Novozriadená nigerská chunta vo štvrtok vyhlásila, že bude okamžite reagovať na akúkoľvek "agresiu alebo pokus o agresiu" zo strany západoafrických krajín.

Oznam prichádza tri dni pred vypršaním ultimáta na obnovenie poriadku v krajine, ktoré dal Nigeru regionálny blok ECOWAS (Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov), informuje tlačová agentúra AFP.

Tento vnútrozemský štát je štvrtým členom ECOWAS-u, ktorý bol od roku 2020 postihnutý pučom.

ECOWAS hrozí možným použitím sily, ak chunta do nedele nevráti do funkcie zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma. Vojenskí velitelia členských krajín tohto regionálneho bloku sa v stredu stretli v nigérijskom hlavnom meste Abuja na trojdňových konzultáciách.

"Akákoľvek agresia alebo pokus o agresiu voči štátu Niger bude mať za následok okamžitú a neohlásenú reakciu nigerských obranných a bezpečnostných síl na jedného z členov bloku - s výnimkou priateľských krajín s pozastaveným členstvom," uviedli pučisti v štátnej televízii, pričom narážali na susednú Burkinu Faso a Mali.

Junta tiež vo štvrtok oznámila, že ukončuje mandáty svojich veľvyslancov v štyroch krajinách a ruší vojenské zmluvy uzavreté medzi Niamey a Francúzskom.

"Funkcie mimoriadnych a splnomocnených veľvyslancov Nigerskej republiky" vo Francúzsku, Nigérii, Togu a Spojených štátoch "sú ukončené".

Nigerská chunta zároveň obvinila Francúzsko z "nedbalého prístupu a reakcie na situáciu", pričom uviedla, že sa "rozhodla zrušiť dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany s týmto štátom".

Niger zohráva kľúčovú úlohu v západných stratégiách boja proti džihádistickému povstaniu, ktoré sužuje región Sahel od roku 2012. Francúzsko a USA v krajine umiestnili približne 1500 a 1000 vojakov.

Bazoum vo štvrtok vyhlásil, že ak bude pokus o prevrat úspešný, "bude to mať zničujúce dôsledky pre našu krajinu, náš región a celý svet".

V stĺpčeku denníka The Washington Post prezident vyzval "vládu USA a celé medzinárodné spoločenstvo, aby pomohli Nigeru obnoviť ústavný poriadok".

Delegácia západoafrických krajín prišla do Nigeru rokovať o kríze

Delegácia Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) dorazila vo štvrtok na rokovanie do Nigeru v snahe vyriešiť krízu spôsobenú minulotýždňovým vojenským prevratom. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na nemenovaný zdroj.

Podľa zdroja pristálo lietadlo delegácie v nigerskej metropole Niamey o 18.11 h miestneho času (19.11 SELČ).

Nigérijsky prezident Bola Tinubu vyzval členov delegácie, aby "spravili všetko preto zaistenie nezvratného a priateľského vyriešenia situácie v Nigeri", uviedla prezidentova kancelária.

Delegácia vedená niekdajším nigérijským prezidentom Abdulsalamim Abubakarom "sa má stretnúť s vodcami prevratu v Nigeri a odprezentovať požiadavky vedenia ECOWAS-u", uvádza Tinubuho kancelária.

Tinubu okrem toho vyslal ešte jednu delegáciu vedenú nigérijským veľvyslancom Babom Ganom Kingibem, aby o kríze v Nigeri rokovala s lídrami Líbye a Alžírska.

ECOWAS už na Niger uvalil ekonomické aj obchodné sankcie, pričom v nedeľu dal chunte týždeň na to, aby vrátila moc demokraticky zvolenému prezidentovi Mohamedovi Bazoumovi; inak riskuje vojenskú intervenciu.

Šéfovia armád členských krajín ECOWAS-u sa v súčasnosti stretávajú v nigérijskom hlavnom meste Abuja, kde rokujú o možnej vojenskej intervencii v prípade, ak zlyhá diplomacia. ECOWAS však uviedol, že k sile sa uchýli až ako k "poslednej možnosti".

