Kauza okolo odvolania Ivana Šimka z funkcie ministra vnútra neutícha. Aktuálne sa do nej vložil, hoci už len symbolicky, nečakaný hráč. Odborový zväz polície, ktorý združuje vyše desaťtisíc členov. Otvorene sa pustil do kritiky pomerov v zbore. Obul sa nielen do najvyššieho vedenia polície, ale medzi riadkami možno čítať i nespokojný odkaz pre ústavných činiteľov. Pre dvoch konkrétnych, pre prezidentku Zuzanu Čaputovú a premiéra, ktorý je zároveň poverený vedením ministerstva vnútra, Ľudovíta Ódora.

Spätili sa Palkovi

Odborový zväz polície je rovnako ako odborové zväzy v iných inštitúciách, štátnych, ale i súkromných, zameraný na obhajobu a pomoc zamestnancom. Pre niekoho sú síce odborári tŕňom v oku, stále sú však považovaní za integrálnu súčasť pracovného systému na Slovensku.

O policajných odboroch bolo doteraz azda najviac počuť v období, keď rezortu vnútra šéfoval Vladimír Palko. V roku 2005 sa napätie medzi odborármi a vedením ministerstva vyostrilo natoľko, že došlo až na protestné zhromaždenia. 

Odvtedy pretieklo slovenskými riekami veľa vody a situácia sa upokojila.

Zhodu s policajnými odborármi pestovali azda všetci nasledovníci Vladimíra Palka. O to viac zarazila ich najnovšia aktivita, ktorú možno pokojne vnímať ako formu protestu proti súčasnému dianiu v zbore. Svoju nespokojnosť neprezentujú v tichosti, kdesi po chodbách či na rokovaniach za zavretými dverami, ale otvorene na celej titulnej strane najnovšieho vydania odborárskeho časopisu.

Slová o mafii

Najostrejšie vystúpil bývalý dlhoročný šéf odborového zväzu Miroslav Litva. Vo svojom príhovore priznal, že vývoj v polícii sleduje a snaží sa ho pochopiť už dosť dlho, pričom doteraz sa vraj usiloval konanie vedenia nekomentovať. Podobne vedenia Úradu inšpekčnej služby.



„Posledné udalosti a najmä tlačovka ,piatich mušketierov‘ však čoraz naliehavejšie vyvolávajú otázku: Ovládla Policajný zbor mafia alebo organizovaná skupina?“ zamýšľa sa Miroslav Litva v odborárskom časopise. 

Tvrdí, že niekto by sa mal konečne začať zaoberať konaním a vyjadrovaním policajného prezidenta Štefana Hamrana a jeho morálnym kompasom, ale i pojmami, ktorými sa oháňa.

Na mysli mal Hamranove reči o verejnom záujme či boji s temnými silami. „A tiež jeho zapojením do politiky účasťou a vystúpením na festivale Pohoda a iných podobných zhromaždeniach,“ konštatuje Litva, ktorý Hamranovi odkázal, že je najvyšší čas, aby si prečítal zákon o štátnej službe policajtov.

Zároveň vyzval na zverejnenie mien dvadsiatich funkcionárov, ktorí v kauze okolo dnes už bývalého exministra vnútra Ivana Šimka údajne hrozili odchodom. „Existujú vôbec?“ pýta sa Litva.

"Piati mušketieri". ako ich nazval bývalý šéf policajných odborov Litva. Zľava doprava sú: viceprezident PZ Damián Imre, policajný prezident Štefan Hamran, šéf inšpekcie Peter Juhás, prvý viceprezident PZ Branko Kišš a šéf NAKA Ľubomír Daňko.

Obišiel odbory

Aj súčasní odborárski predáci sa na dianie vyvolané policajným vedením pozerajú kritickým pohľadom. Upozorňujú najmä na dosadenie obvineného vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku, známeho ako jedného z takzvaných čurillovcov, do vedenia inšpekcie. Zdôraznili, že týmto bol zásadným spôsobom porušený zákon. Šéf inšpekcie Juhás podľa nich obišiel nielen vtedajšieho ministra Šimka, ale i odbory, ktoré nemali možnosť sa k Ďurkovej nominácii vyjadriť.

„Takýto krok, pochopiteľne, naštrbil Šimkovu dôveru voči Juhásovi, no i tak sa rozhodol dať mu len žltú kartu. V tej chvíli pritom netušil, že Juhás spoločne s policajným prezidentom Hamranom už pripravuje pre neho červenú kartu,“ konštatujú odborári.



Následné odvolanie rezortného šéfa podľa nich ukázalo, „že najväčšie ministerstvo a zároveň najväčší zamestnávateľ na Slovensku, pod ktorého spadá takmer štyridsaťtisíc zamestnancov, ministra nepotrebuje! Naopak, podľa prezidentky Zuzany Čaputovej a povereného premiéra Ľudovíta Ódora je oveľa cennejšia nezastupiteľná úloha dvadsiatich vedúcich policajných funkcionárov na čele so Štefanom Hamranom a riaditeľom Úradu inšpekčnej služby Petrom Juhásom,“ rozhorčujú sa policajní odborári.

