Dialóg Ruska a USA o ukončení vojny na Ukrajine sa dostáva na najvyššiu politickú úroveň. Svedčí o tom nielen telefonát Vladimira Putina s Donaldom Trumpom, ale aj okolnosť, že americký prezident poveril uskutočňovaním prípravných rozhovorov ministra zahraničných vecí, poradcu pre národnú bezpečnosť a riaditeľa CIA. Je možné očakávať, že na ruskej strane budú do konzultácií zapojení štátni predstavitelia na porovnateľne vysokej úrovni.
Všetky uvedené skutočnosti sú nepochybne pozitívne, avšak od uzavretia prímeria a nastolenia trvalého mieru sme ešte veľmi ďaleko. Prezidenti Ruska a USA a ďalší najvyšší predstavitelia oboch štátov sa roky nerozprávali. Bola to anomália vplývajúca z nerealistického prístupu k riešeniu geopolitických sporov progresívnej administratívy Joea Bidena. Avšak fakt, že sa hlavy štátov Ruska a USA začali rozprávať po výmene stráží v Bielom dome, ešte nič nemení na geopolitických imperatívoch Moskvy a Washingtonu. Tie boli, sú a v dohľadnom čase aj budú na kolíznej trajektórii. Preto budú mierové rokovania ťažké, zložité, možno aj emotívne a nie celkom priamočiare. Rozporné záujmy nemusia byť neprekonateľnou prekážkou dosiahnutia mieru. Iba ich správne pochopenie z jednej aj druhej strany môže viesť k nastoleniu mocenskej rovnováhy v západnej časti Eurázie.
Je nepochybné, že nie všetko bude závisieť len od rusko-amerického porozumenia. V hre je totiž budúci status Ukrajiny a na to majú Američania, Rusi a Ukrajinci množstvo rozdielnych pohľadov. Nečinne sa nebudú prizerať ani Briti, Nemci a Francúzi a lokálni hráči stredného významu, ako sú Poliaci a čiernomorskí susedia Ukrajiny a Ruska Turci. S istotou je možné povedať, že bez dohody USA s Ruskom nebude možné dosiahnuť mier na Ukrajine. Sama Ukrajina však môže mierový proces výrazne skomplikovať. A rovnako môžu stáť v ceste schodnému kompromisu nerealistické predstavy o geopolitike progresívnych internacionalistov vo viacerých významných európskych štátoch aj v orgánoch EÚ.
Ak má dostať mier nádej na úspech, bude nevyhnutné pochopiť príčiny, ktoré viedli k vypuknutiu vojny na Ukrajine už v roku 2014. Pochopiť príčiny vojny nie je možné s ideologickými klapkami na očiach. Napriek tomu, že Rusko nemôže byť považované za nevinného aktéra konfliktu, je potrebné povedať, že jeho agresivitu vyvolal fanfarónsky triumfalizmus kolektívneho západu, uplatňovaný od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 až do súčasnosti. Je naozaj pravda, že po tejto udalosti sa Spojené štáty ocitli v pozícii jedinej superveľmoci, čo niektorí stratégovia označujú aj ako takzvaný jednopolárny moment. Lenže dočasné politické, ekonomické aj mocenské oslabenie Moskvy po rozpade Sovietskeho zväzu ešte neznamenalo, že geopolitické imperatívy Ruska zmizli. Uveriť tomuto preludu by bolo rovnako naivné, ako tvrdiť, že zvolením Donalda Trumpa sa USA zbavili ambície kontrolovať svetové oceány, predovšetkým severný Atlantik a západný Pacifik.
Rusko je obrovská krajina s niekoľkými mimoriadne zraniteľnými hranicami. Jednu z nich tvoria nížiny spájajúce túto krajinu s Bieloruskom a Ukrajinou. Ide v zásade o banálny geografický a históriou mnohokrát overený fakt. Napriek tomu bude od jeho správneho pochopenia a vyhodnotenia závisieť aj to, či sa podarí dosiahnuť mier na Ukrajine a aj tento mier dlhodobo (najlepšie trvalo) udržať. Ďalší kľúč k mieru držia v rukách Ukrajinci. Ich úlohou dnes už nie je pokračovať v dávno prehratom boji, ale správne pochopiť, na akom citlivom území Severoeurópskej roviny medzi Baltským a Čiernym morom sa rozprestiera ich štát. V teórii Halforda Mackindera je z veľkej časti práve územie súčasnej Ukrajiny vstupnou bránou do priestoru, označovaného ako takzvaný heartland, teda geopolitické ťažisko Eurázie.
O rôznych geopolitických teóriách spojených s Euráziou by bolo možné ešte dlho debatovať. V tejto chvíli to však nie je potrebné. V eufórii (na jednej strane) a šoku (na strane druhej) z telefonickej konverzácie na linke Trump – Putin je potrebné mať predovšetkým na pamäti, že táto strašná vojna vznikla preto, lebo nezodpovední liberálni a progresívni internacionalisti prestali brať do úvahy materiálnu realitu, geografiu a dejiny. Azda sme sa v tomto ohľade aspoň trochu poučili.
Zdroj: datel.news
