Vláda sa pýši pritiahnutím obrovskej investičnej akcie. Slováci a Číňania plánujú do výroby bateriek vraziť viac ako 1,2 miliardy eur. V júni tohto roku sa nová vláda Roberta Fica dohodla s čínskym Gotionom a slovenským InoBatom na finančnej injekcii.
Slovenská vláda prispeje vznikajúcej fabrike sumou 214 miliónov eur, vrátanie dotácie vo výške 150 miliónov eur a daňovej úľavy vo výške 64 miliónov eur a slovensko-čínska firma má priniesť do okolia Šurian až 1311 nových pracovných miest.
"Táto investícia predstavuje významný míľnik pre Slovensko. Posilní našu pozíciu v oblasti elektromobility, vytvorí nové pracovné príležitosti a podporí odborný rast našich pracovníkov," povedala podpredsedníčka vlády a zároveň ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Vláda argumentuje aj novými pracovnými miestami. Nezamestnanosť v okolí Šurian je však minimálna. Kto teda bude vo fabrike robiť? "Z rokovaní s investorom vyplynulo, že nových zamestnancov budú tvoriť v podstatnej miere lokálni zamestnanci, v dochádzkovej vzdialenosti od nového závodu alebo v rámci mobility," odpovedal na naše otázky Peter Podstupka, riaditeľ tlačového odboru kancelárie Ministerstva hospodárstva.
"Rezort hospodárstva má za to, že minimálne 80 percent nových pracovných miest bude obsadených štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky, zvyšok by mali tvoriť prevažne zamestnanci z iných členských krajín Európskej únie," doplnil Podstupka.
Podpisy pod petíciu zbierajú online, ale aj na ulici
Kým vláda jasá, obyvatelia Šurian a blízkych obcí nadšením do výšky neskáču. Občianska iniciatíva Chránime si naše dokonca zbiera podpisy pod petíciu s názvom Stop baterkárni v Šuranoch - Nebezpečná chemická továreň za rohom.
"Sme presvedčení, že prípadná realizácia investície “Šurany Industrial Park” výrazne a trvalo zasiahne nielen do environmentálneho prostredia obce a jej okolia, ale bude mať aj zásadný vplyv na poľnohospodárstvo, bezpečnosť, zdravie a kvalitu života občanov Bánova," argumentujú autori petície.
Petícia za zákaz výstavby baterkárne aktuálne prebieha v online priestore a aj v tlačenej forme podpisovaním petičných hárkov. "V online priestore sa blížime k číslu 2000. V papierovej forme ešte presné čísla nemáme - bude to však súhrnne pár tisíc obyvateľov Bánova, Šurian a okolitých obcí," potvrdil tím občianskej iniciatívy Chránime si naše.
Snahou iniciatívy je vyjadriť zásadný nesúhlas s predloženým investičným zámerom Šurany Industrial Park a zastaviť výstavbu baterkárne v blízkosti obydlí. "Nikde v predloženom zámere nie je riešené hospodárne a účelové preloženie ornice! Pritom 1 cm vrstvy úrodnej pôdy sa tvorí približne 200 – 400 rokov," upozorňuje občianska iniciatíva.
Predložený zámer ďalej, podľa nej, hrubo porušuje legislatívu Slovenskej republiky v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. "Celé toto šialenstvo môže zastaviť hŕstka poslancov mestského zastupiteľstva Šurany," zdôrazňuje občianska iniciatíva.
Ak podľa iniciatívy šurianski mestskí poslanci neschvália zmenu územného plánu mesta, celý proces by sa úplne stopol alebo aspoň na dlhšiu dobu pozastavil. "Pokým zase niekto nevymyslí spôsob, ako občanov Bánova, Šurian a okolitých obcí obísť," zdôrazňuje tím občianskej iniciatívy.
Iniciatíva tiež varuje pred znečistením životného prostredia. Podľa nej v krajinách, kde takéto baterkárne fungujú, zaznamenali výrazné problémy.
"Pracovníci závodu na výrobu batérií Samsung SDI v maďarskom meste Göd sú viacero rokov vystavení karcinogénom. Vo vode zo studní v meste Göd bolo nájdené toxické rozpúšťadlo používané pri výrobe batérií," tvrdí občianska iniciatíva.
Organizácia Pracujúca chudoba: 80 percent Slovákov vo fabrike? To ťažko!
Znepokojená je aj mimovládna organizácia Pracujúca chudoba. Kým vláda tvrdí, že v závode bude pracovať 80 percent Slovákov Milan Kuruc z organizácie si myslí niečo úplne iné.
"Na jednej strane vítame investície, ktoré môžu priniesť nové pracovné miesta a zlepšiť ekonomickú situáciu regiónu. Na druhej strane, vzhľadom na súčasnú nízku mieru nezamestnanosti v oblasti Šurian a okolí, je otázne, či je reálne možné naplniť pracovné kapacity továrne domácimi zamestnancami," konštatuje M. Kuruc.
Ten dopĺňa, že aby bolo možné zamestnať vo fabrike 80 percent Slovákov, bude potrebné prilákať pracovníkov aj z iných regiónov Slovenska, čo bude náročné vzhľadom na nízke mzdy a vysoké náklady na bývanie a život.
"Druhou možnosťou bude vykrádanie zamestnancov z iných okolitých firiem, ktorí túžia po zmene. Skúsenosti z iných podobných projektov naznačujú, že často dochádza k potrebe zamestnávať zamestnancov z tretích krajín, a preto sa nám číslo 80 percent zdá nereálne," mieni M. Kuruc.
