Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu sa vyslovili za to, aby sa seriózne zvážilo dodávanie stíhačiek, vrtuľníkov, vhodných raketových systémov a výrazne vyššieho objemu dodávok munície Ukrajine, ktorá sa už takmer rok bráni ruskej agresii.
Uznesenie prijaté pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie dôrazne odsúdilo útok Moskvy voči susednej Ukrajine. Zákonodarcovia v ňom opätovne potvrdili svoju neochvejnú solidaritu s obyvateľmi a predstaviteľmi Ukrajiny. Za uznesenie hlasovalo 444 poslancov, 26 bolo proti a 37 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci v prijatom vyhlásení potvrdili aj svoju podporu poskytovaniu vojenskej pomoci Ukrajine a to tak dlho, ako to bude potrebné. Vyzvali tiež, aby sa seriózne zvážili dodávky západných bojových lietadiel a vrtuľníkov a vhodných raketových systémov ukrajinskej strane a najmä vyššie dodávky munície, aby sa Ukrajina bola schopná brániť a obnoviť plnú kontrolu nad celým svojím medzinárodne uznaným územím.
Uznesenie vyzýva členské štáty EÚ, aby ešte do konca februára prijali desiaty sankčný balík proti Rusku a jeho spojencom a aby podstatne rozšírili rozsah reštrikcií. Podľa europoslancov by EÚ, jej členské štáty a ich spojenci mali zefektívniť už zavedené sankcie a podniknúť kroky, ktoré zabránia pokusom o ich obchádzanie.
Poslanci tiež žiadajú, aby sa dokončilo vytváranie právneho rámca, ktorý umožní skonfiškovať ruský majetok zmrazený v krajinách EÚ. Tieto aktíva by sa potom mali použiť na rekonštrukciu Ukrajiny a na odškodnenie obetí vojny. Zdôraznili tiež, že po skončení vojny by sa Rusko malo zaviazať k reparáciám, ktoré podstatne prispejú k obnove vojnou zničenej Ukrajiny.
Parlament v prijatom uznesení zdôraznil, že ruská agresia zásadne zmenila geopolitickú situáciu v Európe, čo si vyžaduje "odvážne a komplexné politické, bezpečnostné a finančné rozhodnutia EÚ".
V tejto súvislosti poslanci opätovne konštatovali, že podporujú rozhodnutie Európskej rady z júna 2022 udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny EÚ. Vyzvali tiež Ukrajinu, Európsku komisiu a Radu EÚ, aby sa usilovali o začatie prístupových rokovaní ešte v tomto roku, pričom zdôraznili, že samotný integračný proces je založený na zásluhách, pokiaľ ide o príslušné postupy a na plnení prísnych predvstupových kritérií.
Šéf NATO vyzval Turecko schváliť žiadosti Fínska a Švédska o členstvo
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok vyhlásil, že je načase, aby Turecko ratifikovalo žiadosti Švédska a Fínska o vstup do Aliancie. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
"Som stále presvedčený, že nastal čas ratifikovať (žiadosti o členstvo) Fínska aj Švédska," zdôraznil šéf organizácie NATO po rokovaniach s ministrom zahraničných vecí Turecka Mevlütom Čavušoglom.
"Obe žiadosti môžu byť ratifikované teraz," uviedol Stoltenberg. "Hlavnou otázkou nie je to, či budú ratifikované naraz. Hlavnou vecou je, že budú ratifikované čo najskôr," zdôraznil.
"Proces členstva Fínska v NATO by sme mohli prehodnotiť nezávisle od Švédska," povedal vo štvrtok šéf tureckej diplomacie. "Pozícia Turecka, čo sa týka členstva oboch krajín, bola od začiatku jasná a jednoznačná," dodal.
"Nebolo by realistické tvrdiť, že Švédsko plne splnilo svoje záväzky," uviedol Čavušoglu podľa agentúry AP. Ako povedal, Ankara momentálne nebadá, že by Štokholm už bol podnikol kroky, ktoré od neho Turecko žiada.
