Budúca vláda by sa mala podľa koalície Progresívne Slovensko (PS)-Spolu bezprostredne po voľbách venovať voľbe generálneho prokurátora. Nasledovať by mal zákon obmedzujúci moc oligarchov v zdravotníctve a zákon, ktorý umožní rušiť nevýhodné zmluvy so štátom spolu so zavedením hmotnej zodpovednosti za spôsobené škody. Informovala o tom hovorkyňa koalície Silvia Hudáčková. Vysvetlila, že to vyplýva z pondelkovej diskusie na konferencii pre verejnosť s názvom Prvá pomoc pre Slovensko - 100 dní po.
"Slovensko dnes čelí kríze dôvery nielen v štát, ale aj v schopnosť demokracie to napraviť. Nebudeme mať preto tradičných 100 dní, musíme okamžite sanovať vážne problémy. Už na začiatku sa rozhodne, či sa podarí zlomiť skepsu, pesimizmus a pocit, že všetci sú rovnakí," uviedol líder koalície Michal Truban.
Hudáčková priblížila, že na konferencii diskutovali lídri koalície s viacerými odborníkmi, medzi nimi napríklad s exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Venovali sa oblastiam ako spravodlivosť a nová politická kultúra, ekonomika, regióny, školstvo a zdravotníctvo, životné prostredie.
Diskutovali tak napríklad o vyhlásení voľby nového generálneho prokurátora s novými pravidlami. Dotkli sa aj nezávislosti polície či trestov za korupciu. V oblasti ekonomiky rezonoval štátny rozpočet či núdzový plán čerpania eurofondov.
Politické ovládnutie prokuratúry a súdnictva
Vo svojom najnovšom blogu sa doc. JUDr. Branislav Fábry venoval práve otázke očisty súdnictva a prokuratúry.
„Práve kauza Threema tiež naznačuje, že súdnictvo a prokuratúra sa dostávajú pod nebezpečný vplyv médií a ich oligarchických sponzorov. Tiež sa treba pýtať, či súčasné volanie po očiste justície je mienené úprimne alebo ide o snahu v mene očisty politicky ovládnuť justíciu.“
„Hoci odhalenia z Threemy o kontaktoch sudcov a oligarchov sú veľmi závažné, s určitým nadhľadom sa dá povedať, že ide len o najvypuklejší prejav triednej justície, ktorá sa tu po roku 1989 vyvinula.“
„Odhalenia z Threemy sa totiž začali zneužívať na boj proti politickým nepriateľom a to nielen medzi politikmi, ale aj ďalšími skupinami osôb, navyše selektívnym spôsobom. Už v priebehu roku 2019 mnohí volali po tom, aby Denník N zverejnil celú Threemu, nech sa nezneužíva v predvolebnej kampani,“ uviedol Fábry na margo "objektívnosti" denníka, ktorého činnosť financuje softvérová firma Eset.
Fábry ďalej poukazuje, že „ďalším vážnym mementom kauzy Threema je fakt, že Denník N, ktorý nelegálne úniky z Threemy zverejňoval, financujú tí istí digitálni oligarchovia, ktorí nesú spoluzodpovednosť za informačnú bezpečnosť prokuratúry a súdnictva v SR“. Ako je známe, práve predstavitelia softvérovej spoločnosti Eset, okrem podpory Denníka N, financujú aj aktivity progresivistov alebo strany exprezidenta Andreja Kisku. Rovnako ako tak robili v prípade podpory volebnej kampane terajšej prezidentky Zuzany Čaputovej.
„V súvislosti s narastajúcou nedôverou v súdnu moc sa čoraz častejšie objavuje aj volanie po očiste justície. Očista justície by bola ako taká pozitívna, avšak vzhľadom na historické skúsenosti treba byť aj tu opatrný. Po očiste justície volali často práve tí, ktorí si chceli justíciu podrobiť a zbaviť ju nezávislosti. Snaha o očistenie justície bola očividná aj pri nástupe komunistov v minulosti a bola vedená snahou o odstránenie triedneho charakteru a zdemokratizovanie justície,“ varuje Fábry.