Ten zároveň varuje pred tým, že fabriku na Slovensku obsadia skôr cudzinci ako Slováci, aj keď nie preto, že by boli lacnejší ako Slováci. "Dlhodobo sa hovorilo, že nízka nezamestnanosť prinesie rapídny rast miezd. Namiesto toho prináša skôr tlak na dovoz pracovníkov z tretích krajín ako je India, Mongolsko, Kazachstan, Srbsko a podobne," hovorí M. Kuruc.
"Zamestnávatelia radi hovoria, že slovenskí uchádzači jednoducho na trhu nie sú, ale máloktorý zamestnávateľ je ochotný človeka adekvátne zaplatiť. Zamestnávatelia rovnako málo robia pre to, aby prilákali Slovákov zo zahraničia, takisto sa nesnažia prilákať zahraničných pracovníkov zo západnej Európy," vyratúva M. Kuruc.
Podľa neho je to kvôli tomu, že zamestnanci z tretích krajín za vidinou lepšieho života než v domácej krajine sú ochotní pracovať za ponúkané nízke slovenské mzdy. Navyše nepoznajú svoje práva a zamestnávatelia voči nim nie sú dostatočne motivovaní plniť svoje zákonné povinnosti.
"Pointou teda ani nie je to, že by cudzinec u zamestnávateľa v porovnaní s takým istým slovenským zamestnancom zarábal menej, pointou je to, že zamestnávaním cudzincov z tretích krajín zamestnávatelia celkovo nie sú tlačení k tomu, aby ponúkali vyššie mzdy, a to je jedno či cudzincom alebo Slovákom," uzatvára M. Kuruc.
Bánov: Fabrika má stáť na najúrodnejšej slovenskej pôde!
Obec Bánov v mene starostu obce Miloša Rybára zaslala na Okresný úrad v Nových Zámkoch nesúhlasné stanovisko v súvislosti s výstavbou baterkárne. Vedenie obce vytýka navrhovateľovi, že v prípravnej fáze určenia lokality ani v procese projektovania s vedením obce vôbec nekomunikoval.
"Posudzovaná lokalita patrí k najúrodnejším oblastiam Slovenskej republiky pri pestovaní poľnohospodárskych poľných plodín," píše M. Rybár v nesúhlasnom stanovisku. Obec argumentuje aj minimálnou nezamestnanosťou. "Nezamestnanosť v okrese Nové Zámky je v súčasnosti približne 3 percentá. To v praxi znamená, že každý, kto chce, si prácu nájde."
Obec tiež zdôrazňuje, že v súčasnosti je kvalita ovzdušia v okrese Nové Zámky dobrá, ale napriek tomu patrí okres medzi územia s vyššou chorobnosťou a úmrtnosťou, pričom zdravotný stav obyvateľov ovplyvňujú rôzne faktory, najmä kvalita životného prostredia.
"Odhaduje sa, že životné prostredie má vplyv na kvalitu zdravia až na úrovni 20 až 30 percent. Výskyt nádorových ochorení v okrese Nové Zámky je najčastejšou príčinou úmrtí. Pri posudzovaní na zdravotný stav populácie v dotknutej lokalite sa vynechala analýza dopadov na zdravie s odôvodnením na nedostatok čiastkových údajov z populácie. Žiadame vysvetliť, aký dopad bude mať zhoršenie kvality ovzdušia na zdravotný stav obyvateľov v dotknutej lokalite," argumentuje vedenie obce.
Ľudia sa tiež obávajú cudzincov. "Je veľký predpoklad prílevu pracovníkov zo zahraničia do priemyselného areálu. To znamená bezprostredný stret rôznych kultúr, zvyklostí a odlišných spôsobov života, ktoré môžu výrazne ovplyvniť a potencionálne aj narušiť lokálnu sociokultúrnu realitu, kvalitu života, ako aj pocit bezpečia miestneho obyvateľstva," píše sa ďalej v stanovisku.
Obec sa tiež bojí zhoršenia kvality geotermálnych vôd, ktoré sa nachádzajú v okolí a aj toho, akým spôsobom sa pristupuje k získaniu pozemkov pod fabrikou. "Považujeme za neetické, ak sa už v súčasnej dobe vykupujú pozemky v dotknutej oblasti priemyselného parku a to ešte pred podpisom zmluvy s investorom. Zároveň ponúknutá cena podľa našich informácií predstavuje viac ako 10-násobok trhovej ceny ornej pôdy, čo môže viesť k deformácii tohto trhu."
Mesto Šurany: Systém zachytávania škodlivých látok musí byť účinný na 99,99 percent!
Na Okresný úrad v Nových Zámkoch poslal svoje pripomienky aj Marcel Filaga, primátor mesta Šurany. "Cieľom pripomienok, otázok a požiadaviek mesta Šurany je, aby sa pri výstavbe industriálneho parku, ktorého hlavnou náplňou bude výroba prizmatických batériových článkov, minimalizovali dopady na životné prostredie a obyvateľov mesta," argumentuje mesto.
Vedenie mesta zároveň dodáva, že pripomienky sú motivované skúsenosťami južných susedov, kde situácia dospela až do tak neželaného štádia, že sa do celej záležitosti vložila medzinárodná environmentálna organizácia Greenepeace.
Mesto zároveň požaduje, aby bol už vypracovaný zámer o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pozastavený. Upresňuje, že bude súhlasiť so zámerom, len ak budú použité najmodernejšie technológie a výrobné procesy. Ak nebude systém zachytávania škodlivých látok účinný na 99,99 percent, mesto nebude súhlasiť s výstavbou baterkárne.
Autor: Tatiana Michalková
Zdroj: pluska.sk