Na to, aby boli tieto dve severské krajiny prijaté do NATO, je potrebný súhlas všetkých 30 členských krajín. Žiadosti Švédska a Fínska však doposiaľ neschválilo Maďarsko a Turecko.
Turecko naznačilo, že je pripravené odobriť vstup Fínska do NATO, avšak vyslovilo sa proti členstvu Švédska. To Ankara obvinila, že nie je dosť tvrdé voči kurdským a iným skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Maďarsko by malo obe žiadosti schváliť v marci.
Turecko pozastavilo dôležité stretnutie v Bruseli, na ktorom sa malo hovoriť o členstve Švédska a Fínska v NATO. Potom prišlo pálenie Koránu vo Švédsku, následné protesty v Turecku a Ankara vydala cestovné varovanie pre európske krajiny
Turecko vydalo koncom januára cestovné varovanie pre svojich občanov, ktorí žijú v európskych krajinách alebo do nich plánujú cestovať. Odvoláva sa v ňom na islamofóbiu a protiturecké demonštrácie.
Varovanie prišlo po protestoch vo Švédsku, na ktorých antiislamský aktivista pálil Korán a prokurdské skupiny demonštrovali proti Turecku.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo občanov, aby boli obozretní a nechodili do lokalít, kde sa konajú demonštrácie. V prípade xenofóbnych alebo rasistických útokov sa majú obrátiť na miestne úrady.
Škandinávske médiá ešte v januári informovali, že rezorty diplomacie Švédska, Nórska a Dánska občanom svojich krajín odporúčali, aby sa vzhľadom na napätie vo vzťahoch s Tureckom vyhýbali veľkým zhromaždeniam v tejto krajine. Informovala o tom agentúra DPA s pripomenutím, že aj v Turecku sa konali demonštrácie, napríklad pred švédskym veľvyslanectvom v Istanbule.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po protestoch Švédsko upozornil, aby nečakalo podporu Ankary pre svoje členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecko tiež na neurčito pozastavilo dôležité stretnutie v Bruseli, na ktorom sa malo hovoriť o členstve Švédska a Fínska v NATO.
Turecký minister vnútra odkázal veľvyslancovi USA, aby dal svoje špinavé ruky od Turecka preč
„Turecký minister vnútra Suleyman Soylu odkázal americkému veľvyslancovi, aby dal od Turecka „ruky preč“ po tom, čo Washington a osem európskych krajín vydalo varovanie pred cestami do Turecka kvôli možným teroristickým útokom. Podobné varovania sa týkali aj Iránu,“ informoval 6. februára vo svojom pravidelnom týždennom geopolitickom súhrne bývalý šéf ázijsko-pacifickej mutácie ekonomického časopisu Forbes a v súčasnosti hovorca Spoločnosti Bieleho draka Benjamin Fulford v reakcii na prejav tureckého ministra vnútra, ktorý si môžete pozrieť TU.
„Je to zbraň na modifikácii počasia, ktorá sa používa, aby Erdoganovi ukázala, kto je stále pri moci,“ odvoláva sa Fulford vo svojom článku na údajný zdroj z prostredia CIA.
Poukazuje pri tom na to, že k útoku došlo v deň, keď ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov prišiel na návštevu Iraku, aby začal „vojensko-technickú“ spoluprácu s Tureckom, Iránom, Sýriou a Irakom a ďalšími štátmi Perzského zálivu.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa minulý týždeň v Bagdade stretol so svojím irackým rezortným kolegom Fuádom Husajnom. Oficiálnou témou rozhovoru boli dlhy Iraku voči ruským ropným spoločnostiam, ktoré vznikli z dôvodu sankcií uvalených Spojenými štátmi na Rusko po začiatku vojny na Ukrajine.
Fulford v tejto súvislosti pripomína, že ide o sprievodné znaky konečného súboja, ktorý sa v zákulisí odohráva medzi globálnym zločineckým Syndikátom s jeho poskokmi a zvyškom planéty, ktorá odmieta nastúpiť vysnívanú cestu pohlavárov Davoského ekonomického fóra na cestu ich Nového svetového poriadku.
Viac k tejto téme v článku TU.
