Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN prijal ruský návrh rezolúcie „O boji proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii súčasných foriem rasizmu“.

Myšlienka by možno sedela viacerým štátom, no hlasovanie ukazuje, že Valné zhromaždenie funguje na základe medzinárodných sympatií, nie na základe správnosti jednotlivých myšlienok a nápadov. Za rezolúciu nehlasovalo ani Slovensko, pri tom u nás berieme boj proti nacizmu či neonacizmu za samozrejmosť.

Z dlhodobého hľadiska môže byť problémom, ak by Slovensko uprednostňovalo záujmy zahraničia a súčasný západný boj proti Rusku či Číne pred hodnotovo, morálne, alebo vecne správne nastavenými myšlienkami.

Boj proti extrémizmu má totižto spájať, nie byť obeťou iných medzinárodných sporov. Za prijatie dokumentu hlasovalo 105 štátov, proti bolo 52 krajín, veľa európskych a vrátane Slovenska, zdržalo sa 15.

Nešlo o výlučne ruský nápad

Hlasovanie Slovenska je zvláštne aj v tom kontexte, že sa nejednalo o vyslovene ruský nápad. Pod návrh sa totižto podpísalo aj plno iných štátov, medzi ktoré patrí napríklad Azerbajdžan, Bielorusko, Venezuela, Vietnam, Kambodža, Severná Kórea, Kuba, Laos, Mali, Nikaragua, Pakistan, Sýria, Sudán, Stredoafrická republika, Rovníková Guinea a Južná Afrika.

„Rezolúcia odporúča krajinám prijať vhodné konkrétne opatrenia, a to aj v legislatívnej oblasti a v oblasti vzdelávania, aby zabránili revízii histórie a výsledkov Druhej svetovej vojny a popieraniu zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných počas Druhej svetovej vojny,“ uviedla diplomatická misia Ruskej federácie pri OSN podľa tlačovej služby tamojšieho ministerstva zahraničných vecí.

Hlasovanie o glorifikácii nacizmu vo VZ OSN v decembri roku 2021 (rezolúciu odsudzujúcu glorifikáciu nacizmu odmietli podporiť len USA a Ukrajina):

Hlasovanie o glorifikácii nacizmu vo VZ OSN v novembri roku 2022 (rezolúciu odsudzujúcu glorifikáciu nacizmu odmietlo okrem USA a Ukrajiny podporiť ďalších 50 štátov sveta):

Navrhovaná rezolúcia OSN vyzývajúca odškodniť Ukrajinu

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) bude na budúci týždeň v pondelok hlasovať o rezolúcii, ktorá vyzýva Rusko, aby sa zodpovedalo za porušenie medzinárodného práva v súvislosti s inváziou na Ukrajinu vrátane zaplatenia reparácií. TASR správu prevzala z agentúry AP, ktorá z návrhu tejto rezolúcie v stredu citovala.

Návrh uznáva potrebu vytvoriť "medzinárodný mechanizmus na odškodnenie za škody, straty alebo zranenia" vyplývajúce z "nezákonných aktov" Ruska proti Ukrajine.

Ďalej odporúča, aby 193 členských krajín zhromaždenia v spolupráci s Ukrajinou vytvorilo "medzinárodný register" na dokumentovanie nárokov a informácií o škodách, stratách alebo zraneniach spôsobených Ukrajincom a tamojšej vláde zo strany Ruska.

Ruské právo veta v 15-člennej Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) zablokovalo tento najvplyvnejší orgán OSN v podniknutí akýchkoľvek krokov, odkedy ruský prezident Vladimir Putin 24. februára nariadil svojim jednotkám začatie invázie na Ukrajinu. Vetá však neplatia na pôde valného zhromaždenia, ktoré už prijalo štyri rezolúcie kritizujúce ruskú inváziu na Ukrajinu.

Na rozdiel od BR OSN rezolúcie prijaté valným zhromaždením nemajú právnu záväznosť. Reflektujú však názor krajín sveta a doposiaľ demonštrovali rozsiahly nesúhlas s ruskou vojenskou inváziou, píše AP. Návrh rezolúcie spoločne predkladajú Kanada, Guatemala, Holandsko a Ukrajina.

Hovorkyňa VZ OSN Paulina Kubiaková v utorok uviedla, že sa o ňom neuskutoční debata, krajiny však môžu poskytnúť stanovisko k svojej voľbe predtým alebo po tom, čo zhromaždenie prijme opatrenia.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a "vytvorenie silných ozbrojených síl".

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.

Operácia Paperclip vo filme Captain America alebo čo vám v škole a na Markíze nepovedali o udalostiach po 2. svetovej vojne

Základ súčasnej západnej bezpečnostnej architektúry, keď sa do tajných služieb v USA, na Západe a do novovznikajúcej Severoatlantickej aliancie infiltrovali pohrobkovia nacizmu, možno hľadať v Operácii Paperclip, ktorá patrí k najkontroverznejším v histórii druhej svetovej vojny. Američania na sklonku 2. svetovej vojny vtedy tajne evakuovali nielen nacistických vedcov, ale aj mnohých pohlavárov Hitlerovho režimu a ľudí z nacistického bezpečnostného aparátu, aby pre nich pokračovali vo svojej práci.

Viac vo videu:

Glorifikácia nacizmu v pobaltských štátoch

Tri desaťročia od vzniku vytúženej nezávislosti troch pobaltských krajín sprevádza nielen úspešný príbeh vstup do EÚ a do NATO, ale poznačené sú aj neschopnosťou či neochotou odmietať strašnú časť dedičstva z dejín druhej svetovej vojny, napísal minulý rok vo svojom článku denník Pravda, ktorý pripomenul, že „nemálo ľudí v Estónsku, Litve a Lotyšsku považuje tamojších vojakov pod velením nacistov za národných hrdinov. Bez ohľadu na to, že medzi ich zločiny patrilo aj zabíjanie počas holokaustu.“

„V oddieloch Waffen-SS bojovali Estónci, Litovci i Lotyši. Tieto vojenské jednotky sa napríklad zapojili do blokády Leningradu, ktorou nacisti chceli vyhladovať na smrť jeho obyvateľov. Na povojnovom Norimberskom procese bola táto operácia označená za zločin proti ľudskosti. Napriek najtemnejšej minulosti Waffen-SS sa vo všetkých pobaltských štátoch každoročne konajú spomienkové podujatia na tamojších bojovníkov začlenených do týchto zložiek nacistického Nemecka. Zvlášť silnú nevôľu to vyvoláva medzi Židmi na celom svete,“ vysvetľuje Pravda.

Zdroj: ereport.sk / tvnoviny.sk / InfoVojna / tass.com