Krajský súd v Bratislave zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia v prípade policajtov Štefana Mašina a Pavla Ďurku, ktorí boli dočasne postavení mimo služby. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR. Právny zástupca policajtov Peter Kubina na sociálnej reagoval, že mu rozhodnutie súdu ešte nebolo doručené.

V prípade Mašina najskôr Mestský súd Bratislava IV rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia. Ministerstvo informovalo, že krajský súd "napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol".

Odvolací súd dospel podľa rezortu vnútra k záveru, že ide o konkurenciu dvoch právnych prostriedkov ochrany, pričom uprednostniť je potrebné prostriedky právnej ochrany podľa správneho práva pred prostriedkami právnej ochrany podľa Civilného sporového poriadku.

"Ani policajtovi Štefanovi Mašinovi neprešla na súde žaloba proti ministerstvu vnútra. Aj v jeho prípade je pravda na strane ministerstva. Je to už šieste rozhodnutie, ktoré prinieslo neúspech policajtom, ktorí si chceli zo zákona urobiť trhací kalendár,“ uviedol miniser vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) vo svojom statuse na sociálnej sieti.

"Taktiež aj Branko Kišš, ktorý si nárokoval na zrušené miesto 1. viceprezidenta PZ, si uvedomil absurdnosť svojho konania a žalobu radšej stiahol. Dokopy sedem súdnych rozhodnutí so záverom “zamietam v neprospech klientov elitného advokáta Kubinu”. 7:0 pre ministerstvo vnútra,“ dodal minister.

V prípade Ďurku krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý neodkladné opatrenie nenariadil a dal koncom novembra 2023 za pravdu ministerstvu vnútra. Ministerstvo vnútra vtedy uviedlo, že sudkyňa Mestského súdu Bratislava IV nevyhovela Ďurkovi s odôvodnením, že nejde o právomoc civilného súdu.

"Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že vyhovením návrhu žalobcu v danej veci by došlo k neprípustnému zásahu do kompetencií iného orgánu verejnej moci a táto skutočnosť bráni nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia," podotklo ministerstvo s tým, že bude od žalobcov v oprávnených prípadoch žiadať späť vyplatené mzdové nároky.

Zároveň rezort vnútra informoval, že bývalý prvý viceprezident Policajného zboru Branko Kišš požiadal súd o späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

"V jeho prípade nadriadení dlhodobo nerešpektovali nariadené neodkladné opatrenie a neumožnili mu pracovať v súlade s ním. Preto ho v určitom momente prestalo baviť nechať sa šikanovať, našiel si prácu v súkromnom sektore a odišiel z Policajného zboru," vysvetlil advokát Kubina.

Žiadne rozhodnutie žiadneho súdu podľa Kubinu zatiaľ nepotvrdilo, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) postupoval voči týmto policajtom zákonne. "Vo všetkých prípadoch postupne podávame aj správne žaloby na Správny súd v Bratislave," podotkol.

"Toľko medializovaný policajt Pavol Ďurka dostal rovnaký záver zo súdu ako sedem jeho priateľov „Čurillovcov“ – NEPRIZNÁVAM TROVY ODVOLACIEHO KONANIA – jasný odkaz justície, že Ministerstvo vnútra bolo špinené novinárskou obcou bez právneho základu. 8:0 v prospech Ministerstva vnútra," informoval dodatočne podvečer Šutaj Eštok.

Vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu, ktorých Matúš Šutaj Eštok postavil mimo služby, nedostanú mimoriadne odmeny sľúbené krátko pred voľbami. Minister si dal pozor, aby odmeny sľúbil "aktívnym policajtom". Ministerstvo tiež zdôraznilo, že ich nedostanú tí príslušníci NAKA, "ktorí nespĺňajú podmienky pre jej udelenie".

Šutaj Eštok začal po nástupe do funkcie robiť poriadky v polícii

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) koncom októbra 2023 rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby šiestich policajtov. Medzi nimi aj vyšetrovateľa NAKA Jána Čurilllu. Odvolal sa na zákon, podľa ktorého sa policajt musí dočasne pozbaviť výkonu služby, ak je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu.

Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť na nich.

Rozhodnutie ministra vnútra vzbudilo rozhorčenie nielen advokáta obvinených policajtov a redaktorov korporátnych médií na čele s triom tzv. červených denníčkov (Denník N, Aktuality.sk a denník SME), ale aj predstaviteľov bývalej vládnej koalície, ktorá políciu zneužívala na politický boj. Obvinení policajti vraj mali poskytnutú ochranu v zmysle zákona č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a preto vraj mohol minister vnútra takto postupovať voči nim len v prípade, ak by mal na tento svoj postup súhlas úradu na ochranu oznamovateľov v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov.

Podľa názoru mnohých právnikov však postup ministra vnútra bol plne v súlade so zákonom a na obvinených policajtov dopadajú úplne iné ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov než na ktoré poukazoval advokát obvinených policajtov a ktoré citovali aj médiá bývalého hlavného prúdu.

Viac TU a TU.

Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva JUDr. Marica Pirošíková napríklad uviedla, že minister vnútra Šutaj Eštok pozbavením výkonu štátnej služby šiestich obvinených policajtov postupoval v súlade s Ústavou SR a šéfke Úradu na ochranu oznamovateľov pripomína, že vzhľadom na jej predchádzajúce pôsobenie na ESĽP by mala vedieť, čo znamená nezávislosť vyšetrovania.

Viac v článku TU.

Členka Súdnej rady SR a sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Dana Jelinková Dudzíková sa vo svojom nedávnom článku pod názvom "Mystifikácia súvisiaca s Úradom na ochranu oznamovateľov" venovala postaveniu a právomoci Úradu na ochranu oznamovateľov, ako aj vplyvu jeho právomocí na rozhodovanie v administratívnom konaní v personálnych otázkach príslušníkov Policajného zboru.

Okrem už medializovaných šiestich policajtov rozhodol Šutaj Eštok (22. 11.) o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby ďalších 20 policajtov, ktorým bolo vznesené obvinenie pre úmyselný trestný čin. Koncom novembra vydal personálne rozkazy ďalším šiestim policajtom, pričom účinnosť opatrenia sa skončí právoplatným skončením trestného konania.

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci Jána Čurillu zamietol mestský súd Bratislava IV koncom novembra 2023.

Viac v článku TU.

Šutaj Eštok v novembri 2023 podal trestné oznámenie pre okolnosti poskytnutia ochrany tzv. čurillovcom. Myslí si, že poskytnutá ochrana je nezákonná a došlo k spáchaniu trestného činu.

Viac v článku TU.

Zdroj: topky.sk / InfoVojna