Vladimír Sklenka je známy kajúcnik, ktorý si žije svoj život v tieni kajúcnikov z vojny v bezpečnostných zložkách. Priznal sa pritom k vlastnej rozsiahlej závažnej trestnej činnosti. Sám si  úplatky vraj nepýtal, no  aj tak údajne dostal  státisíce (viac ako 200-tisíc eur).  Peniaze údajne míňal on a aj jeho manželka. Trest doposiaľ nedostal.  Prokurátor z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry mu poskytol nezákonne poskytnuté benefity (dočasné odloženie vznesenia obvinenia).

Pred kariérou v justícii pôsobil 16 rokov a deväť mesiacov v policajnom zbore, služobne bol zaradený aj na Úrade na ochranu ústavný činiteľov, do civilu odišiel na vlastnú žiadosť v lete v roku 2010. Popri práci policajta si doplnil vysokoškolské vzdelanie a vyštudoval právo. Následne a nastúpil ako asistent sudcu na Najvyšší súd SR. V roku 2014 bol vymenovaný za sudcu Okresného súdu Bratislava 1, kde  pôsobil do konca roku 2019, odchádzal z postu predsedu.

Pre spoluprácu s políciou sa rozhodol v októbri 2019, po tom, ako v lete polícia zaistila viacerým sudcom mobilné telefóny a už bolo zrejmé, že komunikoval s Marianom Kočnerom. So svojim advokátom  poslali orgánom činným v trestnom konaní list, v ktorom prejavil ochotu vypovedať. Vypočuli ho začiatkom roka 2020. Jeho výpoveď viedla k zadržaniu sudcov a iných osôb  v justičných kauzách Búrka (v marci 2020) a Víchrica ( v októbri 2020) pred televíznymi kamerami a fotoobjektívmi  novinárov.

Kauzy Búrka a Víchrica

• Bývalá štátna tajomníčka a sudkyňa Krajského súdu v Bratislave Monika Jankovská bola v justičnej kauze vo väzbe rok. Obvinená je   z prijímania úplatku a podplácania.

• Sudca Krajského súdu v Bratislave Eugen Palásthy je obvinený z prijímania úplatku. Vo väzbe bol tri mesiace.

• Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1 Denisa Cviková pôvodne bola obvinená z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, v roku 2023 jej to zmenili právnu kvalifikáciu na ohýbanie práva, na toto stíhanie však 7. júna nedala súhlas súdna rada. Vo väzbe bola sedem mesiacov. Uspela so sťažnosťou na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR o  väzbe v roku 2020 boli porušené jej práva na osobnú slobodu.

• Sudca Krajského súdu v Bratislave Richard Molnár bol vo väzbe  jeden rok, jeho prípad je už na súde. Obžalovaný je  z podplácania, z prijímania úplatku a zasahovania do nezávislosti súdu.

• Niekdajšiu sudkyňu Okresného súdu Bratislava 5 Zuzanu Maruniakovú obvinili z prijímania úplatku, zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Nebola vo väzbe. V súčasnosti je stále trestne stíhaná.

• Bývalá sudkyňa z Okresného súdu Bratislava 1 Miriam Repáková vo väzbe nebola,  je už  odsúdená zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, súd schválil dohodu  o vine a treste, uložil jej  dvojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na tri roky a zákazom výkonu činnosti sudcu na štyri roky.

• Expredseda Okresného súdu Bratislava 3 David Lindtner je obvinený z nepriamej korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu. Súd odmietol obžalobu, ktorú na neho podal prokurátor. Vo väzbe bol sedem mesiacov, Ústavný súd SR konštatoval, že boli porušené jeho práva.

• Sudkyňa Krajského súdu Bratislava Andrea Haitová je obvinená z podplácania.  Ústavný súd SR nevydal súhlas na väzobné stíhanie. Vyšetrovanie stále prebieha.

• Sudca Okresného súd Bratislava 5 Dušan Srogončík je obvinený zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jeho väzobné stíhanie. V súčasnosti  je na súde podaná obžaloba.

• Sudkyňa z Okresného súdu Bratislava 1 Otília Doláková, bola obžalovaná z ohýbania práva, po tom ako sa  novela Trestného poriadku stala účinnou, obrátila sa na súdnu radu, aby dala súhlas na stíhanie, tá nesúhlasila.

• Dnes už bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu SR, Jarmilu Urbancovú obvinili z podplácania. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. Druhý raz sa nebol potrebný, keďže už nebola sudkyňa. Vo väzbe bola päť mesiacov. Napokon ju obžalovali z ohýbania práva, po tom ako sa  novela Trestného poriadku stala účinnou, obrátila sa na súdnu radu, aby dala súhlas na stíhanie, tá nesúhlasila.

• Expredseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský obvinili zo zasahovania do nezávislosti súdu. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jeho väzobné stíhanie. Prokurátor v prípade podal obžalobu.

• Sudkyňa, Okresný súd Bratislava 1 Katarína Bartalská je obvinená z prijímania úplatku. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. V súčasnosti je stále stíhaná.

• Sudkyňa Okresného súdu Bratislava 1 Gabriela Buľunášová je obvinená z prijímania úplatku. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. V súčasnosti je stále stíhaná.

• Sudkyňa, Okresný súd Bratislava 1 Angela Balázsová je obvinená zo zasahovania do nezávislosti súdu. Ústavný súd SR nevydal súhlas na jej väzobné stíhanie. Na súde je podaná obžaloba.

• Advokát Tomáš Kulák je obžalovaný zo zasahovania do nezávislosti súdu. Jeho prípad je už na súde. Vo väzbe nebol.

• Advokátka, správkyňa konkurznej podstaty Eva Timár Myjavcová bola obvinená zo zasahovania do nezávislosti súdnictva, prokurátor väzbu nežiadal a jej trestné stíhanie neskôr zastavil.

• Advokát Miroslav Mojto obvinili z podplácania. Vo väzbe bol tri mesiace. 

• Podnikateľ Ladislav Mojžiš je obvinený z podplácania. Vo väzbe nebol.

• Podnikateľ Zoroslav Kollár je obžalovaný zo zasahovania do nezávislosti súdov. Vo väzbe bol 16 mesiacov. Prípad je na súde.

• Marian Kočner je odsúdený kauzu zmenky televízie V Markíza, v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka prebieha súdne konanie, v ďalších kauzách je na neho podaná obžaloba.. V justičnom korupčnom prípade je obvinený z trestného činu zasahovanie do nezávislosti súdu a podplácania.

Informácie o zadržaní niektorých obvinených zverejnili minimálne dve redakcie skôr, ako skutočne k nemu došlo. Inšpekcia konštatovala, že ak došlo k úniku informácií z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), išlo o disciplinárne previnenie a podozrenia odstúpili na policajné prezídium, nie je známe, či niekoho aj potrestali.

Prvý raz pred súdom

Na pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v prípade Zroslava Kollára, bývalého bratislavského sudcu Richarda Molnára a advokáta Tomáša Kuláka v postavení svedka  Vladimír Sklenka priznal, že bral úplatky a nechal sa ovplyvňovať pri rozhodovaniach, no nikdy si  vraj nič nepýtal, časom však tomu systému podľahol. Ide o prvý prípad, v ktorom vypovedá v rámci verejného hlavného pojednávania.

Keď za ním prišiel kolega Richard Molnár a vraj sa prihováral za jednu stranu sporu v prípade, ktorý rozhodoval, z kancelárie ho  nevyhodil. „Nevyvyšoval som sa, nehral som sa na modrú krv. Som ľudský, rád pomáham druhým,“ vypovedala ako svedok na súde, s tým že „mu to je ľúto a už to nevie zmeniť“.

Justičný kajúcnik na priznal, že si s Marianom Kočnerom cez Threemu písal. V odpovedi na otázku, či mu vždy písal pravdu, parafrázoval kamaráta: „Po čase som občas pri tej komunikácii „nadhodil“, znamená to, že keď sa chcel dostať k nejakej informácii, tak Marianovi Kočnerovi neuviedol úplnú pravdu“, citoval denník N jeho výpoveď z pojednávania. „Čo sa však týka prejednávaného prípadu, tam som vždy písal pravdu,“ vyhlásil.

Na pojednávaní naznačil, že čelil a čelí vyhrážkam. „Keď sa vám niekto vyhráža, že vás zabije, vašu manželku a deti, a skutok sa dokoná, ale inak….,“ povedal s tým, že aj skoro ráno sa pred pojednávaním dozvedel „rozhodné skutočnosti“,  Nechcel povedať ako na súd prišiel.  „O súkromí už nebudem vôbec hovoriť na základe toho, čo sa ráno stalo,“ vyhlásil, s tým, že  „nebude celý život žit, že sa nebudem môcť pohnúť, on ani jeho rodina,“ vysvetľoval

