Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na stredajšom tlačovom brífingu uviedla, že západné krajiny „sa naďalej zahrávajú s ohňom“. Vyjadrila sa k údajným pokusom Veľkej Británie a Francúzska presvedčiť Spojené štáty povoliť Ukrajne zasiahnuť raketami dlhého doletu dodaných Západom ciele hlboko v Rusku.
Denník The Telegraph minulý týždeň informoval, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko sa snažia získať povolenie USA na schválenie úderov s použitím riadených striel Storm Shadow/Scalp ešte pred januárovou inauguráciou novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa.
„Ak kyjevský režim dostane povolenie na uvedené údery, budeme to považovať za faktický vstup NATO do priameho konfliktu s Ruskom,“ povedala Zacharovová. „Odpoveď na použitie západných zbraní dlhého doletu proti územiu nášho štátu by bola bezprostredná a ničivá.“
Moskva uviedla, že podľa jej názoru zbrane dlhšieho doletu dodávané Západom nemôžu ukrajinské sily obsluhovať samostatne. Tieto zbraňové systémy si vyžadujú prítomnosť špecialistov NATO, ako aj spravodajské údaje získané prostredníctvom satelitných systémov, uviedli ruskí predstavitelia pri viacerých príležitostiach.
Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov minulý týždeň vyhlásil, že Moskva bude považovať každý takýto úder za znak toho, že NATO sa otvorene pripája ku konfliktu. „Ak sa takéto zbrane použijú, bude to znamenať, že nielen Ukrajina, ale aj štáty NATO otvorene vedú vojnu s Ruskom,“ povedal vtedy pre agentúru Rossija Segodňa.
Ruský prezident Vladimir Putin predtým nariadil zmeny v národnej jadrovej doktríne, v ktorej sa útoky nejadrového štátu podporovaného jadrovou veľmocou uvádzajú ako dôvod na jadrovú odpoveď zo strany Ruska.
Zacharovová v stredu 13. novembra 2024 taktiež uviedla, že Kyjev by sa mohol pokúsiť vydávať rakety dodané Západom za rakety vyrobené na Ukrajine, aby sa mohli použiť pri úderoch proti Rusku. Dodala, že takýto „krvavý podvod“ by nebol možný bez súhlasu západných podporovateľov Kyjeva.
Zacharovovej slová prišli len deň po tom, ako bývalý britský premiér Boris Johnson v rozhovore pre GB News vyhlásil, že Londýn by mohol vyslať na Ukrajinu vojakov, aby zabránil porážke ukrajinskej armády, najmä ak sa vojenská pomoc z Washingtonu počas nadchádzajúceho Trumpovho prezidentského mandátu zníži.
Rusko vyhlásilo, že nemá v pláne zaútočiť na NATO ani na žiadny členský štát, ale zároveň varovalo, že rastúca angažovanosť bloku v konflikte predstavuje riziko priameho stretu medzi NATO a Moskvou.
Zdroj: rt.com / YouTube / InfoVojna