„Veľkým varovaním v oblasti nezávislosti súdnictva je pre Slovensko príklad Brazílie, kde oligarchické skupiny a mimovládne organizácie, podporované z USA, využívali boj s korupciou a trestné právo na boj proti politickým oponentom.,“ zdôrazňuje doc. Fábry v článku Očista či ovládnutie súdnictva?
PS/Spolu a jeho program Bod zlomu ako hrozba pre demokraciu
Doc. JUDr. Branislav Fábry nedávno vo svojom článku analyzoval volebný program Koalície Progresívne Slovensko/Spolu pod názvom Bod zlomu:
“V programe sa objavuje jeden zásadný rušivý moment: je to snaha hľadať vnútorného nepriateľa, ktorý by mal ospravedlniť obmedzovanie základných práv pre ľudí s nepohodlnými názormi. Navrhujú sa tiež formy masívnej propagandy, aké sme od roku 1989 nepoznali. Takže napriek tomu, že v programe PS/Spolu sa vyhlasuje viacero zaujímavých bodov, program predstavuje hrozbu pre demokraciu na Slovensku. Najviac nebezpečných formulácii sa nachádza v kapitole „Hybridné hrozby a dezinformácie“, ale tie nechýbajú ani v ďalších kapitolách, napr. „Ľudské práva a občianska spoločnosť“,” uviedol Fábry.
“V prípade Jakuba Godu (blogera Denníka N, ktorého spolumajiteľom je IT spoločnosť ESET - pozn. IV), ďalšieho spoluautora časti o hybridných hrozbách a dezinformáciách v programe PS/Spolu sa zasa obávam jeho snahy obmedzovať ústavné právo na šírenie informácií. Je známy tým, že inicioval stiahnutie nepohodlných časopisov z obchodných reťazcov a takisto kritizoval súkromné kníhkupectvo za to, že urobilo prezentáciu knihy Š. Harabina, pri ktorej sa zamestnankyne vyfotili s daným sudcom,” píše ďalej Fábry.
“Samozrejme, uvedomujem si, aké nebezpečné je zaraďovať nejaký subjekt medzi extrémistov a ľahkovážne narábanie s pojmom „extrémizmus“ je jedným z problémov súčasnej SR. Ukázalo sa to aj na Ústavnom súde SR, ktorý v januári 2019 zrušil príliš „gumové paragrafy“ v novelách trestných predpisov o extrémizme. Vážnym problémom je tiež to, že niektorí autori programu PS/Spolu vo svojich publikáciách zaraďujú medzi extrémistov subjekty selektívnym spôsobom. Napr. v publikáciách o pravicových extrémistoch sa táto nálepka pridáva širokému spektru ľudí (i tým, ktorí tam určite nepatria), avšak vo výpočte sa vždy účelovo opomínajú podporovatelia zbrojenia a obhajcovia západných agresií na Blízkom Východe.
Na návrhoch o extrémizme z programu PS/Spolu je najviac nebezpečná snaha sprísniť trestné právo. Pri viacerých trestných činoch autori navrhujú zaradiť do kvalifikovanej skutkovej podstaty pojem „spolupráca s cudzou mocou“. Vzhľadom na to, že presne nevymedzili, o ktoré trestné činy by malo ísť (výslovne spomínajú len TČ súvisiace s korupciou), možno sa obávať excesívneho používania trestného práva. Obavy posilňuje aj fakt, že politici, ktorí prichádzajú s týmto programom, bežne označujú ľudí s inými názormi za „ruských agentov“. Dokonca aj M. Beblavý, predseda strany Spolu na facebooku použil označenie Andrej „Agent“ Danko… Paradoxne, aj v PS/Spolu existujú subjekty, kde by sa dalo diskutovať o spolupráci s cudzou mocou, napr. D. Roháč z American Enterprise Institute. V ich prípade by však označenie za „agenta“ vnímali na Centre pre hybridné hrozby ako konšpiráciu. Návrhy v programe PS/Spolu majú zjavne slúžiť len na zastrašovanie „ruských agentov“ v duchu najhorších tradícií McCarthyzmu…,” varuje publicista.
Zdroj: infospravy.sk / InfoVojna
Články súvisiace s tematikou:
