Ani jedno médium bývalého hlavného prúdu nepokrylo tému dôležitosti prevratu v Nigeri. Naoko ide o biednu a nepodstatnú krajinu.

Prečo sú európske krajiny a krajiny ECOWAS odrazu také nervózne z vojenského prevratu, ktorý je pre rovníkové krajiny v podstate bežnou záležitosťou?

Niektoré, najmä alternatívne médiá, sa pokúsili pokryť aspoň sekundárnu a terciárnu tému, ktorou je ťažba uránu, jeho export najmä do Francúzska a zbavenie sa francúzskeho a amerického vplyvu. Prípadne boli aj reči o zlate. Fajn. To všetko sú síce dôležité, avšak výlučne podružné témy.

Ide o oveľa strategickejšiu surovinu, hlavne v kontexte konfliktu na Ukrajine. Áno, hádate správne, ide o zemný plyn.

Subsaharské krajiny oživili v roku 2022 v spolupráci s krajinami EÚ dva megaprojekty na prepravu plynu z Nigérie. Jeden rátal s prepravou po osi Nigéria – Niger – Alžírsko (a odtiaľ napojenie na existujúce plynovody do EÚ cez Španielsko a Taliansko), tzv. projekt transsaharského plynovodu (link TU).

Druhý, čiastočne konkurenčný projekt mal ísť cez Niger, al aj Mali a Burkinu Faso a končiť v Maroku (link TU).

Ako iste viete, v nedávnej dobe sa za výdatnej pomoci skupiny PMC Wagner krajiny Mali a Burkina Faso vymanili spod francúzskeho vplyvu. Tým sa Európe vymkol spod kontroly projekt plynovodu končiaci v Maroku, pre ktorého iniciovanie sa ešte nedávno Alžírsko pomerne veľmi hnevalo na Maroko a to až tak, že mu vyplo prívody do Španielska. Isto si to pamätáte. Rok 2021 (link TU).

Po prevrate v Nigeri chytrý čitateľ aj sám pochopí, prečo sa proti invázii do Nigeru Nigériou postavilo práve Alžírsko. Krajiny ECOWAS nemajú nejaké veľké armády. Vzásade ide iba o početnú armádu Nigérie, ostatní sú v podstate štatistami do počtu.

A ktože to dorazil do Nigeru na pozvanie pučistov? PMC Wagner. Ten Wagner, ktorý mal ešte nedávno pochodovať na Moskvu. Zrejme začínate tušiť, že ide o zaujímavo rozohratú šachovú partiu. Naoko ide o obetu figúry na šachovnici. PMC Wagner totižto v kontexte posledných týždňov evidentne a pomerne otvorene chráni ruské surovinové záujmy.

Rusko sa zrejme poučilo zo Sýrie a vojna v Nigeri preto s veľkou pravdepodobnosťou nebude. Sýrska vojna začala presne z rovnakého dôvodu. Na zabezpečenie zníženia závislosti EÚ od ruského plynu cez projekt Katar – Sýria – Turecko. Assad dohodu na tlak Rusov odmietol a SŠA a EÚ sa mu odvďačili zinscenovanou občianskou vojnou, kde svoj ekonomicky výhodný part mohol zohrať aj turecký bazárový paša Erdogan (link TU). A tomu sa tam darilo excelentne. Mohol hrať svojú obľúbenú partiu na dve strany. A aj ju hral. Nebyť kurdskej otázky. Ale to je už iná téma.

Aj preto sa pred pár dňami do Nigeru unúvala aj hlavná mocenská postavička, nástupca McCaina, Neokon Victoria Nulandová, ktorú pučisti obrátili vo dverách so slovami, že by mohla svoje peniaze, ktoré ponúkala ako úplatok, ivestovať radšej do riešenia otázky bezdomovcov v SŠA a do svojho diétneho programu.

Nasledovať budú zrejme dohody Ruska s Nigériou, keďže Alžírsko, Mali a Burkina Faso drží jasnú líniu. Zatiaľ je vedenie Nigérie proamerické a proeurópske. To však zároveň znamená, že aj proekonomické. Kto dá viac a hlavne skôr, berie. Uvidíme. Na konflikt to však vôbec nevyzerá. Lebo obilie. A kde je biznis, tam je aj mier.

Autor: Peter Weis - advokát a konateľ právnickej kancelárie Weis & Partners

Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners