a zákazov titulom predmetných (ale aj hocijakých iných) paaktov, t.č. nariaďovaných Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, a zdržali sa obmedzovania ma v mojom osobnom a pracovnom živote, kde do osobitnej pozornosti dávam zdržanie sa nútenia ma k zákazu vychádzania a pohybovania sa na uzavretých alebo otvorených miestach, verejných alebo iných, bez prekrytia dýchacích ciest a obdobných nehumánnych obmedzení, navyše pod hrozbou pokuty alebo odopretia mi základných práv, vrátane zabránenia mi výkonu advokácie „bezrúška“ na ktoromkoľvek verejnom, úradnom alebo inom mieste, a tým zabránenia prístupu mojich klientov k spravodlivosti. V opačnom prípade sa budem brániť relevantnou právnou cestou voči každému, kto sa moje práva pokúsi narušiť, alebo ich naruší. S poukazom na ničotnosť namietaných aktov, ako ich najvyššej a absolútnej neexistencie vôbec, je zodpovednosť daná na každom subjekte ich uvádzania do právneho poriadku, ich nanucovania a vymáhania,zároveň

v y z ý v a m

predsedu vlády Slovenskej republiky o zabezpečenie okamžitého pozastavenia vydávania ďalších Opatrení Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozpore s citovaným Uznesením vlády, a o zabezpečenie zdržania sa tohto úradu ich vydávania vôbec, z dôvodu absencie jeho kompetencie v právnej veci podľa tohto uznesenia. V prípade už vydaných Opatrení vyzývam predsedu vlády o zabezpečenie okamžitého pozastavenia a zdržania sa ďalšieho vynucovania a výkonu ich „plnení“. S poukazom na znenie Uznesenia vlády, a tam jasne a určito uložené úlohy, voči určito označeným subjektom, a v určito označenej právnej veci, žiadam súčasný nezákonný stav zosúladiť so zákonom (uznesenie začať plniť, alebo ho zrušiť). O nulite predmetných Opatrení a nulite povinností ich plniť a vykonať uložené sankcie, žiadam informovať verejnosť.

Uznesenie vlády SR pojednáva o právnej veci ohrození verejného zdravia II. stupňa, § 48 ods. 2 Zák. č. 355/2007 Z.z., a Opatrenia, odvolávajúce sa na toto Uznesenie, pojednávajú o ohrození verejného zdravia (prvého stupňa), § 48 ods. 1 cit. zákona. Ide o dve rozdielne právne veci, …ale že mega rozdielne !!!!

Pokiaľ hlava štátu a orgány výkonnej moci doposiaľ nevnímajú ničotnosť predmetných správnych aktov, a na podklade ničotných aktov nevnímajú zásah do základných práv a slobôd, ktorými trpí absolútne celá spoločnosť a každý jednotlivec, kde opakovane dávam do pozornosti povinnosť zakrývania dýchacích ciest, ako konflikt s Čl. 15 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ja osobne, ako aj odborne tento konflikt vnímam, a legitímne mi prekáža. Ako právnikovi, prisahajúcemu právu a nie nepráviu, prekáža mi tiež podieľanie sa na devastácii práva a právneho systému spoločnosti, postaveného na demokratickej Ústave SR a Dohovore o základných ľudských právach a slobodách, čo všetko je ignorované zavádzaním totalitného myslenia do spoločnosti, ako jej „novej“ formy spoločenského zriadenia. Namietaným nezákonným postupom vznikajú tiež škody, za ktoré bude niesť zodpovednosť Slovenská republika podľa Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo znova bude na ťarchu celej spoločnosti a každého jednotlivca.

Vzhľadom ku skutočnosti, že Opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydávanými podľa § 48 ods. 4 Zák. č. 355/2007 Z.z. sa neplní Uznesenie vlády č. 111, zo dňa 11.3.2020 na úseku ohrozenia verejného zdravia II. stupňa, § 48 ods. 2 cit. zákona, § 6 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z., súčasne ktorý správny orgán tu nemá právomoc, žiadam a vyzývam Vás, ako je uvedené vyššie.

S úctou JUDr. Adriana Krajníková


Príloha: Súhrn dotknutých právnych predpisov a judikatúry


Na vedomie:

JUDr. Zuzana Čaputová, prezidentka SR,

Boris Kollár, predseda NR SR,

Mgr. Štefan Holý, podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie,

Ministri vlády SR,

Predsedovia parlamentných politických strán,

Mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., hlavný hygienik SR,

JUDr. Ivan Fiačan PhD., predseda Ústavného súdu SR,

JUDr. Ján Šikuta, PhD., predseda Najvyššieho súdu SR

JUDr. Ján Hrubala, predseda Špecializovaného trestného súdu,

Predsedovia krajských súdov,

JUDr. Viera Kováčiková, generálny prokurátor, v z. prvá námestníčka GP

JUDr. Dušan Kováčik PhD., špeciálny prokurátor

plk. JUDr. Ing. Peter Kovařík, dočasne poverený Prezident Policajného zboru

gen. Ing. Milan Ivan, Generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže

JUDr. Tomáš Borec, predseda Slovenskej advokátskej komory

JUDr. Ing. Miroslav Paller, prezident Slovenskej komory exekútorov

JUDr. Miroslav Gregor, prezident Notárskej komory

MUDr. Marian Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory a iní…

Celý dokument:

Zdroj: zemavek.sk / InfoVojna