Novým slovenským veľvyslancom v Moskve bude diplomat, ktorý už raz v Rusku ako náš ambasádor pôsobil

Denník Pravda zisťoval, prečo sa budúci veľvyslanec Slovenskej republiky v Ruskej federácii po štyroch rokoch vráti do Moskvy, a tiež ďalšie informácie z diplomatického zákulisia.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár pokračuje v dobrej tradícii obsadzovania veľvyslaneckých postov kariérnymi diplomatmi. Postupovali tak jeho predchodcovia dlhšie pôsobiaci na čele rezortu diplomacie Eduard Kukan, Ján Kubiš, Miroslav Lajčák, Ivan Korčok. Blanár už informoval, že na Ukrajinu pôjde Pavel Vízdal a do Vatikánu sa vyberie Juraj Priputen.

Denník Pravda od nemenovaného predstaviteľa vlády zistil, že do Ruska vyšle jeho brata Petra Priputena. Všetci traja už v minulosti pôsobili ako ambasádori.

Na vyslaní Priputena do Moskvy sa Blanár dohodol s predsedom vlády Robertom Ficom. Je to zaužívaný postup medzi šéfom diplomacie a premiérom pri nomináciách veľvyslancov (návrhy schvaľuje vláda, do funkcie ich vymenúva prezident). Priputen sa stane dvojnásobný ambasádor v Rusku (pôsobil tam už v rokoch 2014 – 2020). Obsadenie funkcie veľvyslanca v tom istom štáte rovnakým človekom býva nezvyčajné: v diplomacii platí nepísané pravidlo, že sa tak nepostupuje, ale vyskytnú sa výnimky. Súvisí to s mimoriadnymi okolnosťami, respektíve so špecifickými záujmami.

Denník Pravda zisťoval, prečo sa Priputen po štyroch rokoch vráti do Moskvy, a tiež ďalšie informácie z diplomatického zákulisia. Fico bol s prácou Priputena nadmieru spokojný. Zároveň chce mať v Rusku vedúceho zastupiteľského úradu, ktorý už pozná terén a vybudoval si v tejto krajine veľmi dobré kontakty. Zjavne to má svoju logiku v kontexte pokračujúcej vojny ruského štátu proti susednej Ukrajine.

Väčšinu svojho času v Rusku strávil Priputen vtedy, keď Fico zastával funkciu predsedu vlády (bol ním do marca 2018, keď ho na poste premiéra nahradil Peter Pellegrini). Priputen mal v Moskve dôležité kontakty. V auguste 2016 sa slovenskej diplomacii podarila nevídaná vec, keď Fico požiadal o stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Z Kremľu mu veľmi rýchlo oznámili dátum prijatia. Od odoslania žiadosti ubehli len tri-štyri dni a Fico sa mohol porozprávať s Putinom. Zdalo sa, že hlavnou témou rokovania boli dodávky ruského plynu, ale slovenský premiér mal naponáhlo do Moskvy kvôli inej záležitosti.

Fico navštívil Putina, aby pomohol šéfovi slovenskej diplomacie Miroslavovi Lajčákovi, ktorý kandidoval na generálneho tajomníka OSN. V tom čase však už bolo jasné, že neuspeje, všetko smerovalo k zvoleniu Antónia Guterresa z Portugalska. Fico sa prihováral u Putina, aby svojou politickou váhou presvedčil niektorých nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN, aby hlasovali aj za Lajčáka. Premiérovi išlo o to, aby slovenský kandidát neprehral s Portugalcom s výrazným rozdielom hlasov. Mimochodom, Fico bol sklamaný z rozhodnutia v Elyzejskom paláci: prezident François Hollande mu sľuboval, že Francúzsko podporí Lajčáka, ale nakoniec cúvol a pridal sa na stranu Guterresa. Fakticky podrazil Fica.

V marci 2018 sa stalo niečo, čo sa v slovensko-ruských vzťahoch neudialo od vzniku samostatnej Slovenskej republiky: veľvyslanec v Moskve bol povolaný na konzultácie do Bratislavy. Tento krok sa vyskytuje v diplomacii ako prejav ostrého protestu. Rozhodnutie vtedy urobil Lajčák so súhlasom premiéra. Ním však Fico už niekoľko dní nebol.

Bolo to 28. marca 2018, keď Lajčák oznámil, že vláda sa stotožnila s dočasným stiahnutím Priputena z Moskvy. Išlo o gesto solidarity s Britániou ako s členskou krajinou EÚ (Spojené kráľovstvo oficiálne vystúpilo z únie až 31. januára 2020). Londýn obvinil Moskvu, že jej agenti otrávili bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru, ktorí žili na Britských ostrovoch. Niektoré členské štáty EÚ postupovali ešte dôraznejšie, pretože vyhostili mnohých ruských diplomatov.

Je otázne, či by Slovensko povolalo Priputena na konzultácie aj v prípade, keby na čele vlády stál Fico, pretože sa vyhýbal roztržkám s Ruskom. Po protestoch, ktoré vypukli po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, podal demisiu 22. marca 2018. Prezident Andrej Kiska vzápätí vymenoval novú vládu, v ktorej Pellegrini získal funkciu premiéra a tak mal už on hlavné slovo v tom, ako vyjadriť protest adresovaný Kremľu. (Priputen sa neskôr vrátil do Ruska.)

Pred prvým pôsobením v Moskve Priputen pracoval dlhý čas pre prezidenta Ivana Gašparoviča. V Grasalkovičovom paláci bol šéf protokolu. K prezidentovi prišiel z ministerstva zahraničných vecí. Čo sa týka jeho brata Juraja Priputena, v období 2013 – 2018 vykonával funkciu ambasádora v Chorvátsku. Vízdal pôsobil ako veľvyslanec v Gruzínsku, kam prišiel na konci roku 2019. Výber Vízdala za ambasádora v Kyjeve je logický: doteraz bol totiž osobitný veľvyslanec pre Ukrajinu.

Autor: Miroslav Čaplovič

Zdroj: pravda.sk

Izrael počas útoku na Bejrút zabil vodcu libanonského hnutia Hizballáh podporovaného Iránom aj zástupcu veliteľa iránskych Revolučných gárd. Izrael už podľa Iraku prekročil všetky červené čiary. Vyčíňanie sionistického režimu odsúdili Irán, Irak, Turecko aj Rusko, ktoré upozornilo, že tento násilný krok bude mať ešte dramatickejšie dôsledky pre Libanon a celý Blízky východ

Hasan Nasralláh bol vodcom Hizballáhu viac ako tri desaťročia. Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí bol v reakcii na útok izraelskej armády prevezený na "bezpečné miesto". Izraelské sily vykonali piatkový letecký útok v čase, keď malo vedenie Hizballáhu schôdzku vo svojom sídle v Dahíji, južnom predmestí Bejrútu.

„Ak Rusko použije taktické jadrové zbrane proti štátu, ktorý šteká ako Estónsko, nezostane po ňom ani mastný fľak,“ vyhlásil Dmitrij Medvedev

Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev reagoval na vyhlásenie náčelníka generálneho štábu estónskych ozbrojených síl Vahura Karusa o „preventívnych“ útokoch na Rusko zo strany Estónska kvôli potrebe chrániť Seveoatlantickú alianciu.

VIDEO: Progresívna poslankyňa Plaváková vyhlásila, že ľudský plod nemá právo na život. Huliak ju za to nazval „sukou“. V parlamente aj v televíznom vstupe sa jej odmietol ospravedlniť. Vysvetlil, že nenarodené dieťa je boží dar a dodal, že nemieni ustupovať LGBT agende. Pripomenul aj vulgarizmy progresívnych liberálov na adresu ministerky kultúry Šimkovičovej

„Keď poslankyňa Národnej rady prečíta vo svojom príspevku v pléne Národnej rady to, že plod si nezaslúži žiť, podľa Trestného poriadku Slovenskej republiky, tak táto žena si nezaslúži nič iné, len pomenovanie suka,“ vyhlásil poslanec za SNS Rudolf Huliak na stredajšom brífingu Slovenskej národnej strany.

Americké spravodajské služby sa obávajú smrtiacej odvety zo strany Ruska, ak by USA povolili Ukrajine použiť proti ruským cieľom rakety dlhého doletu, píše The New York Times

Potenciálne reakcie Ruska by podľa hodnotenia amerických špionážnych služieb mohli siahať „od zintenzívnenia podpaľačských a sabotážnych akcií zameraných na zariadenia v Európe až po potenciálne smrtiace útoky na americké a európske vojenské základne“. Americkí predstavitelia sa údajne domnievajú, že ak sa Moskva rozhodne pre odvetu, urobí tak pravdepodobne „tajne“, a nie prostredníctvom otvorených útokov, aby znížila riziko širšieho konfliktu.

VIDEO: Šéf rezortu financií Kamenický o závratnom zadlžovaní štátu počas vlád Matoviča, Hegera a Ódora, podobe šetriaceho balíčka, ale aj o tom, ako to bude so zvyšovaním DPH, rodičovskými príspevkami, cenami kníh aj potravín

Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SSD) v rozhovore pre eReport priblížil žalostný stav verejných financií na Slovensku. Matovičova, Hegerova a Óďorova vláda zadĺžili našu krajinu nevídaným spôsobom. „Turbozadlžovanie“ od roku 2020 dnes predstavuje závratnú sumu 25 miliárd eur. Vláda Roberta Fica kvôli tomu pristúpila k schváleniu balíčka konsolidačných opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur.

VIDEO: Putin na medzinárodnom energetickom fóre hovoril o formujúcom sa multipolárnom ekonomickom modeli pod vlajkou štátov BRICS, ktoré budú v blízkej budúcnosti ťahať ekonomický rast našej planéty a poukázal na úpadok ekonomík štátov Západu

„Hlavný rast sa bude sústreďovať v krajinách BRICS a v tých krajinách, ktoré by sa chceli pripojiť k našej skupine - v tých, ktoré vidia perspektívu rovnocenného partnerstva, ktoré zohľadňuje národné záujmy,“ vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin na fóre „Ruský energetický týždeň 2024“ vo štvrtok 26. septembra 2024.

Chmelár kritizuje konanie šéfa rezortu obrany: „Kaliňák pred voľbami sľuboval, že sa bude správať inak ako Matovičova, Hegerova a Ódorova vláda a teraz v čase obrovských problémov vo všetkých rezortoch uskutočňuje zbrojné meganákupy“

Politický analytik, publicista a historik Eduard Chmelár vo svojom článku konštatoval, že v čase, keď sa Robert Fico rozčuľuje, kde má vziať 2,6 miliardy, investovať do armády sumy - 550 miliónov € za systém protivzdušnej obrany, 700 miliónov € za nákup stoviek nákladných vozidiel, 2 miliardy € za stovku nových tankov, stovky miliónov eur za ďalšie stíhačky F-16, teda súhrnne meganákupy za niekoľko miliárd eur - nie je ničím iným ako bohapustým plytvaním.