Šéf policajnej inšpekcie Peter Juhás (vpravo)

Nová posila

V tomto bode sa však možno trochu mýlia. Súčasný premiér Ľudovít Ódor, ktorý je zároveň poverený vedením rezortu vnútra, si iste veľmi dobre uvedomuje jeho dôležitosť. A tak hľadal posilu, ktorá by mu pomohla ministerstvo riadiť. Skloňovalo sa meno Martina Královiča, spoluvlastníka eventovej agentúry a zároveň odborníka na oblasť bezpečnosti. Napríklad festivalovej, ktorej sa venoval aj v rámci známeho masového podujatia Pohoda.

V uplynulých viac ako dva a pol roka zároveň pôsobil ako nočný primátor na bratislavskom magistráte. V tejto pozícii komunikoval a spolupracoval s príslušníkmi mestskej, ale i štátnej polície. 

A skutočne ho vláda povýšila, do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR, kde sa stal náhradou za Ľubomíra Šablicu. 

Čo sa týka Královiča, kompetentní boli ešte krátko pred jeho schválením na vláde v stredu 9. augusta, skúpi na slovo, hoci sa všeobecne počítalo s jeho dosadením v najbližších dňoch.

Rezort vnútra prostredníctvom svojho hovorcu Mateja Neumanna v tejto súvislosti odkázal pred zasadnutím vlády iba toľko, že „o prípadných zmenách na postoch štátnych tajomníkov rozhoduje hlasovaním vláda, a to po predchádzajúcej konzultácii predsedu vlády a prezidentky“.

Z paláca hlavy štátu zas ešte minulý týždeň hovorili, že takýto návrh na posúdenie prezidentke z vlády zatiaľ neprišiel. „Prebiehajú však konzultácie,“ prezradil napokon hovorca Zuzany Čaputovej Martin Strižinec.

Martin Královič, nový štátny tajomník na ministerstve vnútra, je podnikateľ a zároveň pôsobil ako nočný primátor Bratislavy.

Sympatizant prezidentky

Keďže premiér Ódor so svojím nominantom Královičom na vláde uspel, jeho pravou rukou na ministerstve vnútra sa stáva sympatizant prezidentky Čaputovej. Vyčítať sa to dá minimálne zo statusov, ktoré zverejňuje na sociálnej sieti. V jednom napríklad napísal: „Pani prezidentka Zuzana Čaputová, vďaka za slušnosť, ľudskosť a nádej, ktorú prinášate do slovenskej politiky. Vďaka za všetko, čo ste spravili pre túto krajinu. Vaše rozhodnutie ďalej nekandidovať v prezidentských voľbách sa ťažko číta a ťažko prijíma, ale musíme ho rešpektovať a hlavne pokračovať ďalej v tom, čo ste začali vy - v slušnom a ľudskom prístupe k veciam verejným.“



Martin Královič má zrejme blízko i k hnutiu Progresívne Slovensko, a to nielen cez primátora Bratislavy. Začiatkom tohtoročného januára sa spolu s Vallom zúčastnili na pracovnej ceste do ukrajinského Kyjeva, kde ich sprevádzala aj súčasná šestka kandidátky progresívcov Zora Jaurová.

Klebetné jazyky tiež tvrdia, že potenciálny štátny tajomník si rozumie aj so súčasným vedením štátnej polície, menovite so Štefanom Hamranom, a o to predsa ide. Nominovať človeka, ktorý sa nebude priečiť policajným funkcionárom. Ďalšie fiasko, podobné tomu s Ivanom Šimkom, by sa už totiž zainteresovaným vysvetľovalo veľmi ťažko.

Problematický Ďurka

Popri všetkom dianí na najvyšších miestach rezortu vnútra sa vynárajú stále nové „pikošky“ okolo jedného z pôvodcov vzniku Šimkovej kauzy. Ide o vyšetrovateľa Pavla Ďurku, z ktorého sa pofidérnym spôsobom stal funkcionár Úradu inšpekčnej služby. Napriek tomu, že čelí obvineniu v prípade, v ktorom spolu s kolegami z NAKA údajne trestuhodne kuli plány proti členom tímu Oblúk vedenému Dianou Santusovou.

Zaujímavé informácie sa však vyplavili i v súvislosti s jeho minulosťou. Napríklad o zabudnutej zbrani a služobnom preukaze na stretnutí s mafiánmi. Alebo o Ďurkovom postrelení doma v spálni údajne pri čistení zbrane. A to stále nie je všetko. Elitný príslušník má toho na rováši oveľa viac. Len v roku 2016 mal na krku niekoľko konaní spojených s neprofesionalitou. Ďurka vraj svojím konaním zásadným spôsobom porušoval práva obvinených, keď im svojou nečinnosťou znemožnil stanoviť si obhajcu, na čo ho opakovane upozorňoval súd aj prokuratúra. Problémy mal aj v súvislosti s povoľovaním návštev pre rodinných príslušníkov obvinených umiestnených do väzby.

Ďurkove postupy by sa dali pokojne označiť za zlomyseľnosť až chrapúnstvo. Nadriadení ho len v roku 2016 niekoľkokrát disciplinárne riešili. V súvislosti s osobou Pavla Ďurku sa tak na jazyk tlačí niekoľko otázok. Ako je možné, že po tom všetkom stále zotrvával v NAKA? Je to policajt hodný nasledovania? Hodný toho, že má dohliadať na zákonnosť postupov iných policajtov?! Podľa šéfa inšpekcie Petra Juhása áno, on sám ho totiž označil za zdatného profesionála.

Autor: Jana Šimíčková

Zdroj: plus7dni.pluska.sk