Benefity

Podľa novely Trestného poriadku od polovice marca súdy majú mať kontrolu na výhody, ktoré orgány činné v trestnom konaní poskytli alebo prisľúbili spolupracujúcim obvineným a svedkom. Posúdiť majú, či sú tieto benefity zákonné a primerané. Ak by zistili, že sú nezákonné alebo neprimerané, môžu obžalobu odmietnuť a prípady vrátiť do prípravného konania. Týka sa to aj káuz, v ktorých bola obžaloba podaná ešte pred 15.marcom a už sa pojednávajú na súde. Mnohí kajúcnici však už majú  súdom právoplatne schválené dohody o vine a treste a ďalší majú podmienečne zastavené trestné stíhania či dočasne odložené vznesenie obvinenia.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhodoval o sťažnosti obvinených, ktorí namietali prijatie obžaloby vyplýva, že Vladimírovi Sklenkovi boli poskytnuté  tieto benefity:

• vo veci  Búrka  mu bolo 10. marca 2020 dočasne odložené vznesenie obvinenia a následne vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa vedie pre podozrenie z prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa,  zasahovania do nezávislosti súdu a podplácania.

• vo veci Víchrica mu bolo 28. októbra 2020 dočasne odložené vznesenie obvinenia pre prijímanie úplatku v súbehu s zneužívania právomoci verejného činiteľa formou účastníctva a zasahovanie do nezávislosti súdu formou spolupáchateľstva, skutky boli vylúčené na samostatné konanie.

• prokurátor 8. marca 2022 príkazom zaistil nehnuteľný majetok, ktorého vlastníkmi  je Vladimír Sklenka s manželkou, v bytovom dome, pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená bytová budova.

„Vladimír Sklenka rozsiahlo vypovedá v siedmich  konaniach o podozreniach z rôzneho protiprávneho konania iných osôb, vrátane sudcov, pričom výpovede spolupracujúcej osoby sa týkajú najmä podozrení z korupcie a ovplyvňovania súdnych konaní, pričom na podklade výpovedí Vladimíra Sklenku bolo vznesené obvinenie, v niektorých z nich aj podaná obžaloba na súd,“ uviedol ešte prokurátor Ján Hrivnák.

Obžaloba je zákonná

Samosudca Miroslav Mazúch Špecializovaného trestného súdu uznesením zo 17. apríla 2024, rozhodol, že obžaloba na Zoroslava Kollára a spol. z 30. marca 2023 spĺňa zákonne náležitosti.

Obžalovaní v sťažnosti  namietali, že súd prvého stupňa len formálne preskúmal, či prokurátor doplnil obžalobu v lehote 10 dní od 15. marca 2024 o záznamy o spolupráci bez toho, aby preskúmal okolnosti, za akých došlo k poskytnutiu benefitov, či išlo o benefity zákonné, keďže ich nezákonnosť je dôvodom pre odmietnutie a vrátenie veci prokurátorovi.

„V prejednávanej trestnej veci bola obžaloba podaná na súd prvého stupňa 30. marca 2023 a následne bolo vytýčených a uskutočnených niekoľko termínov hlavného pojednávania (18. a 19. decembra 2023, 13. a 14. februára 2024, 12. a 13. marca 2024) z čoho je zrejmé, že súd prvého stupňa už rozhodnutie (o zákonnosti podanej obžaloby- pozn. autorky) urobil a obžalobu prijal.“ uviedol senát Najvyššieho súdu SR.

Podľa názoru senátu, nebol dôvod, aby Špecializovaný trestný súd, ktorý obžalobu už raz preskúmal a prijal ju, tak robil opätovne v štádiu už „rozpojednávanej veci“.

Primárnym účelom a príslušného ustanovenia Trestného poriadku je zjednodušene povedané, uloženie povinnosti prokurátorovi predložiť súdu všetky relevantné písomnosti vzťahujúce sa na poskytnutie benefitov spolupracujúcej osobe. Súd ich tak má k dispozícii ešte pred jeho rozhodnutím o ne/vine obžalovaného ako podklad pre posúdenie hodnovernosti spolupracujúcej osoby.

Uvedené ustanovenie výslovne ukladá prokurátorovi povinnosť doplniť náležitosti obžaloby podľa  zákona v lehote 10 dní od nadobudnutia jeho účinnosti. Súd má povinnosť bezodkladne rozhodnúť o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti.

„Súd prvého stupňa rozhodol o splnení zákonných náležitostí obžaloby,“ konštatoval Najvyšší súd SR a sťažnosť obžalovaných zamietol.

 

Autor: Júlia Mikolášiková - novinárka známa pod pseudonymom „Piraňa“.

 

Zdroj: blog.sme.sk