Šéf Kremľa Vladimir Putin tvrdí, že očakávaná pozemná ofenzíva izraelských síl proti palestínskym militantom v pásme Gazy povedie k "neprijateľným" civilným obetiam. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Použitie ťažkej techniky v obytných štvrtiach je zložitá vec s vážnymi následkami," vyhlásil Putin a dodal, že "civilné obete budú absolútne neprijateľné."

"Najdôležitejšie je teraz zastaviť krviprelievanie," deklaroval ďalej Putin s tým, Rusko je "pripravené na koordináciu (v tomto smere) so všetkými konštruktívnymi partnermi".

Palestínske militantné hnutie Hamas spustilo uplynulú sobotu prekvapivý útok na Izrael, ktorý odpovedal odvetnými náletmi v pásme Gazy, pričom zrejme pripravuje aj rozsiahlu pozemnú ofenzívu.

Izraelská armáda následne v piatok ráno vyzvala civilných obyvateľov severnej časti pásma Gaza, aby sa evakuovali na juh tejto palestínskej enklávy pred možnou pozemnou ofenzívou proti Hamasu.

Rusko dosiaľ len opatrne odsúdilo násilie na oboch stranách tohto konfliktu, sústredilo sa však na to, že z neho obvinilo USA, píše AFP. "Skutočnosť, že tam došlo k rozsiahlej tragédii, je výsledkom neúspešnej politiky USA," tvrdil v piatok Putin.

Putin prirovnal situáciu v pásme Gazy k obliehaniu Leningradu

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok prirovnal obliehanie pásma Gazy k blokáde Leningradu počas druhej svetovej vojny. Vyjadril aj ochotu Ruska prispieť k riešeniu tohto konfliktu.

"Izrael sa chystá urobiť niečo, čo je porovnateľné s obliehaním Leningradu počas Veľkej vlasteneckej vojny," povedal Putin novinárom v Kirgizsku, kde sa zúčastnil na summite Rady lídrov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). "Toto je podľa môjho názoru neakceptovateľné," dodal.

Ruský prezident už predtým uviedol, že pozemná ofenzíva povedie k totálne neprijateľnému množstvu civilných obetí.

Izrael má podľa ruského prezidenta právo na záruky svojej bezpečnosti. Putin ho však obvinil z brutálnych metód a žiadal ochranu civilistov. Rusko podľa neho mohlo byť sprostredkovateľom v tomto konflikte.

"Rusko je pripravené spolupracovať so všetkými konštruktívne zmýšľajúcimi partnermi," povedal a Putin. Na vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu je podľa neho kľúčové vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.

Rusko udržiava vzťahy s Izraelom, Palestínčanmi, Iránom, vládami popredných arabských krajín i hnutiami ako Hamas a Hizballáh. Opakovane obviňuje USA z ignorovania osudu Palestínčanov.

Izraelská armáda vyzvala v piatok ráno civilných obyvateľov v Gaze, aby sa evakuovali na juh tejto palestínskej enklávy pred možnou pozemnou ofenzívou. Hamas výzvu na evakuáciu obyvateľstva odmietol a označil ju za súčasť izraelskej propagandy.

Veľká vlastenecká vojna sa začala v júni 1941 po útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz. Moskva a Berlín boli dovtedy spojenci a po začiatku druhej svetovej vojny si rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe vrátane okupácie tohto územia.

Blokáda Lenigradu trvala od 8. septembra 1941 do 18. januára 1944 a počas nej zahynuli státisíce civilistov.

Zdroj: pluska.sk / cas.sk / InfoVojna