Ľudia v Nigeri mávali ruskými vlajkami

Stovky ľudí podporujúcich prevrat v africkom štáte Niger sa vo štvrtok zišli na zhromaždení v hlavnom meste Niamey, pričom niektorí z nich niesli ruské vlajky, informovala agentúra AFP.

Demonštráciu zvolali občianske združenia na výročie získania nezávislosti od Francúzska 3. augusta 1960, upozorňuje TASR. Francúzsko vo štvrtok pripomenulo junte, ktorá sa v Nigeri minulý týždeň chopila moci, že bezpečnosť diplomatických priestorov a personálu je povinnosťou vyplývajúcou z medzinárodného práva, a najmä z Viedenských dohovorov.

Počas násilnej nedeľnej demonštrácie v Niamey zaútočili demonštranti na budovu francúzskeho veľvyslanectva. Tento incident viedol francúzsku vládu k tomu, aby v utorok začala s evakuáciou svojich občanov z Nigeru. V priebehu stredy tak Paríž podľa najnovšej bilancie evakuoval 1079 ľudí vrátane Nefrancúzov.

Evakuačný let z Nigeru v stredu uskutočnilo aj Taliansko. Spojené štáty v stredu nariadili evakuáciu svojich zamestnancov, ktorí nie sú nevyhnutní pre chod veľvyslanectva v Niamey. Londýn urobil to isté vo štvrtok, pričom sa zmienil o "protestoch, ktoré môžu byť násilné".

Napätie v Nigeri stúpa od minulej stredy (26. júla), keď sa bývalý veliteľ prezidentskej stráže generál Abdourahamane Tiani ako vodca aktérov vojenského prevratu chopil moci a internoval demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma a jeho rodinu.

Na Bazoumovo okamžité prepustenie vo štvrtok vyzval aj americký prezident Joe Biden, ktorý vo svojom vyhlásení zdôraznil potrebu zachovania demokracie v krajine.

"Vyzývam na okamžité prepustenie prezidenta Bazouma a jeho rodiny a na zachovanie ťažko vydobytej demokracie v Nigeri," uviedol Biden vo vyhlásení.

USA nariadili čiastočnú evakuáciu svojho veľvyslanectva v Nigeri

Spojené štáty v stredu nariadili čiastočnú evakuáciu svojho veľvyslanectva v Nigeri. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničných vecí po tom, ako v tejto africkej krajine minulý týždeň po zosadení prezidenta prevzala moc vojenská junta. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

Evakuácia sa týka niektorých zamestnancov amerického veľvyslanectva v Niamey a ich rodinných príslušníkov, vyplýva z aktualizovaného cestovného odporúčania amerického rezortu diplomacie.

Ministerstvo zároveň upozornilo amerických občanov, aby necestovali do Nigeru. "Veľvyslanectvo USA v Niamey dočasne znížilo počet svojich zamestnancov, pozastavilo bežné služby a občanom USA v Nigeri je schopné poskytnúť len núdzovú pomoc," píše sa vo vyhlásení.

Spojené štáty ostro odsúdili zvrhnutie nigerského prezidenta Mohameda Bazouma, no na rozdiel od Francúzska a ďalších európskych krajín nenariadili evakuáciu svojich občanov a nepozastavili pomoc pre túto africkú krajinu v hodnote stoviek miliónov dolárov, píše AFP.

"Spojené štáty odmietajú snahy o zvrátenie ústavného poriadku Nigeru a stoja pri tamojšom ľude... v podpore demokratickej vlády a dodržiavania zásad právneho štátu a ľudských práv," povedal v stredu hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. USA podľa jeho slov zostávajú "diplomaticky angažované na najvyšších úrovniach".

Miller predtým povedal, že v súčasnosti neexistujú náznaky hrozieb namierených voči Američanom či americkému veľvyslanectvu v Nigeri. Situácia v Niamey je podľa neho "pokojná".

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu telefonoval s prezidentom Bazoumom druhýkrát za uplynulé dva dni, uviedol vo vyhlásení americký rezort diplomacie.

V Nigeri je rozmiestnených asi 1000 amerických vojakov, ktorí pomáhali vláde zosadeného prezidenta Bazouma v boji proti regionálnemu islamistickému povstaniu.

 

Zdroj: cas.sk (1), (2) / info.sk / topky.sk